Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-103-2011.pdf
PDF · 81.23 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/103/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Ladislavom Hallom v právnej veci navrhovateľa
Z. D., nar. XX.XX.XXXX
Bytom Q., Z. XXX/X a vo veci starostlivosti o maloletého
M. D., nar. XX.XX.XXXX
zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov, matka: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Z. XXX/X a otec: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, t.č. W. T., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otca na deti D. a to na Z. D. zo sumy 1000,- Sk mesačne na sumu 60,- mesačne s účinnosťou od 01.08.2011, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného Z. D. a na mal. M. D. zo sumy 1000,- Sk mesačne na sumu 60,- € mesačne mesačne s účinnosťou od 01.08.2011, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. M. D..
Nedoplatok na zvýšenom výživnom splatný za obdobie od 01.08.2011 do 30.04.2013 u oprávneného Z. D. v sume 562,80,- € povoľuje odporcovi splácať v splátkach po 20,- € mesačne, s prvou splátkou splatnou od právoplatnosti tohto rozhodnutia spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok k rukám oprávneného Z. D. a nedoplatok na mal. M. D. za to isté obdobie v sume 562,80,- € povoľuje odporcovi splácať v splátkach po 20,- € mesačne, s prvou splátkou splatnou od právoplatnosti tohto rozhodnutia spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok k rukám matky mal. M. D..
Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18C 114/2008-57 zo dňa 19.12.2008, v časti o výživnom na Z. D. a M. D..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom zo dňa 08.08.2011 žiadala o zvýšenie výživného zo strany otca na mal. M. D. a v tom čase aj na mal. Z. D. a to od augusta 2011 na Z. sumou 100,- € a na M. sumou 150,- mesačne.
Uviedla, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté ešte v roku 2008, od ktorej doby sa nároky mal. detí podstatne zmenili a doteraz určené výživné už nie je dostačujúce na úhradu všetkých ich odôvodnených nárokov.
Otec sa nezúčastnil ani jedného pojednávania, aj keď bol riadne a na čas predvolaní, písomne sa však k návrhu vyjadril dňa 02.02.2013 s tým, že momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody. Uviedol, že v roku 2011 pracoval na dohodu o vykonaní prác až do októbra 2011, s tým, že v celom tomto období mal príjem okolo 1800,- €, z ktorého platil aj určené výživné. V ďalšom období otec pracoval na základe dohody, avšak nemal prakticky vyplatené žiadne finančné prostriedky a preto mu vznikol dlh na výživnom, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne. Od 07.12.2012 je vo výkone trestu odňatia slobody, preto so zvýšením výživného súhlasiť nemôže.
Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní žiadal, aby návrhu matky bolo vyhovené s tým, že za primerané je možné považovať výživné aspoň vo výške 100,- € mesačne na každé z detí, to je aj u Z. D. do jeho plnoletosti.
V priebehu konania sa Z. D. stal plnoletý, pričom sám na pojednávaní dňa 23.04.2013 uviedol, že sa k návrhu matky pripája a žiada, aby aj po tom, čo dosiahol plnoletosť bolo výživné zo strany otca zvýšené na jeho osobu a to na 100,- € mesačne.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine; dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine; pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
Z výkona dokazovania mal súd preukázané, že o výživnom na navrhovateľa a maloletého bolo naposledy rozhodnuté vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Žilina v spojenom konaní o rozvod manželstva, keď schválil dohodu rodičov aj o výživnom na deti D.. Už v tom čase ako vyplýva z obsahu rozhodnutia, otec bol dobrovoľne nezamestnaný, avšak súhlasil s výživným. Výživné bolo upravené aj v tom čase maloletú K., nar. XX.XX.XXXX a to vo výške 1500,- Sk mesačne (táto vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá).
Pokiaľ sa týka veci samej, aj podľa názoru súdu u oprávneného Z. D. ako aj mal. M. D. oproti pôvodnému rozhodnutiu nastala podstatná zmena. Obidvaja sú študentmi strednej školy. Martin v čase podania návrhu bol v treťom ročníku Strednej obchodnej školy podnikania, Sasinková, Žilina a mal. M. v prvom ročníku SOU Saleziánska v odbore Automechanik. Je nepochybné, že vzhľadom k dobe, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, ale aj iným typom štúdia vznikli úplné iné, nové výdavky napr. na štúdium, ale aj zmenili sa výdavky v súvislosti s celkovým telesným a psychickým rastom, či už Z. ako aj M..
V škole podľa vyjadrenia matky ako aj Z. D. sú bežné výdavky, to znamená, strava približne 20,- €, cestovné po 40,- €, zakupovanie školských pomôcok na začiatku školského roka približne okolo 50,- €. U maloletého M. samozrejme aj v súvislosti s tým, že praxuje sú tu výdavky na oblečenie a obuv.
Pôvodne v prvom ročníku bol mal. M. ubytovaný na internáte, kde sa platilo 80,- € a strava na internáte 70,- €. V súčasnej dobe už maloletý na internáte ubytovaný nie je. Tak ako ďalej matka uviedla nároky detí sú primerané ich veku ako aj zdravotnému stavu, ani jedno z detí nie je mimo školy zapojené do žiadnej záujmovej činnosti.
Matka je v pracovnom pomere vo firme FINES, a.s., Dolné Rudiny, Žilina, kde podľa oznámenia zamestnávateľa priemerný mesačný príjem matky je do 460,- € a poberá aj daňový bonus na tri deti vo výške 63,09 €.
Pokiaľ sa týka otca jeho príjmy sa prakticky nedali zistiť. Súd mal správu iba od firmy Maňak s.r.o. ktorá súdu oznámila, že otec je síce zamestnaný na dohodu o vykonaní prác, no prakticky žiadnu prácu pre firmu nevykonáva, preto nemá žiadny príjem. Otec sám pritom vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že iba v roku 2011 na pár mesiacov mal spolu okolo 1800 - 2000 €. V ďalšom období síce vykonával tiež nejaké práce, avšak nebol vôbec vyplatený.
Súd je toho názoru, že otec nevyvíja dostatočné úsilie k tomu, aby si našiel trvalý pracovný pomer a mal pravidelný zdroj príjmov, pričom súd poukazuje na tú okolnosť, že už v konaní o rozvod manželstva pred veľmi dlhou dobou otec bol tak isto dobrovoľne nezamestnaný.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam je súd toho názoru, že pri možnostiach a schopnostiach otca treba vychádzať zo skutočností, že pokiaľ by otec bol v trvalom pracovnom pomere mohol by dosahovať aspoň minimálnu mzdu. Na tom nemení nič ani tá skutočnosť, že otec je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody a to v súvislosti s tým , že bol uznaný z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) a písm. c ) Trestného zákona v konaní Okresného súdu Žilina, č.k. 3T 104/2012. Tento stav si otec spôsobil svojim nezodpovedných konaním, čo nemôže byť v neprospech detí.
Vychádzajúc z týchto skutočností preto súd dospel k záveru, že je dôvodné, aby došlo k zvýšeniu výživného od počiatku mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného, to znamená od augusta 2011. U oboch detí pretože medzi mini je veľmi malý vekový rozdiel súd považoval za dôvodné výživné zvýšiť a to na 60,- € mesačne s tým, že vzhľadom k tomu, že Z. D. je už plnoletý, súčasne vyslovil, že takto upravené výživné ako aj splátky na nedoplatku zvýšeného výživného u Z. D. otec bude platiť priamo k rukám oprávneného, kým u mal. M. D. k rukám matky tohto dieťaťa.
Výživné u obidvoch detí bolo zvýšené o 26,80 €, takže za obdobie od augusta 2011 do apríla 2013 vrátane má otec u každého z detí nedoplatok vo výške 562,80 €.
Tento nedoplatok súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- € mesačne na každé z detí a to za podmienok splatnosti uvedených vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.