Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-79-2023.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/79/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci odsúdeného L. X., nar. XX. XX. XXXX v J. za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. v znení zákona č. 214/2019 Z.z., na neverejnom zasadnutí dňa 3. augusta 2023, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10Nt/17/2022 zo dňa 17. 04. 2023, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného L. X. zamieta.
odôvodnenie:
Uznesením sp. zn. 10Nt/17/2022 zo dňa 17. 04. 2023 senát Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného L. X. zo dňa XX. XX. XXXX, doručený súdu dňa 22. 12. 2022 o povolenie obnovy konania vedeného Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 9T/87/2016 v spojení s konaním vedeným Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5To/107/2019, nakoľko nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 17. 04. 2023 sťažnosť, ktorú bližšie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 18. 04. 2023. V sťažnosti v podstate uviedol, že právny záver súdu týkajúci sa nesplnenia zákonných podmienok obnovy konania nie je dôvodný, pričom rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Akcentoval, že zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania vychádzajú predovšetkým z ustanovenia § 394 ods. 5 Tr. por., ktorým právny poriadok pripúšťa obnovu konania aj v tom prípade, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin. Uviedol, že návrh na povolenie obnovy konania podal z dôvodu, že z právoplatného rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/73/2018, ktorý bol potvrdený Krajským súdom Banská Bystrica sp. zn. 4To/72/2022 nespochybniteľne vyplýva, že v tomto konaní právoplatne odsúdený T.. L. X. bol uznaný vinným zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu vydierania. Dôvodil, že odsúdený T.. L. X. spáchal predmetné skutky v priebehu vyšetrovania skutku krádeže, ktorý mal spáchať odsúdený X. a za ktorý bol neskôr odsúdený v konaní so sp. zn. 9T/87/2016 resp. v odvolacom konaní so sp. zn. 5To/107/2019 (t.j. v konaní pre ktoré podal návrh na obnovu konania). Odsúdený ďalej uviedol, že v predmetnej trestnej veci bolo jednoznačne preukázané, že motorová píla zn. STIHL, za ktorej údajné odcudzenie bol odsúdený, v skutočnosti nebola odcudzená poškodenému H. U.. Poškodený H. U. motorovú pílu neopoznal a opoznať ju ani nemohol, pretože sa nachádzala u odsúdeného doma a nikdy nebola vo vlastníctva poškodeného U..
Skutočnosti vyplývajúce z trestného konania so sp. zn. 10T/73/2018 neboli v čase jeho odsúdenia známe a odsudzujúci rozsudok, ktorým bol T.. L. X. odsúdený nadobudol právoplatnosť až po jeho právoplatnom odsúdení. Odsúdený preto uzavrel, že tieto skutočnosti teda nepochybne vedú k inému rozhodnutiu, než ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie. Odsúdený ďalej dôvodil, že je zrejmé, že policajt v pôvodnom
konaní porušil povinnosť do takej miery, že toto porušenie bolo trestným činom, ktorého spáchanie bolo potvrdené právoplatným rozsudkom. Z toho dôvodu sa tu jedná o dôvod pre povolenie obnovy konania. Nevyžaduje sa pri tom, aby porušenie povinnosti malo priamo vplyv na samotné rozhodnutie, pretože je záujem na vylúčení akýchkoľvek pochybností o nestrannosti a nezákonnosti vykonaného trestného konania. V závere odsúdený zotrval na svojich vyjadreniach a argumentácii na verejných zasadnutiach, pričom akcentoval, že v trestnej veci, kde bol právoplatne odsúdený za prečin krádeže sa cíti byť nevinným. Poškodenému H. U. neodcudzil žiadne hnuteľné veci, čo sa čiastočne potvrdilo aj v konaní so sp. zn. 10T/73/2018. Rovnako sa v tomto konaní preukázalo, že pri vyšetrovaní prečinu krádeže, za ktorý bol neskôr odsúdený, bolo množstvo pochybení v jeho neprospech.
Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a rozhodol vo veci sám tak, že podľa § 394 ods. 5 Tr. por. povolí obnovu konania v jeho prospech a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zruší napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/107/2019 zo dňa 01. 10. 2019, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná, pretože v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9T/87/2016 zo dňa 17. 04. 2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/107/2019 zo dňa 01. 10. 2019 bol L. X. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 roka podmienečne s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala odsúdenému plynúť dňom 02. 10. 2019 a uplynula dňa 01. 10. 2020.
Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/87/2016 zo dňa 08. 11. 2021, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4Tos/126/2021 zo dňa 13. 01. 2022 bol odsúdenému podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. nariadený výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1 roka uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9T/87/2016-48 zo dňa 17. 04. 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 5To/107/2019-529 zo dňa 01. 10. 2019. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol odsúdený pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podaním doručeným okresnému súdu dňa 22. 12. 2022 odsúdený požiadal o povolenie obnovy konania, o ktorom návrhu okresný súd rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.
Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp po tom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods.1 písm. a) alebo b) Tr. por., na základe sťažnosti preskúmal napadnutý výrok uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutého výroku uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.
Sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania, je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 402 ods. 3 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por. a v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
V rámci teoretického exkurzu krajský súd uvádza, že reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu v konaní o obnove konania neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktorá sa domáha obnovy konania. Krajský súd zdôrazňuje, že jedným zo základných prvkov vlády práva je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby v prípade, keď súdy rozhodnú vo veci s konečnou platnosťou, ich rozhodnutie nebolo viac spochybňované. Tento princíp neumožňuje stranám konania, aby sa dožadovali obnovy konania iba z dôvodu opätovného prejednania a nového rozhodnutia vo veci. Samotná možnosť existencie dvoch názorov na vec nie je dôvodom pre opätovné preskúmanie veci. Odklon od tohto princípu je odôvodnený iba v prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti podstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť právoplatné a záväzné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy základných vád. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej miere dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť efektívnosť súdneho systému.
Krajský súd konštatuje, že o takýto prípad sa v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania nejedná.
V posudzovanom prípade sa okresný súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania dôsledne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by mali podľa mienky odsúdeného zakladať dôvod pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne, v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por., odôvodnil.
Z návrhu odsúdeného je zrejmé, že sa v podstate domáhal prehodnotenia dôkazov, ktoré boli v pôvodnom konaní riadne vykonané a vyhodnotené tak individuálne, ako aj v ich súhrne. Aj na ich základe bolo potom jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa odsúdený predmetnej trestnej činnosti dopustil. Z návrhu odsúdeného a jeho následnej výpovede na verejnom zasadnutí je zrejmé, že sa v podstate domáhal prehodnotenia výpovedí poškodeného H. U., ktorý bol vypočutý tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom prvostupňový súd dostatočným spôsobom vyhodnotil nedôvodnosť námietok sťažovateľa aj v súvislosti s možnosťou kladenia otázok poškodenému na hlavnom pojednávaní (zo strany v tom čase obžalovaného). Uvedená svedecká výpoveď je tak dôkazom, ktorý bol v pôvodnom konaní riadne vykonaný a vyhodnotený tak individuálne, ako aj vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom, pričom aj na jeho základe bolo potom jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa odsúdený predmetnej trestnej činnosti dopustil, čo skonštatoval aj odvolací súd, keď uviedol, že ...„v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypovedal poškodený H. U. jednoznačne v tom smere, že od obžalovaného kúpil rodinný dom so všetkým, čo sa v ňom nachádzalo, postupne, keď sa obžalovaný vrátil z výkonu trestu odňatia slobody zistil, že veci, ktoré v tomto dome mal mu boli vykradnuté, a to cez otvor, ktorý bol v povale tohto rodinného domu a v tomto smere poškodený vypovedal aj na hlavnom pojednávaní priamo do očí obžalovaného, čím fakticky vyvrátil obhajobné tvrdenia L. X.. Naviac je z trestného spisu zrejmé, že na mieste, ktoré bolo označené obžalovaným, boli zaistené veci pochádzajúce z tejto krádeže, takže je nepochybné, že obžalovaný je z trestnej činnosti tak, ako to konštatoval v napadnutom rozsudku už prvostupňový súd, usvedčovaný aj inými dôkazmi, nielen tvrdením poškodeného H. U..“
Pokiaľ ide o odsúdeným tvrdené skutočnosti, a síce skutočnosti vyplývajúce z trestného konania vedeného pod sp. zn. 10T/73/2018 týkajúce sa trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorými odsúdený taktiež odôvodňoval podaný návrh na povolenie obnovy konania, tak tieto aj podľa názoru krajského súdu možno vyhodnotiť ako irelevantné a nemožno ich považovať za nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme, ktoré by mohli byť spôsobilé zabezpečiť mu v obnovenom konaní priaznivejšie rozhodnutie. V tejto súvislosti krajský súd akcentuje, že právoplatnosťou preukázania viny obžalovaným npráp. T.. L. X. v konaní vedenom pod sp. zn. 10T/79/2018 zo skutku, ktorého sa dopustil dňa 20. 02. 2016, nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností, ktoré by mali vplyv na výsledok pôvodného konania v posudzovanej veci. Krajský súd akcentuje, že odsúdený v prípravnom konaní odmietol vypovedať (napriek tomu, že mal byť nútený k priznaniu viny v posudzovanej veci),
pričom následne počas celého konania pred súdom tvrdil, že je nevinným. Porušenie povinnosti službukonajúceho policajta, ktorou spáchal trestný čin, ktorá bola zistená právoplatným rozsudkom v inej trestnej veci, tak nemá vplyv na rozhodujúcu skutočnosťu, ktorou je záujem na spravodlivom a objektívnom rozhodnutí v posudzovanej veci, keďže riadnym vykonaním a vyhodnotením všetkých dôkazov v pôvodnom konaní bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že odsúdený sa predmetnej trestnej činnosti dopustil.
Napokon, ani tvrdené skutočnosti odsúdeným vo vzťahu k dedičskému konaniu a upretiu práva odsúdeného dediť po starom otcovi neboli skutočnosťami, ktoré by boli samé o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami známymi, relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu, keďže v kontexte vykonaného dokazovania okresným súdom boli tieto skutočnosti vyhodnotené ako nedôvodné.
Odsúdený vo svojom návrhu teda neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by samy osebe alebo v spojení s inými skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodnili iné rozhodnutie v zmysle ust. § 394 ods.1 Tr. por. Skutočnosti uvádzané odsúdeným nie sú takého charakteru, aby boli splnené zákonné požiadavky vyžadované ustanovením § 394 ods. 1 Tr. por. pre povolenie obnovy konania. V danom prípade teda aj senát krajského súdu dospel k rovnakému záveru, ako bol ustálený okresným súdom.
Nadriadený súd je toho názoru, že napadnuté uznesenie obsahuje všetky zákonom stanovené kritériá z hľadiska jeho formy a obsahu. Uznesenie je presvedčivé, zrozumiteľné a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Nadriadený súd si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať.
V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko zo dňa 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok zo dňa 15. 02. 2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).
V závere krajský súd navyše uvádza, že podľa aktuálne platnej judikatúry Ústavného súdu SR právo na spravodlivý proces neznamená, aby súd rozhodoval v súlade s predstavami, požiadavkami, resp. právnymi názormi strany konania. Z opačného pohľadu možno povedať, že zamietnutie návrhu, teda neúspech odsúdeného s jeho predloženou požiadavkou súdu nie je možné považovať bez ďalšieho za porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Je v právomoci všeobecných súdov interpretovať a aplikovať právne normy, ako aj vykonávať a hodnotiť dôkazy.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na uvedené skutočnosti preto krajský súd v súlade s citovaným ust. § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.