Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/9/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou, v právnej veci navrhovateľky Y. V. C.. T., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Š., Q. XXXX/XX, A., zastúpená JUDr. Helena Dobosová, advokátka so sídlom v Bratislave, Ružová dolina č. 10, proti odporcovi Š. V., W.. X.XX.XXXX, M. F. Š., Q. Č.. XXXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária Fardous Partners s.r.o., IČO: 47241543, so sídlom v Šali, Hlavná 6, o určenie výživného odporcu na čas po rozvode manželstva voči maloletému R. V., W.. XX.X.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v W. A., takto

rozhodol:

Odporca je povinný na čas po rozvode manželstva platiť na výživu maloletého R. V., W.. XX.X.XXXX výživné vo výške 120,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné k rukám matky k pätnástemu dňu príslušného mesiaca vopred.

Splatné výživné za obdobie od 11.3.2011 do 23.4.2013 vo výške 880,- eur je odporca povinný zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 220,- eur, kde prvá splátka je splatná do 3 dní a každá ďalšia nasledujúca je splatná spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným tunajšiemu súdu 2.4.2009 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému R. tak, že ho zverí do osobnej starostlivosti matky a otcovi uloží vyživovaciu povinnosť vo výške 116 /neskôr 120/ Euro mesačne.

Otec s výživným súhlasil len do výšky 80,- eur mesačne.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -258 dňa 13.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu manželstva účastníkov konania dňom 11.3.2011, pričom rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -320 zo dňa 18.6.2012 bolo rozhodnuté, že maloletý Jakub bude na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. V časti úpravy styku odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a v časti výživného rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výpoveďou ich právnych zástupcov, výsluchom znalca, sobášnym listom (odporcu), rodným listom maloletého Jakuba, rodným listom E. V., potvrdením o príjme odporcu, potvrdením príjme navrhovateľky, výdavkovými dokladmi navrhovateľky a odporcu, správou VUB banky, a.s. z 27.8.2009, správou ÚPSVaR v W. A. z 22.9.2009, výsluchom svedkyne matky odporcu a Y. L., správou Avon Cosmetics, s.r.o. z 2.10.2009, záznamom Mestskej polície Šaľa z 30.10.2009, rozhodnutím Obvodného úradu Šaľa č. E., zmluvami o poskytnutí pôžičky, úverovou zmluvou, evidenčným listom, nájomnou zmluvou, rozhodnutím o vzájomnej výmene bytov, , písomnými vyjadreniami účastníkov konania, potvrdením o príjme druha navrhovateľky, čestnými prehláseniami, fotodokumentáciou, výpisom z LV č. XXXX, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami súvisiacimi s prejednávanou vecou a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu:

Z výpovede navrhovateľky a listinných dôkazných prostriedkov vyplynulo, že maloletý R. v súčasnosti navštevuje druhý ročník základnej školy (v čase právoplatnosti rozvodu navštevoval materskú školu), učí sa dobre, jeho zdravotný stav je dobrý, býva spoločne s navrhovateľkou, pričom navštevuje krúžok lukostreľby, ktorý financuje matka odporcu. Výdavky na jeho výživu pozostávajú z bežných výdavkov na stravu, hygienu a ošatenie, z výdavkov na školu a školské potreby, a to za obedy vo výške 16,- eur mesačne a za školskú družinu vo výške 20,- eur ročne.

Navrhovateľka uviedla, a z listinných dôkazných prostriedkov ňou predložených sa súd dozvedel, že v čase právoplatnosti rozvodu manželstva bývala spoločne so synom v byte je priateľa H. V., za ktorý byt nájomné neplatila, avšak v priebehu konania po vzájomnej výmene bytov býva spoločne s maloletým synom v garsónke v Šali, ide o mestský byt, ktorý pôvodne užívala súčasná manželka odporcu. Za byt platí nájomné 145,- eur mesačne, 25,- eur mesačne za elektrinu, 10,- eur mesačne za internet, SIPO 5,- eur mesačne. Jej priemerný čistý mesačný zárobok(ako zamestnankyne Exekútorskeho úradu H.. Ľ. T. v Šali)) je 350,- eur mesačne (k právoplatnosti rozvodu manželstva bol 275,- eur mesačne). Má priateľa H. V., avšak s ním nezdieľa spoločnú domácnosť, niekedy u nej prespáva, občas jej nakúpi. H. V. brigádne pracuje v zahraničí, pričom k 11.1.2013 mu bola vyplatená mzda 820,62 eur. Je vlastníkom 2- izbového bytu zapísaného na LV č. XXXX Správy katastra Šaľa, z ktorého 1 miestnosť prenajíma za 80,- eur mesačne. Majetok väčšej hodnoty nevlastní, užíva služobné auto, kde za pohonné hmoty neplatí ona, financuje jej ich zamestnávateľ. Vzala si spotrebný bezúčelový úver v sume 2.800,- eur, z ktorého si garsónku zariadila.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľkou požadované výživné jednoznačne zohľadňuje potreby maloletého a možnosti a najmä schopnosti jeho rodičov. Poukázala na to, že od času právoplatného rozvodu manželstva uplynuli 2 roky, pričom potreby dieťaťa sa od tejto doby zvýšili, nakoľko v čase rozvodu manželstva navštevoval predškolské zariadenie a dnes je žiakom 2. ročníka ZŠ. Osobná starostlivosť odporcu je minimálna, nakoľko z jeho strany osobnú starostlivosť vykonáva takmer výlučne jeho matka, ktorá maloletému zakupuje ošatenie a hračky, ktoré však ostávajú u nej.

Odporca uviedol, že spočiatku (v čase právoplatnosti rozvodu manželstva) s maloletým R. trávil 90% voľného času, zakupoval mu potrebné veci. V tom čase bol jeho pracovný príjem (Príslušník Mestskej polície Š.) vo výške 605,03 eur netto. V priebehu konania však uzatvoril manželstvo dňa X.X.XXXX s N. Š., z ktorého mu pribudla vyživovacia povinnosť v podobe maloletej E., W. XX.X.XXXX. Š., z ktorého mu pribudla vyživovacia povinnosť v podobe maloletej E., W. XX.X.XXXX. Jeho manželka má do osobnej starostlivosti zverené dve maloleté deti, 3-ročného N. a 6-ročnú N., na ktoré ich otec platí výživné po 50,- a 60,- eur mesačne. Jeho manželka poberá rodičovský príspevok vo výške 240,- eur mesačne a rodinné prídavky na 3 maloleté deti. Jeho manželka je zamestnaná v spol. Lidl s príjmom 300,- eur mesačne netto. Rodina odporcu obýva trojizbový mestský byt, ktorý získali výmenou za 2-izbový a doplatok 5.000,- eur. Nájomné je vo výške 250,- eur mesačne, elektrina 35,- eur mesačne a spláca viacero pôžičiek vzatých z rôznych dôvodov: vyplatenie bývalého manžela manželky odporcu, nové žalúzie za 200,- eur, dal vymaľovať garsónku, ktorú obýva navrhovateľka, dvojizbový aj trojizbový byt, na financovanie svadby a z tohto titulu platí na splácanie pôžičiek spolu sumu 362,- eur. Vyššie výživné ako 80,- eur mesačne na maloletého R. platiť nemôže. On sa o neho osobne síce nestará, nakoľko býva s troma maloletými deťmi, avšak namiesto neho osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva jeho matka. Zakupuje mu aj veci na oblečenie, od ktorých však doklady nemá a naposledy mu kúpil bicykel za 150,- eur. Navrhovateľka má oveľa vyššiu životnú úroveň, priateľ jej zakúpil do garsónky spotrebiče, majú dve autá, plánuje výmenu bytu za 2-izbový. Nadôvažok, každý víkend sa chodí zabávať na diskotéky, do barov, čo stojí nemalé peniaze. Výdavky na výživu maloletej E. predstavujú mesačne 130,- eur, na výživu oboch maloletých detí svojej manželky dopláca sumou asi po 30,- eur mesačne.

Právna zástupkyňa odporcu poukázala na to, že odporca sa v rámci jeho možností o maloletého R. príkladne stará, nad rámec vyživovacej povinnosti mu zakupuje hračky. Navrhovateľka si zvýšila životnú úroveň bezúčelovou pôžičkou, ktorú si vzala, na sumu 2.800,- eur. Na druhej strane, odporca so svojou novou rodinou žije v nepriaznivej finančnej situácii, nemá možnosť zabezpečiť si ani základné vybavenie domácnosti, napr. novú chladničku. Navrhovateľka podľa obsahu doložených čestných prehlásení býva v spoločnej domácnosti s priateľom H. V., nakoľko tvrdenia svedkyne o tom, že obýva len jednu izbu bytu vo vlastníctve H.E. V., považuje za zavádzajúce. Je preto potrebné posudzovať jeho príjem spoločne s príjmom navrhovateľky. P. V. je dobrovoľne nezamestnaný, privyrába si brigádami v zahraničí. Vzhľadom na skutočnosť, že podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči svojej plnoletej dcére, jeho príjem sa zvýši a s najväčšou pravdepodobnosťou sa podieľa na chode domácnosti navrhovateľky.

Zo svedeckej výpovede svedkyne A. V., matky odporcu, vyplynulo, že odporca sa nemal, vzhľadom na jeho finančnú situáciu, druhý raz ženiť. S navrhovateľkou mala až do začatia súdneho konania dobrý vzťah. Maloletý R. u nej trávil takmer celé letné prázdniny, okrem 10 dní, kedy s ním bola navrhovateľka, pričom odporca maloletého navštevoval u nej, prichádzala aj navrhovateľka. U nej má aj svoje veci - ošatenie a hračky - tieto mu zakupuje svedkyňa a zostávajú u nej, domov si tieto veci nenosí.

Z výpovede svedkyne Y. L. vyplynulo, že táto obýva a užíva jednu miestnosť s príslušenstvom z bytu H. V., za ktorú platí 80,- eur mesačne. S navrhovateľkou je priateľka, cez ňu sa k nájmu dostala. V lete spolu trávili 2 týždne letných prázdnin, kedy spoločne s deťmi v poobedňajších hodinách navštevovali kúpalisko, ZOO a podobne.

Kolízna opatrovníčka považovala navrhovateľkou žiadanú výšku výživného 120,- eur mesačne za odôvodnenú a navrhla súdu výživné na čas po rozvode manželstva určiť takto. Poukázala na to, že odporca si založil novú rodinu, pričom sa stará aj o dve deti manželky z predchádzajúceho manželstva, o maloletého R. sa osobne takmer vôbec nestará. Príjem odporcu a jeho manželky v porovnaní s príjmom navrhovateľky dovoľuje uložiť výživné v takejto výške.

Podľa § 113 ods.1 Os.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa až 4 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa až 5 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa č. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ako v čase právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov konania, tak i v čase vyhlásenia rozsudku, maloletý R. býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, ktorá o neho vykonáva osobnú starostlivosť. V čase rozvodu manželstva dosahoval príjem navrhovateľky 275,- eur mesačne, príjem odporcu bol v tom čase 600,- eur mesačne netto. Obaja mali vyživovaciu povinnosť len voči maloletému R., ktorý v tom čase navštevoval predškolské zariadenie, bol zdravý a výdavky v súvislosti s jeho výživou zodpovedali štandardnej výške výdavkov na maloleté dieťa zodpovedajúce danému veku. Nevyhnutné výdavky oboch rodičov boli v tom čase porovnateľné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti výživné vo výške 120,- eur mesačne v zmysle návrhu súd považoval za zodpovedajúce ako potrebám dieťaťa, tak i možnostiam a schopnostiam jeho rodičov. V priebehu konania sa pomery na strane rodičov maloletého, ako aj na strane maloletého R., zmenili. Od času právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov konania uplynuli dva roky, v ktorom čase maloletý začal navštevovať základnú školu (september 2011), pričom jeho odôvodnené potreby sa zvýšili priamo úmerne jeho veku ako aj skutočnosti, že začal navštevovať základnú školu. Na strane navrhovateľky rovnako došlo k zmene pomerov, nakoľko sa jej postupne zvýšil pracovný príjem na súčasnú sumu 350,- eur mesačne, nasťahovala sa do mestského bytu, kde v porovnaní s predchádzajúcim ubytovaním (žila v byte priateľa, ktorému nájomné neplatila) sa jej zvýšili výdavky na bývanie v podobe nájomného vo výške 145,- eur mesačne, platí za elektrinu, internet a SIPO 40,- eur mesačne. Na strane odporcu sa však zmenili pomery tým spôsobom, že uzatvoril manželstvo X.X.XXXX s N. Š., z ktorého manželstva sa narodila dňa XX.X.XXXX maloletá E.. Vyššie opísané zmeny pomerov by odôvodňovali zmenu určenia výšky výživného (zvýšenie výživného nástupom maloletého R. do 1. ročníka ZŠ a následne jeho zníženie v dôsledku pribudnutia novej vyživovacej povinnosti na strane odporcu), avšak v konečnom dôsledku zmeny pomerov na strane oprávneného aj povinného subjektu spôsobujú kompenzáciu tejto zmeny, na základe čoho súd výšku výživného ponechal nezmenenú. Je nesporné, že k určeniu vhodnej výšky výživného pre maloleté dieťa nie je možné dospieť jednoduchým matematickým porovnaním príjmov rodičov, prípadne aplikáciou konštanty. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti prihliada na viaceré okolnosti rôzneho charakteru, kde v neposlednom rade prihliada aj na záujem rodičov o maloleté dieťa, o starostlivosť o dieťa. Tu mal súd za preukázané, že v čase právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov maloletého, ako aj v čase, ktorý mu predchádzal, odporca s maloletým trávil neporovnateľne viac času, ako v neskoršom čase, po uzatvorení nového manželstva. Odporca sa maloletému venoval aktívne, zaujímal sa o jeho osobnosť a podieľal sa na jej rozvoji. Uzatvorením nového manželstva záujem odporcu o maloletého Jakuba výrazne klesol, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v súčasnosti odporca s maloletým trávia spolu minimum času. Odporca uvedenú skutočnosť odôvodnil tým, že má malé dieťa, pričom jeho manželka má v osobnej starostlivosti ešte ďalšie dve deti z predchádzajúceho manželstva, na výchove, ale aj výžive ktorých sa musí podieľať aj on a čas a ani priestor na maloletého R. mu nezostáva. Uvedené si nekládol za nedostatok, nakoľko jeho osobnú starostlivosť nahrádza starostlivosť jeho matky, u ktorej maloletý strávil prevažnú časť letných prázdnin.

Postoj odporcu voči maloletému synovi súd nepovažuje za správny a preukazujúci záujem o maloletého, nakoľko založením novej rodiny jedným z rodičov nezanikajú práva a povinnosti voči maloletému dieťaťu z predchádzajúceho manželstva. Aj nesúhlas s navrhnutou výškou výživného odporca odôvodnil tým, že vzhľadom na vznik novej vyživovacej povinnosti, súd nepovažoval za relevantný, na vznik novej vyživovacej povinnosti prihliadol (výklad vyššie), avšak nie do miery požadovanej odporcom, nakoľko povinný subjekt z vyživovacej povinnosti si musí byť vedomý dôsledkov svojich rozhodnutí a pripravený znášať následky, v danom prípade založenia novej rodiny. Uvedeným konaním odporcu nemôže trpieť oprávnený subjekt tým, že bude „odsunutý na druhú koľaj“ a povinnosti odporcu budú zmiernené len s prihliadnutím na jeho novú rodinu. Za minimálne pozoruhodný súd považuje aj argument odporcu o tom, že navrhovateľka si tým, že si vzala bezúčelový úver 2.800,- eur, zvýšila životnú úroveň. Sám odporca má niekoľko pôžičiek na také účely ako svadba, vyplatenie bývalého manžela svojej súčasnej manželky, a pod., ktoré považuje za pasíva. Na strane navrhovateľky ide rovnako o pasívum, ktoré za dôvod zvýšenia jej životnej úrovne považovať nemožno. Súd prihliadol ďalej na to, že príjem navrhovateľky predstavuje len jej pracovný príjem, nebolo preukázané, že jej stabilným príjmom je aj príjem jej priateľa H. V.. Bolo preukázané len toľko, že H. V. sporadicky navrhovateľke s domácnosťou pomáha. V žiadnom prípade uvedená skutočnosť neznamená prechod resp. pomerné rozdelenie vyživovacej povinnosti voči maloletému z odporcu na priateľa navrhovateľky, s ktorým je len v druhovskom pomere, a to ani v prípade, ak by bolo preukázané, že navrhovateľka s druhom vedú spoločnú domácnosť. Súd by prihliadol na ich preukázaný spoločný príjem, avšak druh matky maloletého nemá zákonnú povinnosť podieľať sa na výžive dieťaťa matky (na rozdiel od manžela matky). Príjem domácnosti odporcu na strane druhej však predstavuje nielen jeho príjem z pracovnej činnosti, ale aj príjem jeho manželky (rodičovský príspevok a príjem z pracovnej činnosti v Lidl-i). Pôžičky, ktoré spláca odporca, nie sú nevyhnutnými výdavkami, ktoré by mali prednosť pred výživným. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O splatnom výživnom rozhodol tak, že súhlasnou výpoveďou oboch rodičov maloletého bolo zistené, že odporca za obdobie od marca 2011 (právoplatný rozvod manželstva) do apríla 2013 (vyhlásenie rozsudku) na výživnom zaplatil spolu sumu 2.240,- eur, pričom podľa rozhodnutia súdu mal zaplatiť 3.120,- eur (26 mesiacov x 120,- eur). Rozdiel 880,- eur predstavuje splatné výživné, ktorú sumu súd odporcovi umožnil splatiť v 4 splátkach po 220,- eur mesačne, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.