Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-30-2013.pdf
PDF · 92.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Husárová v právnej veci navrhovateľa R. Q., W.. XX.X.XXXX, bytom M. X, L. W. U. proti odporkyni K.. U. Q., nar. XX.X.XXXX, F. V. X, L. W. U., za účasti mal. Y. Q., W.. X.XX.XXXX bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa R. Q., W.. XX.X.XXXX E. I. K.. U. Q., C.. W. , W.. XX.X.XXXX, uzavreté na Mestskom úrade Spišská Nová Ves dňa XX.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Spišská Nová Vs, vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX, r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e mal. Y. Q., W.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. Y. po 150,-eur mesačne, ktoré je povinný platiť do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, od právoplatnosti rozsudku.
Rodičia nežiadajú na čas po rozvode upraviť styk s maloletým Y..
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.2.2013 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou, ktoré bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX a z ktorého pochádza maloletý Y.. Na čas po rozvode manželstva navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na výživu maloletého. V návrhu uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzatvárali po krátkej sedemmesačnej známosti, okrem menších nedorozumení bolo manželstvo normálne, v tomto stave trvalo 15 rokov, teraz už viac ako rok s odporkyňou žijú oddelene. Navrhovateľ uviedol, že podiel na rozpade manželstva majú obaja.
Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že manželstvo trvá 19 rokov, už 1,5 roka žije s manželkou oddelene, ubližovali si navzájom, manželstvo chcel ukončiť a chcel, aby každý z nich žil po svojom. Obnovenie spolužitia s odporkyňou vylúčil. Navrhovateľ uviedol, že mal priateľku, avšak po dohode sa s ňou rozišiel.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, potvrdila, že s navrhovateľom už 1,5 roka nežijú v spoločnej domácnosti, intímne spolu nežijú a nevedú spoločnú domácnosť. Za príčinu rozvratu manželstva označila neschopnosť vzájomne komunikovať. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ sa uzatváral do seba, snažila sa mu prispôsobovať, ale potom čo prišli problémy so synom sa situácia stupňovala.
Kolízny opatrovník na pojednávaní prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedol, že prešetrením pomerov v rodine bolo zistené, že vzťahy medzi účastníkmi sú ťažko rozvrátené a keď súd manželstvo rozvedie, navrhol syna zveriť matke a otca zaviazať výživným 200,-eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Z ich manželstva pochádza maloletý Y.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na adrese V. X, L. W. U.. U oboch ide o manželstvo prvé.
Manželstvo účastníkov bolo spočiatku harmonické, okrem menších nedorozumení. Podľa vyjadrení oboch účastníkov ku konfliktom medzi nimi začalo dochádzať až po 15 rokoch. Obaja účastníci potvrdili, že hlavnou príčinou rozvratu ich manželstva bolo to, že nevedeli spolu komunikovať. V dôsledku konfliktov účastníci pred viac ako rokom prerušili ich spolužitie a k jeho obnoveniu už nedošlo.
Z potvrdenia o príjme navrhovateľa vydaného jeho zamestnávateľom spoločnosťou T..L. dňa 7.2.2013 súd zistil, že priemerný príjem navrhovateľa v období 01/2012-12/2012 predstavuje 460,55 eur mesačne.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 6.3.2013 mal sú preukázané, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 188,80 eur mesačne.
Z rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves č. SN/2010/21329/14102 zo dňa 7.2.2011 súd zisti, že navrhovateľovi bol priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 6.638,79,-eur.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené. Obaja účastníci potvrdili narušenie ich vzájomných vzťahov. V konaní nebolo preukázané jednoznačne zavinenie niektorého z účastníkov na rozpade ich manželstva. Obaja účastníci však zhodne potvrdili, že vzťahy medzi sú značne narušené. V súčasnej dobe, účastníci spolu nežijú v jednej domácnosti. Ich manželstvo je len formálne a neplní svoj účel. Vzhľadom na tvrdenia oboch účastníkov, nie je tu predpoklad obnovenia ich manželského spolužitia, súd preto manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § ll3 ods. l O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 1,4,5 Zákona o rodine, rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Z manželstva účastníkov pochádza maloletý Y.. Osobnú starostlivosť o maloletého, od doby kedy účastníci nežijú v spoločnej domácnosti zabezpečuje odporkyňa. V jej starostlivosti o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhovateľ so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Vzhľadom k tomu bol maloletý Y. zverený na čas po rozvode manželstva účastníkov do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka maloletého je v súčasnej dobe zamestnaná s priemerným príjmom 787,62 eur mesačne ako technológ výroby vo firme Y. Z., E..L.. L. W. U.. V súčasnej dobe žije so synom v trojizbovom byte, ktorý je spoločným vlastníctvom manželov. Otec je zamestnaný ako robotník s priemerným čistým mesačným príjmom 460,55 eur v spoločnosti T. L. L. W. U., okrem toho poberá invalidný dôchodok 188,80 eur mesačne a príspevok na kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia 32,-eur mesačne. Otec žije v prenajatom byte. Maloletý Y. navštevuje Strednú školu - M. E., L. W. U., 1. ročník, stravuje sa v škole, kde za stravu uhrádza cca 20,-eur mesačne, 20,-eur cestovné mesačne, 200-eur na triedny fond a stužkovú slávnosť, podľa potreby uhrádza školské aktivity ako bol lyžiarsky a plavecký kurz. Je zdravý.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal otca maloletého prispievať na jeho výživu spolu sumou 150,- eur mesačne, nakoľko ide o maloletého vo veku blízkom dospelosti, kde náklady na stravu ako aj oblečenie a hygienu predstavujú náklady porovnateľné s nákladmi na dospelého človeka. Otec maloletého okrem príjmu zo zamestnania poberá invalidný dôchodok. Príjem oboch rodičov je teda porovnateľný a pri určení výšky výživného súd vychádzal aj z toho, že matka si prevažnú časť svojej vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou o Y. a tak otcovi určil výživné primerané jeho príjmu.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 144 O.s.p. veta prvá, ich náhradu účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že opäť prijíma svoje
predošlé priezvisko.