Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-791-2006.pdf
PDF · 90.61 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/791/2006
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, IČO: 30 807 484, Vl. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, proti povinnému: ALVARAK GROUP, s.r.o., IČO: 35 828 013, Suchovská cesta 2, 917 00 Trnava, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozef Martišík, so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu vo výške 2 886,11 EUR (86 947,00 SKK) a trov exekúcie o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi trovy exekúcie v sume 114,02 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava poverením č. 5207 044396 zo dňa 10.11.2006 v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia, Sociálnej poisťovne č.k. 700-0410138606-GC04/06 zo dňa 25.04.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.06.2006 a vykonateľnosť dňa 20.06.2006.
Dňa 22.02.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“, v ktorom uvádza, že nastali skutočnosti, ktoré znemožňujú ďalšie pokračovanie v exekúcii, pretože povinný, ktorý je právnickou osobou zanikol bez právneho zástupcu. Obchodná spoločnosť ALVARAK GROUP, s.r.o., IČO: 35 828 013, Suchovská cesta 2, 917 00 Trnava, bola dňa 30.12.2010 vymazaná ex offo z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro., vložka číslo: 13379/T (v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 03.01.2011). Súdny exekútor zároveň uviedol, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čo možno subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil v predloženom podaní.
Súd šetrením zistil, že v priebehu exekučného konania došlo k zániku povinného - obchodnej spoločnosti ALVARAK GROUP, s.r.o., IČO: 35 828 013, Suchovská cesta 2, 917 00 Trnava - ex offo výmaz z Obchodného registra SR Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro., vložka číslo: 13379/T dňa 30.12.2010 (v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 03.01.2011).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd má za to, že prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie v danom prípade je dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda nemajetnosť povinného, vzhľadom na to, že nemajetnosť povinného nastala už pred jeho výmazom z obchodného registra, preto dôvod na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nastal skôr ako dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podobnou situáciou, kolíziou dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade, že je povinný právnická osoba, ktorá je zrušená pre nedostatok majetku a následne vymazaná z obchodného registra, sa zaoberal Najvyšší súd SR. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011, „ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, treba považovať za súčasného stavu veci, keď sa neoboznámili s dôvodmi, pre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 28. októbra 2009 sp. zn. 32 CbR 239/2009 k zrušeniu povinného bez likvidácie a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za predčasné. Preto aj ich rozhodnutie o trovách nemožno považovať za správne.“
Súd sa zaoberal dôvodom, pre ktorý došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí trovy exekúcie hradiť oprávnený. (Uznesenie NSSR sp. zn. 3MCdo 10/2011). Lustráciou súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 38CbR/29/2009-14 zo dňa 12.11.2010 súd zrušil obchodnú spoločnosť ALVARAK GROUP, s.r.o., IČO: 35 828 013, Suchovská cesta 2, 917 00 Trnava, bez likvidácie, nakoľko dospel k záveru, že spoločnosť nemá žiaden majetok, čomu svedčí zákonná domnienka v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, keďže si nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe. Na základe tohto zistenia má súd za preukázané, že prvotne bol založený dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h), a nie písm. g) Exekučného poriadku.
Vzhľadom na to, že bola súdom zistená nemajetnosť povinného, ktorý bol následne zrušený bez likvidácie a vymazaný z obchodného registra, tunajší súd v súlade s aktuálnou ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR považuje za preukázané, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku sú v danom prípade splnené. Z uvedených dôvodov súd exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, znáša trovy exekúcie oprávnený len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z uvedených ustanovenia vyplýva, že oprávnenému môže byť uložená súdom povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len v prípade, ak by sa exekúcia zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku].
Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
K podaniu doručenému súdu 22.02.2013 súdny exekútor priložil špecifikáciu trov exekučného konania. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 1.1.2009. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.04.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.04.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1274/06 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 30.10.2006, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 30.04.2008.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške vo výške 155,82 EUR (odmenu vo výške 33,20 EUR, náhradu za stratu času vo výške 19,92 EUR, náhradu hotových výdavkov vo výške 76,73 EUR + 20% DPH).
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 EUR podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Súdny exekútor vykonal počas exekúcie šesť úkonov subsumovateľných pod taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, za ktoré mu za každý z nich podľa § 14 ods. 2 vyhlášky patrí paušálna odmena 3,32 EUR (6 úkonov po 3,32 EUR: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x, každé zisťovanie účtu povinného 1x, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 1x). Z dôvodu, že súčet týchto paušálnych odmien nedosahuje minimálnu odmenu, súdom priznaná odmena predstavuje minimálnu odmenu, na ktorú má súdny exekútor nárok pri zastavení exekúcie.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 5 doručenkami nachádzajúcimi sa v exekučnom spise (doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu - banka 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu - banka 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu - banka 1x , doručenie exekučného príkazu - povinný 2x). Súdu je z jeho doterajšej činnosti ako aj z platného cenníka poštových služieb známe, že cena odoslania doporučeného listu s hmotnosťou do 100g 1. triedou do vlastných rúk je 1,40 EUR, preto súd priznal súdnemu exekútorovi
za poštovné v prípade 5 doručeniek náhradu vo výške 1,40 EUR za každú doručenku, spolu vo výške 7,00 EUR (5 x 1,40 EUR).
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal také hotové výdavky, o ktorých vzniku nebol v exekučnom spise akýkoľvek doklad či aspoň zmienka. Uplatňované telekomunikačné výdavky a administratívne náklady (tlač, kopírovanie, obálky, papier) súdny exekútor bližšie nešpecifikoval a súd nemal z exekučného spisu preukázané, že súdnemu exekútorovi skutočne vznikli a v akej výške. Súd rozhoduje len o náhrade trov, nie ich priznaní. Preto súd zastáva názor, že možno nahradiť len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť súdnym exekútorom vynaložené, aby mu mohol priznať jeho náhradu. Súd tiež dáva do pozornosti, že v zmysle § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Po preštudovaní spisového materiálu súd priznal súdnemu exekútorovi v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení do 30.04.2008, časovú odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a to vo výške 6,64 EUR (preštudovanie návrhu oprávneného a založenie a zaregistrovanie spisu 15 min., vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 10 min., spolu 25 minút = 1 začatá hodina x 200,00 Sk (6,64 EUR)). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa počtu hodín, ktoré súd nepovažoval za účelne vynaložené na exekúciu alebo ktoré boli priznané súdnemu exekútorovi ako súčasť odmeny za úkony exekučnej činnosti.
Výška cestovných náhrad bola vypočítaná v súlade s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení a s § 1 písm. b) opatrenia č. 260/2004 Z.z., o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, za 372 km jazdy medzi mestami Púchov - Trnava a späť, pričom výpočet vychádzal z ceny pohonnej látky, , zistenej z priloženého účtovného bloku vydaného v čase nástupu na pracovnú cestu:
Vzdialenosť: 372 km; cena za 1 l PHM = 1,28 EUR; priemerná kombinovaná spotreba na 1 km = 0,097 => 0,097 x 372 km = 36,08 36,08 x 1,28 = 46,18 EUR
paušálna náhrada = 0,206 EUR (6,20 Sk)/1 km => 372 x 0,206 = 76,63 EUR
46,18 + 76,63 = 122,81 EUR
Podľa § 23 ods. 1 Exekučného poriadku, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 EUR (20,-SKK) za každú aj len začatú polhodinu.
Súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle jeho návrhu náhradu za stratu času podľa § 23 Exekučného poriadku vo výške 15,84 EUR, vypočítanej ako dvadsať štyri štvornásobok sumy 0,66,- EUR (20,00 Sk) za cestu zo Púchova do Trnavy a späť, pričom trvanie jednej cesty predstavovalo 1 hodinu 12 minút a trvanie spiatočnej cesty predstavovalo 1 hodinu 15 minút, teda 2 cesty trvajúce 2 hodiny a 27 minút. Súdnemu exekútorovi patrí však aj náhrada za stratu času pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu alebo kancelárie. Zo spisu vyplýva, že osoby poverené súdnym exekútorom strávili vykonaním pracovnej cesty 12 hodín (vrátane prekonania vzdialenosti z Púchova do Trnavy a späť). To predstavuje 24 začatých polhodín.
Výška sumy stravného bola vypočítaná v súlade s § 5 ods.1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení a s § 1 písm. a) opatrenia č. 615/2005 Z.z., o sumách stravného, pričom výpočet je ustanovený v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma. Nakoľko pracovná cesta trvala 12 hodín súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stravné pre 2 osoby (poverení zamestnanci súdneho
exekútora) v súlade s § 1 písm. a) opatrenia, t.j. časové pásmo 5 až 12 hodín, sumu 5,91 EUR (89,00 Sk x 2 osoby).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v zmysle jeho návrhu náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, ktoré predstavovalo vynaložené parkovné, nakoľko sídlo povinného sa nenachádza v časti mesta s povinným platením parkovného, ale v časti mesta s bezplatným parkovaním. Z tohto dôvodu má súd parkovné za neúčelne vynaložené.
Nakoľko súdny exekútor vykonal pracovnú cestu aj v súvislosti s dvoma ďalšími exekúciami za účelom preverenia majetkových pomerov povinných. Súd má za to, že súdnemu exekútorovi patrí pomerná časť (jedna tretina) zo sumy 144,56 EUR(122,81 EUR + 15,84 EUR + 5,91 EUR), teda suma 48,19 EUR, nakoľko je zrejmé, že si súdny exekútor uplatňuje náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času aj v súvislosti s iným exekučným konaním.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov o 20% DPH zo sumy 95,02 EUR v celkovej sume 19,00 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky v celkovej výške 114,02 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na úhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.