Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/24/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Ľubice Bajzovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. O. W., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného opatrovníkom ÚPSVaR Považská Bystrica, dieťa rodičov S. W., nar. XX.XX.B., bytom Považská G., V. XXXX/XX-XX a Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky maloletého dieťaťa, proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, zo dňa 09. januára 2013, č.k. -70, v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, rozhodol, že mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. apríla 2012, č.k. -34 tak, že otcovi znižuje výživné na mal. O. W., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 140,- eur, na sumu 80,- eur mesačne od l. 8. 2012, ktoré bude otec poukazovať vždy do l5. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky mal. dieťaťa. Vo zvyšku, súd návrh otca na zníženie výživného, zamietol.

V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že otec sa podaným návrhom, domáhal zníženia výživného na mal. O. zo sumy 140,- eur, na sumu 50,- eur mesačne od l. 8. 2012 tvrdiac, že od poslednej úpravy výživného, sa pomery na jeho strane zmenili v tom, že sa stal nezamestnaným, od l5. 8. 2012 je evidovaný na ÚPSVR Považská Bystrica, ako uchádzač o zamestnanie a jeho jediným zdrojom príjmu, sa stala len podpora v nezamestnanosti. Matka s podaným návrhom otca, na zníženie výživného nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že mal. O., je žiakom 7. ročníka ZŠ. Aktívne sa venuje hádzanej, ktorú hráva súťažne, v dôsledku čoho jej naposledy upravené výživné nepostačuje na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa.

Ďalej prvostupňový súd, s odkazom na ust. § 62 ods. 1, 3, § 62 ods. 4, § 75 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 2 a § 78 ods. 1, Zákona o rodine uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že hoci k poslednej úprave výživného došlo len v apríli 2012, za uvedenú krátku dobu, nastala na strane otca podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje novú úpravu výživného. Otec mal. O. sa stal k nezamestnaným, od l5. 8. 2012 evidovaný na ÚPSVR Považská Bystrica, ako uchádzač o zamestnanie, pričom jeho jediným zdrojom príjmu, sa stala len podpora v nezamestnanosti, ktorá zo strany Sociálnej poisťovne, mu bude vyplácaná od l5. 8. 2012, do l4. 2. 2013, vo výške cca 400,- eur. Z uvedeného

vyplýva, že na strane otca, došlo k poklesu jeho mesačného príjmu o cca 200,- eur, v porovnaní s dobou poslednej úpravy výživného, preto súd na základe týchto skutočností, prihliadajúc na fakt, že okrem mal. O., má otec ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. dcére F., ktorá pochádza z jeho súčasného manželstva, ale prihliadajúc tiež na odôvodnené potreby mal. O., otcovi znížil výživné na mal. O. zo sumy 140,- eur, na 80,- eur mesačne od l. 8. 2012 a vo zvyšku návrh otca, na zníženie výživného zamietol.

Rozsudok okresného súdu, v zákonom stanovenej lehote, napadla matka maloletého dieťaťa a žiadala, aby odvolací súd, zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu s poukazom na skutočnosť, že podľa jej názoru, súd nepostupoval v konaní správne, pretože na základe vykonaných dôkazov, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatnila dôvod odvolania, v zmysle a že zo strany prvostupňového súdu nebol úplne zistený skutkový stav, čím uplatnila dôvod odvolania, v zmysle . V odôvodnení svojho odvolania poukázala na to, že navrhovateľ v konaní tvrdil, že bezplatne previedol svoj 25% obchodný podiel v spoločnosti P. A. s.r.o., pričom touto skutočnosťou, ktorá je podľa jej názoru závažná v tom, že zadarmo previedol svoj majetok na inú osobu, sa súd vôbec nezaoberal, keď nezistil, akým spôsobom k tomuto prevodu obchodného podielu v uvedenej spoločnosti prišlo a až na základe takéhoto zistenia, mal vyhodnotiť majetkové pomery otca maloletého dieťaťa. Ďalej poukázala na to, že nesprávne postupoval súd aj pri vyhodnocovaní otcovho tvrdenia, že prispieva na výživné dieťaťu tým, že mu posiela drobné darčeky na meniny, narodeniny a Vianoce, pričom tieto považoval za príspevok na výživné a neskúmal, o aké darčeky sa jedná, v akej sú hodnote a či vôbec prostredníctvom nich, sa dá nejakým spôsobom zabezpečiť výživa a výchova dieťaťa. Ďalej poukázala na to, že súd sa vôbec nezaoberal tvrdením otca, že jeho manželka, s ktorou má ďalšie dieťa, na ktoré má vyživovaciu povinnosť, je bez príjmu a to napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že otec spolu s manželkou bývajú v luxusnom byte, v najluxusnejšej štvrti G., v časti H.. Pokiaľ otec má dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol bývať v takej luxusnej štvrti, nemôžu byť jeho majetkové pomery také zlé, ako tento uvádza v návrhu.

Otec maloletého dieťaťa, využil svoje zákonné právo vyjadriť sa k podanému odvolaniu. V písomne podanom vyjadrení uviedol, že odvolanie podané matkou dieťaťa, sa nezakladá na pravde a je podľa neho účelové. Podľa jeho názoru, prvostupňový súd preskúmal všetky okolnosti a majetkové pomery u obidvoch účastníkov konania a na základe nich, rozhodol. K prevodu 25 % obchodného podielu vo firme P. A. s.r.o. uviedol, že tento bol bezodplatný preto, lebo firma bola dlhodobo v strate. Uviedol, že skutočnosť, že jeho manželka MUDr. S. W. - N., s ktorou má mal. F. W., poberá len dávky vo výške 194,70 eur mesačne, je doložená potvrdením zo Sociálnej poisťovne. Na jeho strane a strane jeho manželky, nastala zásadná zmena finančných pomerov, keďže ani jeden z nich nemá príjem z pracovnej, alebo inej činnosti. Na výživu ich, ako aj ich dieťaťa, dlhodobo prispievajú a starajú sa rodičia jeho manželky. Poukázal na to, že dňom 14.02.2013, mu končí výplata podpory v nezamestnanosti vo výške 400,- eur mesačne a bude odkázaný len na príspevok v nezamestnanosti, nakoľko aj napriek jeho snahe, si zamestnanie nenašiel. Tvrdenie matky dieťaťa, že spolu s manželkou bývajú v luxusnej časti na H. v G., je podľa neho nepotvrdené, pretože dlhodobo bývajú u rodičov jeho manželky. Keďže mu pribudla vyživovacia povinnosť na mal. F. W., nie je v jeho schopnostiach a možnostiach, platiť výživné vo výške 140,- eur mesačne. Poukázal na to, že matka dieťaťa má stály príjem a s výživou mal. O., jej pomáha terajší partner Ing. Z. Q.. Skutočnosť, že matka spláca po 220,- eur mesačne splátku pôžičky, ktorá vznikla ešte za trvania ich manželstva je pravdivá, ale táto prevzala záväzok na splácanie tejto pôžičky na základe dohody o vyporiadní BSM a to z toho dôvodu, že na druhú stranu, do jej výlučného vlastníctva pripadol byt, ktorý patril do BSM. Žiadal teda, aby odvolací súd, rozsudok prvostupňového súdu, ako vecne správny potvrdil.

Kolízny opatrovník, svoje právo vyjadriť sa k podanému odvolaniu, nevyužil.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania, podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu, je potrebné podľa zmeniť, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

Súd prvého stupňa, rozhodoval v danej veci o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého O. W.. V posudzovanej veci ide o zmenu výživného na maloleté dieťa, ku ktorej môže v zmysle , Zákona o rodine a , dôjsť za predpokladu existencie zmien v tých skutočnostiach, ktoré boli rozhodné, pri poslednej úprave výživného pre maloleté dieťa.

K poslednej úprave výživného na mal. O., došlo rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, zo dňa 23.04.2012, č.k. -34, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29.05.2012, ktorým rozhodnutím, súd otcovi znížil výživné na mal. O. zo sumy 170,- eur, na sumu 140,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.03.2012.

V čase poslednej úpravy výživného, bol mal. O. žiakom 6. ročníka ZŠ. Aktívne a súťažne sa venoval hádzanej, v súvislosti s čím, mala matka zvýšené výdavky. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemala. Spolu s mal. O., bývala u svojich rodičov, ktorým na vedenie spoločnej domácnosti, mesačne prispievala sumou 180,- eur. Bola nezamestnaná a jej jediným zdrojom príjmu boli dávky v hmotnej núdzi, ktoré jej zo strany ÚPSVaR Považská Bystrica, boli vyplácané mesačne vo výške 80,50 eur. Splácala pôžičku po 220,- eur mesačne.

Otec mal. O., v čase poslednej úpravy výživného, mal vyživovaciu povinnosť k mal. F. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorej matkou je MUDr. S. N., vo vzťahu ku ktorej, mal rovnako v tom čase vyživovaciu povinnosť, titulom výživného na nevydatú matku svojho dieťaťa. Bol zamestnaný v spoločnosti P. A. s.r.o., so sídlom K. G., ktorej bol spoločníkom a súčasne vykonával funkciu konateľa, kde dosahoval priemerný mesačný zárobok, 614,- eur netto. Jeho priateľka, matka mal. F., bola na materskej dovolenke a poberala materský príspevok vo výške 23,50 eur denne.

V súčasnosti, je mal. O. žiakom 7. ročníka ZŠ. Aj naďalej sa aktívne a súťažne venuje hádzanej, počas víkendov sa zúčastňuje rôznych športových turnajov, vrátane medzinárodných, v súvislosti s čím, má matka mesačne výdavky v sume cca 100,- eur.

Matka v súčasnej dobe pracuje ako SZČO, vykonáva práce pre spoločnosť L. M. a.s. G., ako podriadený finančný agent, pričom podľa správy uvedenej spoločnosti, jej za vykonané práce v máji 2012 bola vyplatená suma 121,54 eur, v júni 2012 suma 292,03 eur a v auguste 2012 suma 114,92 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu s dieťaťom, býva u svojich rodičov v ich rodinnom dome v K. G. a podľa jej vyjadrenia, jej terajší priateľ, jej finančne pomáha preklenúť súčasnú nepriaznivú finančnú situáciu. Spláca mesačné splátky pôžičky, ktorú za trvania manželstva čerpala s otcom mal. O. a to po 220,- eur mesačne a ktorá v rámci vyporiadania BSM, ako záväzok pripadla jej.

Otcovi maloletého dieťaťa, od doby poslednej úpravy výživného, vyživovacia povinnosť nepribudla. V dôsledku uzatvorenia manželstva s matkou mal. F., došlo len k zmene charakteru jeho vyživovacej povinnosti, z výživného na nevydatú matku, na výživné manželské. Podľa jeho vyjadrenia, spoločne s terajšou manželkou, bývajú v Obci K. I., v dome rodičov jeho manželky, pričom na vedenie spoločnej domácnosti, prispievajú sumou 160,- eur. Manželka otca dieťaťa, je v súčasne dobe na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Otec mal. O., je od 15.08.2012 ako nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR Považská Bystrica, ako uchádzač o zamestnanie, pričom zo strany Sociálnej poisťovne - pobočka Považská Bystrica, mu bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti vo výške cca. 400,- eur mesačne, pričom nárok na poberanie podpory, mal do 14.02.2013. Zo správy spoločnosti P. A. s.r.o. so sídlom v K. G., zo dňa 28.09.2012 vyplýva, že s Y. W., otcom maloletého dieťaťa, spoločnosť rozviazala pracovný pomer dňa 30.06.2012 z dôvodu uvedeného v , t.j. dôvod zrušenia časti zamestnávateľa a to prevádzky so sídlom v G.. V tomto období Y. W., bol ešte konateľom tejto spoločnosti. Podľa správy, malo ísť o zrušenie prevádzky E. U., so sídlom O. nábrežie XX, v G.. V súvislosti s tým, odvolací súd zo spisu OS Považská Bystrica č. , v ktorom konaní bola vykonaná posledná úprava výživného voči maloletému dieťaťu, t.j. jeho zníženie, zistil, že vo svojej výpovedi dňa 23.04.2012, otec maloletého dieťaťa, v súvislosti s činnosťou firmy P. A. uviedol, že v rámci svojej práce, kde pracuje ako konateľ tejto spoločnosti, kontroluje prevádzku E. v Y. a do marca 2012, aj reštauráciu v G. a to E. U./ túto podľa neho v marci prestali prevádzkovať/, v K. G. majú prevádzku V..

Uviedol, že tieto im prenajíma spoločnosť D. A. K. G., s ktorou on nič personálne nemá spoločné, i keď jej majitelia sú jeho priatelia, pričom to prakticky funguje tak, že táto firma má zariadenia, prenajíma ich spoločnosti P. A., ktorá zabezpečuje ich prevádzkovanie, zamestnancov, platí nájomné a z toho dôvodu, podľa jeho vyjadrenia, má byť spoločnosť P. A., dlhodobo v strate. Odvolací súd ďalej zistil, že je pravdou, že z daňových priznaní, k dani z príjmov právnickej osoby a to spoločnosti P. A. s.r.o., za roky 2010 a 2011 vyplýva, že spoločnosť bola v týchto rokoch v strate. Súčasne, však aj z daňových priznaní vyplýva, že v roku 2010, bol v spoločnosti súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov, vo výške 359.555,32 eur a v roku 2011 predstavoval súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych výnosov sumu 993.823,27 eur. Otec maloletého dieťaťa, zmluvou o prevode obchodného podielu, spoločnosti P. A. s.r.o., uzatvorenou dňa 15.08.2012, previedol svoj obchodný podiel tejto spoločnosti, ktorý vlastnil vo výške 25% zo základného imania spoločnosti, bezodplatne do vlastníctva Z. Z., ktorý sa v dôsledku tejto zmluvy, stal jediným vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti a teda, aj jediným spoločníkom.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3, 4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere, sa o dieťa osobne stará.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá, Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov, sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z cit. zákonných ustanovení vyplýva, že rozhodnutie o výživnom, nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné, možno v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery, čo je hmotnoprávny predpoklad na zmenu úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti. Citované zák. ust. § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom.

Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Náklady na potreby dieťaťa, uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení.

Zmena pomerov, môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení,

teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, pričom u povinného na to prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu, výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Preskúmavané schopnosti na strane povinného, predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumieme nimi vlastnosti, dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Pokiaľ je povinná osoba nezamestnaná, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu. Princíp potencionality príjmov, je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Zákon tento princíp posilňuje. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov, odvodených od príslušných osobných, rodinnoprávnych vzťahov, boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do takej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok, mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním, znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu, zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade, môže byť takouto okolnosťou ukončenie pracovného pomeru bez toho, aby mal povinný zabezpečený, resp. vykonával aktivitu, smerujúcu k získaniu iného zamestnania, alebo ukončenie podnikateľskej činnosti bez reálne existujúceho závažného dôvodu. Za takéto konanie možno posudzovať nielen negatívne konanie povinnej osoby, ale aj nevykonanie pozitívneho konania, napr. neuplatnenie si svojho zákonného nároku, na neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, keď evidentne neboli naplnené skutkové a zákonné dôvody, pre jeho skončenie. Aj v takomto prípade, je naplnený znak potencionality, spočívajúci v požiadavke, aby povinný vykonal to, čo je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby v rámci inštitútu výživného, boli uspokojené odôvodnené potreby oprávneného. Relevanciu povinným tvrdenej zmeny pomerov, v zmysle následkov potencionality, možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takémuto konaniu nedošlo zo špekulatívneho, alebo závažného dôvodu. Za závažný dôvod sa považuje zdravotný stav, existujúce relevantné organizačné zmeny, prípadne potreba vykonávať starostlivosť o ťažko postihnutého člena rodiny. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživné, resp. jej zmeny, vychádza z potencionálneho príjmu, t.j. príjmu pred zmenou zamestnania, príjmu aký by dosahoval povinný, pred rozviazaním pracovného pomeru, resp. z majetkových pomerov, ako by obsahovali predmetné majetkové podstaty, ktorých sa povinný vzdal, v prípade vzdania sa majetkového prospechu.

V preskúmavanej veci, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil otcom tvrdenú zmenu pomerov na jeho strane, spočívajúcu v ukončení jeho pracovného pomeru, dôsledkom čoho došlo k zníženiu príjmu na jeho strane, ako skutočnosť spôsobilú, privodiť opodstatnené zníženie vyživovacej povinnosti na jeho strane, v prospech maloletého dieťaťa. Uvedenú zmenu pomerov na strane otca, posudzoval výlučne formalisticky bez toho, aby vzal do úvahy a dôsledne vyhodnotil všetky relevantné existujúce skutkové okolnosti, ktoré k takejto zmene viedli a to napriek tomu, že je tu preukázateľne existencia dôvodov, pre uplatnenie princípu potencionality príjmov a majetkových pomerov na strane povinnej osoby, z hľadiska ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Odvolací súd, dôsledne vyhodnotil všetky zistené relevantné skutočnosti, vzťahujúce sa k otcom tvrdenej zmene pomerov na jeho strane, spočívajúce v znížení jeho príjmu, od doby poslednej úpravy výživného, a dospel k jednoznačnému záveru, že tieto nie sú z hľadiska cit. zákonných ustanovení, spôsobilé mať za následok opodstatnené zníženie vyživovacej povinnosti otca v prospech maloletého dieťaťa, teda tu nie je existencia hmotnoprávnych predpokladov na postup súdu v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako to svojim návrhom, otec v konaní žiadal.

Za relevantnú zmenu pomerov na svojej strane, otec považoval skončenie svojho prácovnoprávneho vzťahu so spoločnosťou P. A. s.r.o., v príčinnej súvislosti s čím, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a došlo u neho k zníženiu príjmu.

Pri posudzovaní odvolacím súdom, či nastala zmena pomerov na strane povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd ako bolo vyššie uvedené, vychádzal zo základných kritérií, pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. Týmito sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Len v prípade, ak by súd zistil významnú zmenu v pomeroch rodičov, alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

V danom prípade, odvolací súd na základe preskúmania veci, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.04.2012, č.k. -34, nedošlo na strane povinného rodiča, teda otca maloletého dieťaťa k takej zmene pomerov, ktorá by bola spôsobilá k zmene určenej mu, vyživovacej povinnosti, na základe ktorej, by bolo opodstatnené znížiť mu vyživovaciu povinnosť a to či už v rozsahu, ako to urobil prvostupňový súd, alebo v rozsahu, ako to svojim návrhom žiadal otec maloletého dieťaťa. Odvolací súd, na rozdiel od okresného súdu nezastáva názor, že za takúto zmenu pomerov možno považovať, zníženie príjmu na strane otca maloletého dieťaťa, potom, ako došlo k skončeniu jeho pracovného pomeru a jeho následnej evidencii na úrade práce, ako uchádzača o zamestnanie. Je pravdou, že podľa správy spoločnosti P. A. s.r.o. došlo k skončeniu pracovného pomeru otca s touto spoločnosťou, dňom 30.06.2012 a od 15.08.2012 je otec evidovaný na ÚPSVaR Považská Bystrica ako uchádzač o zamestnanie, pričom do 14.02.2013 mal nárok na vyplácanie podpory v nezamestnanosti vo výške cca 400,- eur mesačne. Zo správy zamestnávateľa vyplýva, že pracovný pomer mal byť s otcom rozviazaný z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práca, ktorý predpokladá existenciu výpovedného dôvodu spočívajúceho v tom, že sa zamestnávateľ, alebo jeho časť zrušuje, alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. Predpokladom naplnenia skutkovej podstaty výpovedného dôvodu, v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, pre prípad zrušenia časti zamestnávateľa je, že organizačná zložka zamestnávateľa, sa buď zrušuje, úplne alebo premiestňuje do iného miesta v dôsledku organizačných zmien a zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu v dohodnutom mieste, na ktoré je svojou pracovnou zmluvou a náplňou práce, tento viazaný. Podmienkou jej platnosti, je ponuka zamestnancovi inej vhodnej práce, s čím zamestnanec nesúhlasí, pretože v opačnom prípade, nie je splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede a takáto výpoveď je neplatná, samozrejme pre prípad, ak sa jej neplatnosti účinne a v zmysle platných právnych predpisov, dotknutý zamestnanec dovolá. V preskúmavanej veci, zo správy P. A. s.r.o., teda zamestnávateľa otca dieťaťa vyplýva, že dôvodom skončenia pracovného pomeru, vychádzajúceho z výpovedného dôvodu, uvedeného v , bolo zrušenie prevádzky zamestnávateľa v G. a to E. U., O. nábrežie XX, G.. Z následnej správy zamestnávateľa vyplýva, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo výpoveďou, nakoľko zamestnanec pred začiatkom plynutia výpovednej lehoty, nepožiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou, z ktorého dôvodu mu nebolo vyplatené ani odstupné. Ako bolo konštatované už vyššie, z výpovede otca na pojednávaní dňa 23.04.2012 v konaní , v ktorom mu po prvýkrát bola znížená vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, tento uviedol, že v rámci svojej práce vyplývajúcej mu z výkonu funkcie konateľa firmy P. A., kontroluje prevádzku E. v Y. a do marca 2012 reštauráciu E. U. v G., ktorej prevádzkovanie, však marci 2012 ukončili. Z tejto samotnej výpovede otca je zrejmé, že v rámci existujúceho pracovnoprávneho vzťahu, sa výkon jeho práce nevzťahoval len na zrušenú prevádzku v G., vo vzťahu ku ktorej spoločnosť uplatnila voči nemu výpovedný dôvod v zmysle , ale jeho pracovná náplň zahŕňala pracovnú činnosť aj na ďalšej prevádzke v Y., ktorej zrušenie sa vo výpovedi neuvádza, z čoho vyplýva, že nemohla byť naplnená skutková podstata dôvodnosti uplatnenia výpovedného dôvodu, vo vzťahu k otcovi, len s odkazom na zrušenie časti zamestnávateľa so sídlom v G. a keďže otec evidentne žalobou neplatnosť takejto výpovede nenapadol, napriek tomu, že za týchto okolností je tu namieste vysoká pravdepodobnosť jeho úspešnosti v takomto konaní, nemožno následky takejto jeho nečinnosti, dôsledkom ktorej, je jeho aktuálna nezamestnanosť a zníženie príjmu, posúdiť ako relevantnú zmenu pomerov na jeho strane, opodstatnene vedúcu k zníženiu jeho určenej vyživovacej povinnosti tak, ako to svojim rozhodnutím urobil prvostupňový súd. Rovnako v tomto smere nemožno prehliadnuť aj to, že v rozhodnom období, bol otec dieťaťa spoločníkom tejto spoločnosti, bol konateľom tejto spoločnosti a teda z titulu právomocí, ktoré mu z týchto pozícií vyplývali, mal k dispozícii celý rad účinných zákonných postupov, ktorými mohol skončenie svojho pracovnoprávneho vzťahu, vetovať /ako vyplýva z výpisu z OR, až do 16.8.2012, za spoločnosť, spolu s ďalším konateľom, boli oprávnení konať každý samostatne/.

Vychádzajúc z jeho nečinnosti, možno teda dôvodne predpokladať, že na tento svoj príjem, dosahovaný z pracovnej pozície konateľa menovanej spoločnosti, nebol dostatočne odkázaný, pretože v opačnom prípade, / vzhľadom na existenciu jeho terajších vyživovacích povinností, z hľadiska svojej zákonnej povinnosti ich zabezpečenia v dostatočnom rozsahu, vo vzťahu k odôvodneným potrebám vyživovaných osôb/, by sa nesporne bol účinne bránil, aby sa tak o tento príjem, pokiaľ by bol naň odkázaný, nepripravil. Rovnako z hľadiska komplexného posúdenia zmeny pomerov na strane otca, nemožno vyhodnotiť inak, ako vzdanie sa majetkového prospechu, jeho konanie spočívajúce v bezodplatnom prevedení 25% podielu spoločnosti P. A. s.r.o., na druhého spoločníka Z. Z. potom, ako došlo k ukončeniu jeho pracovnoprávneho vzťahu, s menovanou spoločnosťou. Je síce pravdou, že vychádzajúc z predložených daňových priznaní tejto spoločnosti, za roky 2010 a 2011, spoločnosť vykazuje stratu. Táto samotná skutočnosť, však nemôže viesť dôvodne k záveru, že bezodplatný prevod 25% podielu v tejto spoločnosti otcom, je závažným, z hľadiska zákona akceptovateľným dôvodom na strane otca, na zbavenie sa tejto majetkovej podstaty, za existencie ďalších skutočností vyplývajúcich z daňových priznaní a to výšky úhrnných príjmov, ktoré menovaná spoločnosť v jednotlivých rokoch dosahovala a ktoré rozhodne nemožno považovať, za zanedbateľné. Je potrebné si uvedomiť, že otec maloletého dieťaťa, tak z titulu svojej pracovnej pozície konateľa, ako aj spoločníka dotknutej spoločnosti, bol povinný konať tak, aby podnikateľskú činnosť, ktorú menovaná spoločnosť vykonáva, nezaťažovalo neprimerané riziko, t.j. konanie presahujúce rozumnú mieru nakladania s majetkovými podstatami, ktoré riziko ohrozuje hodnotenie existujúcich majetkových hodnôt, alebo ich zachovanie, dôsledkom čoho, môžu byť aj vykazované straty, pričom vzhľadom na výšku komplexných príjmov v jednotlivých rokoch nemožno vylúčiť, ani účelové znižovanie podnikateľského zisku, pretože je veľmi málo pravdepodobné, aby pri existujúcej výške ročných príjmov spoločnosti, pri náležitej opatrnosti pri výkone podnikateľskej činnosti, s rozumnou mierou rizika, spoločnosť vykazovala také straty, aké vykazuje. Naviac, je tu existencia zákonných postupov, na oddĺženie takejto spoločnosti, napr. prostredníctvom konkurzného konania a keďže doposiaľ menovaná spoločnosť, ani jej veritelia, takúto možnosť nevyužili , je dôvodné sa domnievať, že spoločnosť napriek účtovne vykazovanej strate, je schopná svojim spoločníkom poskytovať dostatočný majetkový prospech a benefity, ktoré opodstatňujú ďalšie prevádzkovanie, aj existenciu takejto právnickej osoby.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti, teda odvolací súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný, pretože ním tvrdená zmena pomerov na jeho strane, nie je z hľadiska zákonných predpokladov, spôsobilou k záveru o jej opodstatnenosti. Vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, uplatnením princípu tzv. potencionality príjmov otca, je súdom určená vyživovacia povinnosť v prospech maloletého dieťaťa v rozsahu do 140,- eur, zodpovedajúca komplexným majetkovým pomerov otca, rozsahu jeho existujúcich vyživovacích povinností, zodpovedá teda príjmom, ktoré naďalej mohol otec maloletého dieťaťa pontencionálne dosahovať, pokiaľ by sa sám, bez dôležitého dôvodu, nebol vzdal majetkového prospechu, spočívajúceho v bezplatnom prevode 25% podielu obchodnej spoločnosti P. A. s.r.o. a pokiaľ by bol vykonal účinné zákonné kroky k tomu, aby jeho pracovný pomer, mohol naďalej trvať. Toto konanie otca, resp. jeho nečinnosť, rozhodne nemôže ísť na ťarchu oprávnenej vyživovanej osoby, v tomto prípade mal. O., ktorý je z hľadiska zákona chránenou osobou a v neposlednom rade, nemožno spravodlivo žiadať ani od matky maloletého dieťaťa, aby aj vzhľadom na jej minimálny príjem, týmto spôsobom, podstatná miera nákladov na zabezpečenie výživy a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, bola prenesená na ňu, pretože nemožno neprihliadnuť aj na to, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletému, nie je vyvažovaná jeho osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, ale všetku osobnú starostlivosť, zabezpečuje len samotná matka. Námietka otca, že matke finančne pomáha aj jej priateľ, nemá opodstatnenie, pretože tento vo vzťahu k mal. O., vyživovaciu povinnosť nemá. V konečnom dôsledku, rovnako je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že existujúce určené výživné, zohľadňuje primerané potreby maloletého dieťaťa, ktorých rozsah je ovplyvnený determinujúcimi činiteľmi, spočívajúcimi v tom, že maloleté dieťa je vekovo staršie, dochádza k neustálemu zvyšovaniu nákladov na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb a v konečnom dôsledku je potrebné si uvedomiť to, že v priebehu krátkeho časového obdobia, už k zníženiu vyživovacej povinnosti otca v prospech maloletého dieťaťa prišlo a to súdnym rozhodnutím zo dňa 23.04.2012, kedy bola znížená jeho vyživovacia povinnosť v prospech maloletého dieťaťa, zo sumy 170,- eur na sumu 140,- eur mesačne a to napriek tomu, že k takémuto zvýšeniu výživného, došlo len od decembra 2011, pričom otec následne, v krátkom časovom úseku, požiadal o jej zníženie. Pokiaľ ide o vyživovacie povinnosti na strane otca, od doby poslednej úpravy výživného, nedošlo k zmene počtu týchto vyživovacích povinností, len došlo k zmene charakteru jednej z týchto vyživovacích povinností,

keďže s matkou maloletej F., uzatvoril manželstvo, v dôsledku čoho však vznikla aj vzájomná vyživovacia povinnosť jeho terajšej manželky, voči nemu.

Odvolací súd, na základe vyššie uvedených skutočností, rozsudok prvostupňového súdu, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť otca v prospech mal. Davida zo sumy 140,- eur mesačne, na sumu 80,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.08.2012, za použitia zmenil tak, že návrh otca, na zníženie vyživovacej povinnosti, zamietol.

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania, súd rozhodol za použitia , v spojitosti s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu podľa jeho výsledku, s poukazom na skutočnosť, že predmetné konanie sa mohlo začať i bez návrhu.