Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64C/6/2023

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v C., D. E. XX, zastúpeného: JUDr. Tomášom Jánošíkom, advokátom, so sídlom v Trebišove, Hviezdoslavova č. 1018, proti žalovanému: AXIOMA Košice, s.r.o., IČO: 47 534 371, so sídlom v Košiciach, Trnková č. 872/43 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 26.07.2023 domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania elektroinštalácie nachádzajúcej sa v časti priestorov budovy so súpisným číslom 170 postavenej na parcele č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. B. F., ktorá nebola skontrolovaná postupom uvedeným vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. z 09.07.2009 v platnom znení. Taktiež žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení žalobu vo veci samej, a to žalobu o hospodárení so spoločnou vecou podľa . Žiadal tiež náhradu trov konania.

2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese G. H., obci Košice – Sever, katastrálnom území B. F., zapísaných na LV č. XXXXX, a to parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod parcelným č. XXXX/X o výmere 1136 m2 – ostatná plocha, č. XXXX o výmere 718 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X o výmere 503 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X o výmere 314 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavby súpisné číslo 170 postavenej na parcele č. XXXX, druh stavby – vojenská ubytovňa. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške 1 od žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.06.2020. Vlastníkmi uvedených nehnuteľností sú teda tak žalobca, ako aj žalovaní, obaja v podiele 1. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Dohoda o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, obsahom ktorej bolo reálne rozdelenie budovy na časť, ktorú bude užívať výlučne žalovaný, časť, ktorú bude užívať výlučne žalobca a časť, ktorú budú tvoriť spoločné priestory. Súčasťou dohody bol aj záväzok strán, že každý si na svoje náklady zveľadí tú časť budovy, ktorú výlučne užíva, aby spoločná budova nechátrala, ale nadobudla vyšší štandard. Žalobca za účelom zrekonštruovania a prevádzkovania svojej časti budovy na apartmány uzatvoril nájomnú zmluvu so spoločnosťou HFB Slovensko s.r.o., so sídlom v Košiciach, Tolstého č. 170/22, IČO: 45 953 945. Predmetom tejto nájomnej zmluvy bolo prenechanie priestorov, ktoré výlučne užíva žalobca, spoločnosti HFB Slovensko s.r.o. za účelom zrekonštruovania a prevádzkovania apartmánov. Žalovaný s priestorom, ktorý môže výlučne užívať, naložil obdobne ako žalobca a ponechal prevádzkovanie apartmánov spoločnosti LITE PRODUKT, s.r.o.. Žalovaný v spoločnej budove v časti, ktorú užíva výlučne on a čiastočne aj v časti, ktorú užívajú podieloví spoluvlastníci spoločne, na vlastné náklady zrealizoval nové rozvody elektroinštalácie,

ktorej súčasťou sú aj: nová skrinka, v ktorej sa nachádza elektrorozvádzač a elektromer, a to na prízemí budovy na chodbe a elektromery umiestnené do existujúcich elektroskríň nachádzajúcich sa na jednotlivých poschodiach na spoločnej chodbe pri výťahu. Žalobca považoval za potrebné zdôrazniť, že žalovaným vykonaná rekonštrukcia elektrických rozvodov je vykonaná v rozpore s dohodou. Podľa (ústnej) dohody si mal každý podielový spoluvlastník zabezpečiť na vlastné náklady vlastnú elektrickú prípojku, ktorou bude napojená na distribučnú sústavu elektrická kabeláž nachádzajúca sa v tej časti spoločnej budovy, ktorú podľa dohody môže užívať každý z podielových spoluvlastníkov výlučne sám. Na spoločnú (pôvodnú, realizovanú ešte s výstavbou budovy) elektrickú prípojku mala byť napojená iba spoločná chodba, výťah a kotolňa. Žalobca túto svoju povinnosť (výstavbu vlastnej elektrickej prípojky) splnil ešte v roku 2020 a pred spustením prevádzky revízny technik vykonal prehliadku a skúšku elektrického zariadenia – nových elektrických rozvodov, o čom vydal správu. Žalovaný povinnosť výstavby vlastnej elektrickej prípojky začal plniť teraz. To podľa žalobcu znamená, že žalovaný začal zhotovovať nové elektrické rozvody v časti spoločnej budovy, ktoré môže využívať len on, v mesiaci máj 2023. Žalobca jednoduchou obhliadkou na spoločnej chodbe v spoločnej budove zistil, že žalovaný umiestnil elektromery, ktoré majú merať jeho spotrebu elektrickej energie, v rozpore s dohodou. Žalovaný umiestil tieto elektromery do existujúcich (pôvodných) elektroskríň nachádzajúcich sa na jednotlivých poschodiach na spoločnej chodbe pri výťahu. Podľa dohody si mal každý z podielových spoluvlastníkov zhotoviť vlastnú skrinku, v ktorej bude umiestnený elektromer a táto skrinka mala byť umiestnená v časti budovy, ktorú užíva podielový spoluvlastník sám. To znamená, že v žiadnom prípade nemohol zasahovať do spoločného zariadenia – pôvodnej elektroskrine umiestnenej na spoločnej chodbe. Okrem vyššie uvedeného ďalej žalovaný umiestnil jednu novú skrinku na prízemí spoločnej budovy na spoločnej chodbe a v nej umiestnil ďalší elektromer, ktorý je káblom napojený na hlavnú (pôvodnú) elektrickú prípojku. Žalovaný teda podľa žalobcu v rozpore s dohodou a zákonom zasiahol do spoločného zariadenia bez súhlasu žalobcu ako druhého podielového spoluvlastníka. Cieľom výstavby vlastných elektrických rozvodov a vlastnej elektrickej prípojky každým podielovým spoluvlastníkom bolo podľa žalobcu to, aby spotreba elektrickej energie v spoločnej budove bola ľahko merateľná a najmä, aby nedochádzalo k problémom pri rozúčtovaní a uhrádzaní nákladov na spotrebovanú elektrickú energiu. Po zistení týkajúcom sa neoprávneného zásahu do spoločného zariadenia si žalobca prizval revízneho technika elektrických zariadení do spoločnej budovy, aby vyhodnotil kvalitu a bezpečnosť novozhotovených elektrických rozvodov žalovaným v spoločnej budove. Revízny technik jednoduchou prehliadkou zistil, že predmetná elektroinštalácia sa javí byť zhotovená neodborne a pri uvedení do prevádzky môže byť nebezpečná, život a majetok ohrozujúca. Revízny technik podľa žalobcu navyše uviedol, že každá takáto elektroinštalácia môže byť zhotovená len na základe projektovej dokumentácie vypracovanej kvalifikovanou osobou a po zhotovení (pred spustením do prevádzky) podlieha kontrole zo strany revízneho technika, ktorý osvedčí spustenie elektroinštalácie do prevádzky vydaním revíznej správy. Rovnako na základe obhliadky revízneho technika žalobca uviedol, že hlavná elektroskrinka, ktorá sa nachádza na prízemí a v ktorej je umiestnený elektromer VSD nie je zaplombovaná. Odstránenie plomby a neodborná manipulácia so zariadením VSD môže byť podľa žalobcu vyhodnotené aj ako trestnoprávne konanie žalovaného. Z uvedených dôvodov žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 07.06.2023 oboznámil žalovaného s poznatkami zistenými revíznym technikom a zároveň požiadal žalovaného o zaslanie, resp. predloženie kópie revíznej správy a projektovej dokumentácie súvisiacej s elektroinštaláciou vybudovanou žalovaným v spoločnej budove. Žalovaný na predmetný list nereagoval. Z uvedeného dôvodu sa žalobca dôvodne domnieva, že žalovaný takýmito dokumentmi nedisponuje. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko zo strany žalovaného dochádza k zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov a podľa žalobcu možno považovať za osvedčené, že bez úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia by zásah, prípadne jeho následky pretrvávali a žalobcovi by spôsobovali majetkovú aj nemajetkovú ujmu. Žalobca navrhol neodkladným opatrením upraviť pomery strán len na nevyhnutný rozsah zabezpečujúci predbežnú ochranu porušených práv a oprávnených záujmov žalobcu, a to uložením obmedzenia vo forme zákazu užívania novej elektroinštalácie žalovaným.

3. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil súdu Urgentnú žiadosť o stanovisko k novým rozvodom elektroinštalácie – Žiadosť o revíznu správu a projektovú dokumentáciu, Správu o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia, EÚ Vyhlásenie o zhode a Výpis z listu vlastníctva č. XXXXX.

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX mal súd za osvedčené, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese G. H., obci Košice – sever a katastrálnom území B. F., a to

parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape ako parcely č. 4076/1 o výmere 1136 m2 (ostatná plocha), č. 4077 o výmere 718 m2 (zastavaná plocha a nádvorie), č. 4078/1 o výmere 503 m2 (zastavaná plocha a nádvorie), č. 4078/2 o výmere 314 m2 (zastavaná plocha a nádvorie) a stavby súpisného čísla 170, postavenej na parcele č. 4077, druh stavby – vojenská ubytovňa. Veľkosť podielov oboch spoluvlastníkov je 1.

5. Zo Správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia vykonanej dňa 07.09.2020 revíznym technikom VTZ EZ H. I. mal súd za osvedčené, že revízny technik vykonal prehliadku a odbornú skúšku elektrického zariadenia, a to NN prípojky k odbernému miestu na ul. C. XXX, G. – B., E. J. XXXX, ktorej prevádzkovateľom je žalobca, pričom na základe vykonanej obhliadky konštatoval, že elektrické zariadenie je z hľadiska bezpečnosti spôsobilé ďalšej prevádzky.

6. Z EÚ Vyhlásenia o zhode z 24.07.2020 mal súd za osvedčené, že F. K., so sídlom F. E. XX potvrdil, že rozvodnica určená pre rozvodnú bytovú elektroinštaláciu výrobného čísla 9-2020, rok výroby: 2020, názov rozvádzača: RP2 je v zhode pri jej použití s prijatými opatreniami, ktorými je zabezpečená zhoda všetkých výrobkov uvádzaných na trh s technickou dokumentáciou, so základnými požiadavkami NV SR, ktoré sa na tieto vzťahujú a z požiadavkami technických predpisov uvedených v bode 2 a 3.

7. Z listu zo dňa 07.06.2023 adresovaného žalovanému mal súd za osvedčené, že žalobca požiadal žalovaného o zaslanie kópie revíznej správy a projektovej dokumentácie súvisiacej s elektroinštaláciou vybudovanou žalovaným v spoločnej budove, a to v lehote 3 dní od doručenia tohto listu.

8. Podľa ust. a (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ust. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V zmysle ust. môže súd nariadiť neodkladné opatrenie ak sú splnené podmienky podľa , teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu a jeho príloh. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok

zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.

13. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd tiež posudzuje, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.

14. Z obsahu návrhu žalobcu je zrejmé, že sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa . Na to, aby súd mohol vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčenú najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno osvedčenia zaťažuje samotného navrhovateľa. Zároveň platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

15. Súd teda skúmal, či žalobca v danom prípade osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a dospel k záveru, že neosvedčil.

16. Z obsahu návrhu možno vyvodiť, že žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán vyvodzuje z toho, že žalovaný uviedol do prevádzky elektroinštaláciu umiestnenú v spoločných priestorov nehnuteľnosti, ktorej je podielovým spoluvlastníkom, pričom na základe obhliadky revíznym technikom je predmetná elektroinštalácia zhotovená neodborne a spôsobilá ohroziť život a zdravie osôb, ako aj majetok žalobcu.

17. Toto tvrdenie žalobcu však podľa názoru súdu bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami formou neodkladného opatrenia. Súd má z predloženého listu vlastníctva za osvedčené, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. Taktiež má za osvedčené, že elektrická prípojka k odbernému miestu, ktorej prevádzkovateľom je žalobca, je podľa odborného vyjadrenia revízneho technika z hľadiska bezpečnosti spôsobilá ďalšej prevádzky. Žalobca však nepredložil súdu listinné dôkazy, ktoré by preukazovali nesprávne umiestnenie a neodborné zhotovenie elektroinštalácie žalovaným v spoločných priestoroch nehnuteľnosti, ani listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že predmetná elektroinštalácia bola vyhotovená neodborne a jej prevádzka je pre osoby a majetok nebezpečná. Totiž, žalobca sa vo svojom návrhu odvoláva na Dohodu o užívaní spoločnej nehnuteľnosti uzavretú medzi stranami, ktorú však súdu ako dôkaz nepredložil a taktiež sa odvoláva na ústne vyjadrenie revízneho technika o tom, že elektroinštalácia vybudovaná žalovaným nespĺňa požiadavku bezpečnosti. Súd preto nemá osvedčené, že žalovaný skutočne predmetnú elektroinštaláciu zhotovil, ani že ju zhotovil neodborne, či v rozpore s dohodou v spoločných priestoroch. Nebezpečenstvo vzniku bezprostredne hroziacej ujmy musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť, obava musí vždy vychádzať z konkrétneho a preukázateľného konania žalovaného a nie len nepodložených tvrdení žalobcu. V opačnom prípade nemožno pomery medzi stranami, aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom, akým je neodkladné opatrenie. Vo všeobecnosti platí, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie, to ale neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

18. Súd teda po oboznámení sa s návrhom žalobcu dospel k záveru, že nie je dôvodný v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s v celom rozsahu zamietol.

19. Vzhľadom na to, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej dochádza k ukončeniu konania (o nariadení neodkladného opatrenia), súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia ( ). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (, ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).