Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/362/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobcu: Č. F., B..K.., K. K. N. C., S. L. XX, IČO: XX XXX XXX, zast. A.. A. Š., advokátom so sídlom v C., E. X, proti žalovanému: Z. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom v K. H. N. - H. D., R. XX, zast. A.. P. N., advokátkou so sídlom v K. H. N., Q. H.. X, v konaní o 8.131,55 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -195 zo dňa 27.9.2012

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania účastníkov.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania štátu a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.507,66 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 12.5.2009 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 175,75 EUR s príslušenstvom zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania na účet jeho právnej zástupkyne vo výške 880,74 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalobcu zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu vo výške 175,20 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 8.131,55 € s prísl., ktorá suma pozostávala:

1/ z neuhradených splátok úveru do určenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 1.405,12 €,

2/ zo zostatku istiny spotrebného úveru vo výške 9.556,13 €,

3/ zo zmluvnej pokuty 1.070,71 € za predčasné ukončenie zmluvy o spotrebnom úvere vo výške 30% spotrebného úveru v zmysle čl. 12 bod 6 Všeobecných zmluvných podmienok,

4/ z náhrady škody vo výške 1.470,06 €, pozostávajúcej z nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 5.800,-Sk (192,52 €) pre K. O., K..Q..X.., z nákladov spojených s prepravou predmetu vo výške 7.161,80 Sk (237,72 €) pre K. O., s.r.o., z nákladov spojených s prepravu predmetu vo výške 3.000,- Sk (99,58 €) pre K. O., K..Q..X.., z nákladov spojených s prepisom predmetu vo výške 306 € pre M.

B., K..Q..X.., z nákladov spojených s vypracovaním posudku vo výške 66,39 € pre O. K. K., K..Q..X.., z nákladov spojených s predajom predmetu vo výške 528 € pre O. K. K., K..Q..X.. a z nákladov spojených s prepisom predmetu vo výške 39,83 € pre O. K. K., K..Q..X..

5/ z úroku zo zostatku úveru vo výške 175,75 €, v ktorej časti však žalobca žalobu zobral späť a v tejto časti súd konanie zastavil.

Súčet súm uvedených vyššie pod bodmi 1 až 5 predstavoval 13.677,77 €, od ktorej sumy žalobca odrátal sumu 5.546,22 € ako výťažok z predaja motorového vozidla pri výkone zabezpečovacieho prevodu a rozdiel 8.131,55 € s prísl. bol predmetom žaloby, po späťvzatí sumy 175,75 € predmetom žaloby zostala suma 7.955,80 € (pozostávajúca z čiastkových súm uvedených pod bodmi 1 až 4 vyššie).

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca poskytol na základe zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 17.10.2007 žalovanému úver vo výške 11.153,16 € za účelom financovania osobného motorového vozidla značky B. Q. XXX. Zároveň v ten istý deň účastníci uzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k tomuto vozidlu. Predmet financovania (motorové vozidlo) nadobudol žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2007 od Z. E. za kúpnu cenu 560.000,-Sk (18.588,59 €), pričom žalovaný zaplatil vopred 224.000,-Sk a zvyšok 336.000,-Sk (11.153,16 €) úveroval žalobca. Žalovaný sa zaviazal úver splácať po 10.582,80 Sk mesačne od 13.12.2007. Žalovaný uhradil prvých šesť splátok a keďže počnúc siedmou splátkou prestal dlh splácať, žalobca ku dňu 1.10.2008 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a uplatnil si od žalovaného celkovú sumu 8.131,55 € tak, ako je vyššie špecifikovaná. Pokiaľ si spoločnosť K. O., K..Q..X.. účtovala náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 5.800,-Sk, zo „Správy riešenia obchodného prípadu“ touto spoločnosťou súd zistil, že v tejto správe sú úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky uvedené ako 2x telefonický rozhovor so žalovaným, 1x neúspešný pokus o telefonát pre nedostupnosť žalovaného, 1x návšteva na adrese žalovaného, ktorý nebol zastihnutý a bola mu ponechaná výzva v poštovej schránke a následne úkony odobratie a prevezenie vozidla. Sumy 7.161,80 Sk a 3.000,-Sk si vyššie uvedená spoločnosť účtovala ako náklady spojené s odťahom a prepravou vozidla, ktoré jej boli účtované spoločnosťou B. B., K..Q..X.. za naloženie, odťah a zloženie vozidla a spoločnosťou S. K., s.r.o., za prepravu vozidla do sídla žalovaného. Spoločnosť M. B., K..Q..X.., si účtovala náklady spojené s odhlásením vozidla v sume 40 € v mieste bydliska držiteľa vozidla - Spišská Nová Ves, náhradu cestovného osoby poverenej vykonaním prepisu vozidla do miesta odhlásenia držiteľa vozidla (Spišská Nová Ves) a do miesta prihlásenia nového držiteľa vozidla (Bratislava) v sume 160 € a náhradu nákladov spojených s prepisom držiteľa vozidla v sume 106 € na žalobcu, spolu 306 €. Spoločnosť O. K. K., K..Q..X.. si účtovala sumu 66,39 € ako náklady na vyhotovenie znaleckého posudku, sumu 39,83 € ako náhradu nákladov spojených s prepisom vozidla a sumu 528 € ako províziu za predaj vozidla, pričom výška provízie predstavovala 8% zo sumy predajnej ceny 6.600 € s DPH. Provízia zahŕňala aj náklady spojené s konaním verejnej dražby, náklady na vyčistenie vozidla, parkovné, náklady na stráženie vozidla. Vzhľadom na námietky ohľadne všeobecnej hodnoty motorového vozidla v čase jeho prevzatia žalobcom dňa 12.5.2009 súd nariadil znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla - predmetu financovania ku dňu 12.5.2009 a súdny znalec v znaleckom posudku stanovil všeobecnú hodnotu tohto vozidla sumou 8.893 €. Zároveň znalec vysvetlil, z akého dôvodu bola táto hodnota v posudku predloženom žalobcom určená podstatne nižšou sumou (hodnotené bolo iné motorové vozidlo).

Právne súd posudzoval vec podľa o spotrebiteľských úveroch a , Obč.zák. Zmluvu o spotrebnom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za zmluvu spotrebiteľskú, a preto na tento právny vzťah aplikoval ust. a nasl. Obč. Zo žalovanej sumy uznal v prospech žalobcu neuhradené splátky úveru do určenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 1.405,12 €, zostatok istiny úveru vo výške 9.556,13 €, náklady na poplatok za prepis predmetu financovania vo výške 39,83 € a náklady na prepravu motorového vozidla vo výške 99,58 € (z Košíc do Bratislavy) a 300 € (z Kežmarku do Košíc). Takto uznal nárok žalobcu v celkovej výške 11.400,66 €, od ktorého odpočítal sumu 8.893 € ako všeobecnú hodnotu motorového vozidla zistenú znalcom a rozdiel týchto súm, t.j. 2.507,66 € zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi spolu s úrokom z omeškania od 12.5.2009.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a teda nepriznal zmluvnú pokutu vo výške 1.070,71 €, keďže dohodu o zmluvnej pokute v zmysle čl. XII ods.6 Všeobecných zmluvných podmienok považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku koncipovanú v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, nakoľko zmluvná pokuta zaťažovala len spotrebiteľa v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti. Pre prípad porušenia povinnosti žalobcu zmluvná pokuta ani iný druh sankcie dohodnuté neboli. Išlo teda o nevyváženosť vzájomných práv a povinností účastníkov, a teda zmluvná pokuta bola dohodnutá v rozpore s rovnosťou strán v tomto právnom vzťahu, z ktorého dôvodu súd ju považoval za neprijateľnú podmienku. Poukázal na čl. XII Všeobecných zmluvných podmienok, kde pre spotrebiteľa - žalovaného boli určené zmluvné pokuty v šiestich bodoch, avšak pre žalobcu nebola určená žiadna zmluvná pokuta pre prípad porušenia jeho povinností. Keďže súd neuznal žalobcom zistenú hodnotu vozidla, ktorú si sám dal zistiť znaleckým posudkom, pretože táto bola diametrálne odlišná od všeobecnej hodnoty zistenej súdnym znalcom, súd neuznal náklady na znalecký posudok zaobstaraný žalobcom vo výške 66,39 €. Vzhľadom na neopodstatnene zníženú hodnotu vozidla súd nepriznal ani sumu 528 € účtovanú ako províziu, ktorú dal žalobca svojmu zmluvnému partnerovi O. K. K., K..Q..X.. za predaj vozidla. Nepriznal ďalej sumu 5.800,- Sk (192,52 €) ako náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, zo sumy nákladov spojených s prepravou vozidla z Kežmarku do Košíc vo výške 7.161,80 Sk (237,72 €) uznal ako primerané náklady iba 99,58 € ako prepravné náklady z Košíc do Bratislavy. Primerané náklady na prevzatie a odťah motorového vozidla sú podľa názoru súdu 300 € a k tomu 99,58 €. Ďalej uznal účtovanú sumu 39,83 € ako náklady na odhlásenie vozidla. Súd konštatoval, že ak by priznal žalobcovi všetky účtované náklady na prepravu a predaj predmetu financovania, spotrebiteľ by musel nahrádzať neprimerane vysoké sumy, dojednané medzi žalobcom a jeho zmluvnými partnermi bez možnosti ich ovplyvniť. Konštatoval, že žalobcom uplatňované nároky v súvislosti s nákladmi na prepravu a predaj vozidla sú neprimerane vysoké a žalobca mal postupovať s náležitou starostlivosťou tak pri prevoze, ako aj pri predaji vozidla. Okrem toho žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie výšky škody, ktoré nesie v tomto konaní. Preukázal len, že jeho zmluvní partneri mu takéto náklady účtovali, nie však že im aj vznikli. Náklady, ktoré súd priznal, žalovaný uznal ako dôvodné na pojednávaní pred vyhlásením rozhodnutia vo veci.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ust. Keďže žalobca bol úspešný v rozsahu 30 % a žalovaný v rozsahu 70 %, priznal žalovanému náhradu trov konania, v rozsahu celkového jeho úspechu 40%. Trovy žalovaného pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 487,50 € a z trov právneho zastúpenia 1.714,35 € (odmena za 7 úkonov právnej služby po 237,34 €, režijný paušál za 2 úkony po 7,41 € a za 5 úkonov po 7,63 €), z čoho 40% predstavuje 880,74 €.

O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. a zaviazal žalobcu uhradiť preddavkovo zaplatené trovy znaleckého dokazovania vo výške 175, €, keďže znalecký posudok vyznel v jeho neprospech a osvedčil tvrdenia žalovaného.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby a proti výroku o povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému a štátu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , a a navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.448,14 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25% od 12.5.2009 do zaplatenia a zaviaže ho na náhradu trov konania žalobcu. V dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa pochybil, keď od celkovej dlžnej sumy odpočítal znalcom zistenú hodnotu vozidla vrátane DPH. Žalobca je totiž platcom DPH a z toho dôvodu suma rovnajúca sa DPH vo výške 1.689,67 € z hodnoty vozidla zistenej znalcom (suma 8.893 € s 19% DPH) nie je príjmom žalobcu, a preto táto nemôže byť započítaná na poníženie pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Ak teda súd uznal za dôvodnú výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému v sume 11.400,66 €, mal z tejto odpočítať hodnotu vozidla zistenú znalcom bez DPH, t.j. v sume 7.200,33 € a takto by predstavoval rozdiel sumu 4.197,33 € s prísl. a nie sumu 2.507,66 €. Namietal ďalej nepriznanie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty s odôvodnením, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto zaťažuje len spotrebiteľa. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi v zmysle čl. XII bod 6 Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorého veriteľ bol oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu do výšky 30% z výšky spotrebného úveru; táto zmluvná pokuta je sankciou za hrubé porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého dôjde k predčasnej splatnosti úveru. Vo faktúre, ktorou žalobca účtoval žalovanému zmluvnú pokutu, žalobca presne označil, na základe ktorého zmluvného dojednania si voči žalovanému vyúčtoval zmluvnú pokutu, pričom žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume podstatne

nižšej, než na akú mu vznikol nárok. Nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovaným, a pokiaľ súd argumentuje nevyváženosťou práv a povinnosti účastníkov právneho vzťahu, zdôraznil, že žalobca si svoju povinnosť poskytnúť žalovanému úver riadne a včas splnil, na druhej strane žalovaný si svoju povinnosť úver riadne a včas splácať nesplnil. Nesúhlasil ďalej s nepriznaním hodnoty vozidla, za ktorú sa mu podarilo speňažiť predmet financovania (motorové vozidlo) pri výkone zabezpečovacieho práva, keďže postupoval plne v súlade so zmluvnými dojednaniami a dotknuté motorové vozidlo predal prostredníctvom podnikateľského subjektu, ktorý má v predmete svojho podnikania sprostredkovanie predaja a zaoberá sa sprostredkovaním predaja hnuteľných vecí rovnakého alebo podobného druhu. Žalobcovi sa podarilo predmet financovania speňažiť za najvyššiu ponúknutú kúpnu cenu, ktorá predstavovala 5.546,22 € bez DPH a o tento výťažok bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu nesplateného úveru znížená. Ohľadne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobca sa plne pridržiaval argumentácie použitej v konaní pred súdom prvého stupňa a zdôraznil, že ak by žalovaný neporušil svoje zmluvné povinnosti, nedošlo by k vzniku nákladov. Všetky náklady v sume 1.470,06 € boli vynaložené účelne, nakoľko vznikli v príčinnej súvislosti s porušením zmluvne dojednaných povinností žalovaným. Vytýkal súdu, že nevysvetlil, v čom vidí neprimeranosť žalobcom uplatnených náhrad. Výška žalobcom uplatnenej pohľadávky po čiastočnom späťvzatí teda predstavuje 7.955,80 € s prísl. a nakoľko súd vyhovel v časti istiny 2.507,66 € s prísl., trval na zaplatení 5.448,14 € s prísl. ako aj na náhrade trov celého konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril (odvolanie bolo doručené jeho právnej zástupkyni dňa 3.12.2012).

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, a ) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné iba čo do výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania štátu.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.apríla 2013 o 9.25 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 15.apríla 2013 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. ,

Predmetom odvolacieho konania bol iba zamietavý výrok rozsudku a súvisiace výroky o trovách konania účastníkov a štátu vzhľadom na odvolanie podané žalobcom. Vo vyhovujúcom a zastavujúcom výroku rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania účastníkov vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. potvrdil.

Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. , a , t.j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §

135 , alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci.

Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a odvolacie námietky žalobcu preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutej zamietavej časti.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že z celkovej dlžnej sumy mal súd odpočítať všeobecnú hodnotu vozidla zistenú znalcom bez dane z pridanej hodnoty, a teda iba sumu 7.203,33 € vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je platcom dane z pridanej hodnoty. Povinnosť žalobcu platiť daň z pridanej hodnoty je povinnosťou voči štátu, vyplývajúcou z právnej normy verejného práva, akou zákon o dani z pridanej hodnoty nepochybne je a túto nemožno zohľadňovať v právnom vzťahu súkromnej povahy žalobcu a tretích osôb, v danom prípade žalobcu a žalovaného. Preto ani skutočnosť, že žalobca je povinný z kúpnej ceny získanej predajom motorového vozidla odviesť daň z pridanej hodnoty, nemožno zohľadniť pri odpočítaní od celkovej dlžnej sumy v tom zmysle, že suma rovnajúca sa dani z pridanej hodnoty nebude započítaná na úhradu dlhu. Podstatné je, akú kúpnu cenu žalobca získal, resp. mohol získať ako odplatu za predaj motorového vozidla a z tohto plynúce ďalšie jeho povinnosti voči iným subjektom odlišným od žalovaného, vrátane povinnosti odviesť štátu daň z pridanej hodnoty, sú bez právneho významu.

Z vyššie uvedených dôvodov správne súd prvého stupňa zohľadnil všeobecnú hodnotu motorového vozidla určenú znalcom, vrátane dane z pridanej hodnoty pri započítaní na úhradu dlhu žalovaného. Zodpovednosť žalobcu za zaplatenie dane z pridanej hodnoty štátu totiž nemôže byť prenášaná na žalovaného.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého dohoda o zmluvnej pokute v zmysle čl. XII ods.6 Všeobecných zmluvných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodov, ako ich správne a podrobne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje. Nepochybne dojednanie sankcií iba pre prípad porušenia povinnosti zo strany spotrebiteľa je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v tomto právnom vzťahu tak, ako to správne uzavrel súd prvého stupňa a takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, z ktorého dôvodu ide o neplatné ustanovenie zmluvy.

Pokiaľ žalobca namieta, že súd od celkovej dlžnej sumy neodpočítal výťažok z predaja motorového vozidla, teda kúpnu cenu, za ktorú sa reálne podarilo predmet financovania speňažiť (5.546,22 € bez DPH), odvolací súd uvádza, že vzhľadom na námietky žalovaného ohľadne sumy, za ktorú žalobca predal motorové vozidlo (5.546,22 €) s prihliadnutím na cenu, za ktorú toto motorové vozidlo kúpil

(18.588,60 €) a s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od momentu kúpy motorového vozidla do momentu jeho predaja (18 mesiacov), bol postup súdu správny, pokiaľ nariadil znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku dňu jeho prevzatia žalobcom. Táto hodnota totiž vyjadruje tzv. trhovú cenu, teda obvyklú cenu, za ktorú bolo možné motorové vozidlo v danom mieste a čase predať, pričom žalobca sa v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (čl. V bod 5 písm.b/) zaviazal v prípade predaja motorového vozidla tretej osobe inkasovať cenu obvyklú v mieste a čase predaja. Pokiaľ znalec v znaleckom posudku určil inú cenu, než za akú bolo motorové vozidlo predané a než bola na tento účel vypočítaná prostredníctvom žalobcu (č.l. 117 spisu), tieto rozdiely presvedčivo, podrobne a s konkrétnymi argumentami obhájil vo svojej výpovedi pred súdom na pojednávaní dňa 16.8.2012, preto ani odvolací súd nemal dôvod pochybovať o záveroch tohto znaleckého posudku. Cena, za ktorú žalobca predal motorové vozidlo, bola v zjavnom nepomere s jeho všeobecnou hodnotou, ako táto vyplynula zo znaleckého posudku, preto nebolo možné na úhradu dlžnej sumy započítať reálne získanú kúpnu cenu. Vecne správne preto postupoval súd prvého stupňa, ak od dlžnej sumy odpočítal znalcom zistenú všeobecnú hodnotu motorového vozidla.

Odvolací súd sa stotožňuje tiež so záverom súdu prvého stupňa, že z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky boli primerané iba tie, ktoré uznal súd prvého stupňa, t.j. náklady na prepravu motorového vozidla z Kežmarku do Košíc vo výške 300 € (táto suma je dokonca vyššia, ako bola požadovaná žalobcom - žalobcom bola požadovaná suma 237,72 €, avšak v tejto výške žalovaný uznal náklady) a z Košíc do Bratislavy vo výške 99,58 € (teda vo výške účtovanej žalobcom) a poplatok za prepis vo výške 39,83 €. V prevyšujúcej časti ide o neprimerané náklady z dôvodov, ako ich uvádza súd v odôvodnení svojho rozsudku a s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Nemožno vytknúť súdu prvého stupňa, že neuznal náklady žalobcu spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 5.800,- Sk (192,52 €), keď tieto náklady mali vzniknúť v súvislosti s troma telefonickými hovormi so žalovaným, z toho 1x neúspešným telefonátom a ďalšie úkony smerujúce k vymáhaniu pohľadávky preukázané neboli, lebo ide o neadekvátnu výšku účtovaných nákladov vo vzťahu k uskutočneným úkonom. Rovnako dôvodné je nepriznanie nákladov spojených s prepisom motorového vozidla spoločnosti M. B., K..Q..X.. vo výške 306 €, keďže tieto sú vyúčtovaním cestovných nákladov osoby poverenej vykonaním prepisu motorového vozidla a tieto náklady vzhľadom na ich výšku nemožno považovať za účelne vynaložené na realizáciu predaja. Ohľadne ostatných nepriznaných nákladov, t.j. náklady spojené s vypracovaním posudku vo výške 66,39 € a náklady predstavujúce províziu z predaja motorového vozidla vo výške 528 € odvolací súd odkazuje na dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je odvolanie žalobcu z hľadísk ním uplatnených odvolacích dôvodov neopodstatnené, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny v zmysle ust. potvrdil.

Vecne správne súd prvého stupňa rozhodol aj o trovách konania účastníkov v zmysle ust. , teda vychádzajúc z celkového úspechu žalovaného v konaní vo výške 40%, správne určil aj výšku trov v tomto rozsahu prislúchajúcich žalovanému, preto odvolací súd potvrdil rozsudok aj v tomto výroku.

Vecne nesprávne je však rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania štátu, pokiaľ zaviazal žalobcu na náhradu trov konania štátu v celom rozsahu, t.j. 175,20 €.

V zmysle ust. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že povinný na náhradu trov konania môže byť iba ten účastník konania, ktorý bol v konaní neúspešný, a to len v rozsahu svojho neúspechu za predpokladu, že nie sú uňho splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V sporovom konaní má štát nárok na náhradu trov konania voči tomu účastníkovi, ktorému sa uloží povinnosť na náhradu trov konania vo vzťahu k druhému účastníkovi. Procesný dôvod nerozhoduje.

V prejednávanej veci žalobca nebol v konaní plne neúspešný, jeho neúspech predstavoval (iba) 70%, nebolo ho možné preto zaviazať na náhradu trov konania štátu v celom rozsahu. Keďže obaja účastníci konania boli čiastočne neúspešní, žalobca bol neúspešný v rozsahu 70% a žalovaný v rozsahu 30%, bolo povinnosťou súdu zaviazať účastníkov na náhradu trov konania štátu v rozsahu tohto ich neúspechu, pokiaľ u nich nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. zrušil uznesenie vo výroku o trovách konania štátu a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne o trovách konania štátu podľa jeho výsledku po zistení, či u účastníkov, ktorí sú povinní hradiť trovy konania štátu, nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.