Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-67-2008.pdf
PDF · 122 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-6Cb/67/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou, v právnej veci navrhovateľa: BYVA, s.r.o., so sídlom Hurbanova 21, Piešťany, IČO: 34 100 938, právne zastúpeného JUDr. Milanom Kuhajdom, advokátom so sídlom Vajanského 54, Piešťany, proti odporcovi: K.. S. Z., bytom T. XX, N., zastúpeného JUDr. Ing. Igorom Hudobom, advokátom Advokátskej a správcovskej kancelárie Perspecta Legal, s.r.o. , Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, o zaplatenie 1.953,99 eur ( pôvodne 58.866 Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.953,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 10.06.2006 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobou, došlou súdu dňa 03.10.2006, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 58.866 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.06.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 18.04.2006 vyhotovil pre odporcu úpravu čelnej fasády polyfunkčného domu na T. B. Č.. XX C. N. a vykonané stavebné práce mu vyfakturoval faktúrou č. 2006/10 vo výške 213.866 Sk, ktorú však odporca uhradil len čiastočne vo výške 155.000 Sk, preto sa zaplatenia zvyšnej časti domáha súdnou cestou. Toto konanie bolo vedené pod sp. zn. 6Cb/67/2008.
Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že celková suma za vykonané stavebné práce mala byť stanovená po úplnom premeraní fasádnej omietky, čo ale navrhovateľ nerešpektoval a fakturoval bez jej premerania. Odporca považoval fakturovanú sumu za nadhodnotenú, nezodpovedajúcu rozsahu vykonaných stavebných prác, pretože po tom, čo mu navrhovateľ vyúčtoval dielo faktúrou č. 2006/10 v sume 213.866 Sk bez konečného premerania fasády, dal si odporca sám vyhotoviť posudok znalca, ktorý stavebné práce ohodnotil a uviedol, že nemôžu prekročiť sumu 135.000 Sk ( súdu tento znalecký posudok však nepredložil), z čoho odporca uzavrel, že nakoľko on navrhovateľovi doposiaľ zaplatil sumu 155.000 Sk, vyplýva z toho, že zhotoviteľ predražil stavebné práce o cca. 20.000 Sk. Preto odporca v rámci vzájomného návrhu žiada zaviazať navrhovateľa zaplatiť mu 20.000 Sk a nahradiť trovy konania. Súd toto podanie odporcu neposúdil ako vzájomný návrh ale iba ako obranu proti návrhu ( § 98 O.s.p.).
Po vykonanom dokazovaní súd žalobe vyhovel rozsudkom zo dňa 14.06.2010, ktorý však bol v odvolacom konaní zrušený a vrátený na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave skonštatoval, že nakoľko cena za naviac práce nebola medzi účastníkmi dohodnutá pevnou cenou a ich výška je sporná, je nevyhnutné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či fakturácia navrhovateľa nad rámec zmluvne dohodnutej cenovej ponuky diela zodpovedá navýšeniu vykonaných prác naviac.
Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich zástupcov, ich písomnými podaniami, oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä zmluvou o dielo zo dňa 18.04.2006, rozpočtom stavebných prác a materiálov zo dňa 03.04.2006, faktúrou č. 2006/010, súpisom vykonaných stavebných prác, výzvou na zaplatenie faktúry, výpočtom a skutočným zameraním plôch fasády, osvedčením pre výkon činnosti stavbyvedúceho, porovnaním nárastu ceny stavebných prác medzi rozpočtom ( ponukou ) a súpisom skutočne vykonaných prác, znaleckým posudkom X.. O. F. č. 45/2011, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 18.04.2006 uzavreli účastníci zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej navrhovateľ ako zhotoviteľ mal vykonať pre odporcu ako objednávateľa úpravu čelnej fasády polyfunkčného domu na Teplickej ulici č. 58 v Piešťanoch vo vlastníctve odporcu. Cena diela bola určená na základe cenovej ponuky zo dňa 03.04.2006 vo výške 187.765 vrátane DPH s tým, že bude uhradená na základe vystavenej faktúry dodávateľa podľa skutočne vykonaných stavebných prác so splatnosťou 7 dní od doručenia objednávateľovi, v ktorej faktúre budú zaúčtované zálohy za materiál ( bod 3 zmluvy). Súčasne v bode 20 zmluvy si strany doednali, že dohodnutá cena vo výške 187.765 Sk nie je konečná a bude upresnená podľa skutočne vykonaných prác. V bode 11 zmluvy sa strany dohodli, že pokiaľ bola cena určená na základe rozpočtu, z ktorého vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzatvorenia zmluvy. Na žiadosť odporcu bol text zmluvy o dielo doplnený dňa 18.04.2006 rukou dopísaným ustanovením (na rube druhej strany zmluvy), že cena za zhotovenie diela bude určená podľa celkovej výmery fasády a objednávateľ sa zaväzuje na vlastné náklady zabezpečiť upresnenie rozmerov fasády z uličnej strany autorom projektu X.. J., text je opatrený pečiatkou JUDr. Miloša Papcuna ( pôvodného právneho zástupcu odporcu). Začiatok prác bol dohodnutý na 19.04.2006 a ukončenie 05.05.2006.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ dielo vykonal a toto odporcovi vyfaktúroval faktúrou č. 2006/010 znejúcou na sumu 213.866,- Sk zo dňa 02.06.2006, splatnou dňa 09.06.2006. Rovnako nebolo sporné, že odporca počas vykonávania diela priebežne poskytoval navrhovateľovi zálohové platby, celkovo spolu zaplatil 155.000,- Sk. Nebolo sporné ani to, že navrhovateľ po skončení diela doručil odporcovi faktúru spolu so súpisom vykonaných stavebných prác, odporca však doposiaľ neuhradil rozdiel medzi faktúrovanou sumou a výškou poskytnutých zálohových plnení, ktorý predstavuje žalovanú sumu 58.866,- Sk ( 1.953,99 eur).
Po začatí konania bolo zistené, že medzičasom podal navrhovateľ na súde druhú žalobu, došlú súdu dňa 08.12.2010 a vedenú pod sp. zn. 5C/70/2011, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.200,96 eur s odôvodnením, že dodatočne zistil, že v konaní sp. zn. 6Cb/67/2008 si uplatnil úrok z omeškania iba vo výške 5% ročne, hoci mu patrí úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 1.954 eur ( ako nedoplatok faktúry č. 2006/10) od 10.06.2006 do zaplatenia. Preto si uplatňuje tiež tento zvyšný úrok za obdobie od 10.06.2006 do 30.11.2010 vo výške 1.200,96 eur s tým, že celkové úroky z omeškania za obdobie od 10.06.2006 do 30.11.2010 predstavujú síce 1.597,38 eur, ale zvyšok je uplatnený vo vyššie označenom konaní.
Vzhľadom k skutočnosti, že obe konania sa týkajú totožných účastníkov a skutkovo spolu súvisia, keďže ide o uplatňované nároky z tej istej faktúry, súd ich z dôvodu hospodárnosti spojil na spoločné konanie, vedené pod sp. zn. 6Cb/67/2008.
Na pojednávaní dňa 04.04.2013 navrhovateľ ustálil petit návrhu tak, že žiadal zaviazať odporcu k zaplateniu istiny 1.953,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 6.232,65 eur a nahradiť trovy konania, ktorú zmenu návrhu súd pripustil uznesením z toho istého dňa.
Navrhovateľ v konaní uviedol, že na základe výzvy odporcu pripravil mu cenovú ponuku na požadované práce ( rozpočet zo dňa 03.04.2006 ) a následne uzavreli zmluvu o dielo. Pri príprave návrhu zmluvy riešili strany aj spôsob ako sa zabezpečia práce nad susedným objektom, keďže majiteľ na jeho strechu nechcel zhotoviteľa pustiť. V rozpočte zo dňa 03.04.2006 je započítané visuté lešenie, ktoré by sa muselo pripraviť zvnútra objektu, pre nesúhlas majiteľa však musel zhotoviteľ použiť montážnu lávku, na čom sa aj s odporcom dohodli a odporca bol informovaný o tom, že dôjde k nárastu ceny. Spočiatku odporca tvrdil, že lávku zabezpečí on, nakoľko sa to však nestalo, musel ju zabezpečiť navrhovateľ. Podstatnú časť ceny potom tvorí táto lávka a tiež práce naviac, ktoré si odporca objednal ( všetky klampiarske práce, nátery balkónov, obklad vstupných dverí, úprava fasády výkladov). Keď práce na stavbe dokončili, navrhovateľ vyzval telefonicky odporcu, aby fasádu zameral (v zmysle jeho záväzku, obsiahnutého v zmluve), keďže na druhý deň bude demontovať lešenie. Odporca mu oznámil, že lešenie môžu zdemontovať, že sa dohodnú a viac sa už neozval. Navrhovateľ teda lešenie zdemontoval, následne fakturoval cenu vykonaných prác. Neskôr sa odporcovi ozval cestou svojho zástupcu a na osobnom stretnutí strán odporca uviedol, že s prácami je spokojný, ale že cena je vysoká a že ju navrhovateľovi nezaplatí a chcel, aby ju vyúčtoval bez DPH. Svoje stanovisko odôvodňoval tým, že nebola zameraná fasáda a už vtedy sa ho navrhovateľ spýtal, či to má teda odporca od autora projektu X.. J. premerané, odporca to však premerané nemal a nemá doposiaľ. Konateľ navrhovateľa Q. N. súdu uviedol, že je členom Komory stavebných inžinierov o čom predložil súdu osvedčenie a fasádu premeral správne, pričom predložil výpočty a merania, na základe ktorých dospel k účtovanej cene prác. Predložil súdu tiež celkovú rekapituláciu vyfaktúrovaných prác a cien, kde z porovnania pôvodného rozpočtu a súpisu skutočne vykonaných prác je podľa navrhovateľa zrejmé, ktoré práce boli skutočne vykonané lacnejšie a kde vznikol nárast ceny. Takto je vidieť, že nárast ceny oproti pôvodnému rozpočtu vznikol použitím lešenia a realizovaním pôvodne neplánovaných klampiarskych prác, obkladania vstupu do budovy, a tak isto aj z dôvodu keramických obkladov a náterov, ktoré boli vykonané, hoci pôvodne sa s nimi nepočítalo. Konateľ navrhovateľa zhotovil aj porovnanie reklamovanej výmery fasády, z ktorého vyplýva, že výmera bola menšia ako bolo pôvodne zamerané, čo však bolo zohľadnené vo faktúre. Nárast ceny nebol teda spôsobený účtovaním väčšej výmery fasády ako uvádza odporca, ale vykonaním prác naviac, ktoré si odporca želal - vykonal pre odporcu práce, ktoré neboli predvídateľné a v zmysle bodu 11 zmluvy o dielo mal preto právo si ich doúčtovať. Postup odporcu považoval za nemorálny, pretože práce, ktoré si odporca žiadal, navrhovateľ pre neho vykonal, odporca bol s nimi spokojný a cenu neuhradil.
Odporca v konaní uviedol, že v zmysle zmluvy o dielo navrhol navrhovateľovi po skončení diela pre účely odstránenia rozporov ohľadom ceny diela, vykonanie premerania fasádnej omietky prostredníctvom znalca za prítomnosti navrhovateľa, čo sa však nestalo a navrhovateľ mu faktúrou č. 2006/10 bez konečného premerania fasády fakturoval sumu 213.866 Sk, ktorej výšku odporca namietal. Bol toho názoru, že cena vykonaného diela nepresahuje výšku ním doposiaľ zaplatených zálohových platieb v celkovej výške 155.000 Sk. Dokonca poslednú zálohu uhradil z toho dôvodu, že predpokladal s navrhovateľom ďalšiu spoluprácu (na vnútornej časti fasády od dvora), čo však bol zatiaľ iba ústny dohovor. Zálohu mu teda vyplatil s tým, že ak bude presahovať cenu po konečnom zameraní, zvyšok mu navrhovateľ vráti a ak nie, zvyšok mu odporca doplatí. Odporca uviedol, že podľa neho zmluva o dielo nebola naplnená, pretože nedošlo k premeraniu fasády za účasti oboch strán. On sám vždy postupoval v zmysle platne uzavretej zmluvy a to konkrétne bod 20 zmluvy ( Dohodnutá cena v bode 2 zmluvy nie je konečná a bude upresnená podľa skutočne vykonaných prác), ako aj v súlade s rukou dopísaným dojednaním, podľa ktorého dohodnutá cena diela má byť upresnená na základe následného premerania odborníkom v príslušnej oblasti. Z textu tohto ujednania vyplýva záväzok odporcu zabezpečiť toto zameranie, pričom dohoda neustanovuje lehotu, v ktorej má zameranie zabezpečiť, čiže absentuje dohoda o dobe plnenia jeho záväzku. Podľa odporcu bolo treba v takom prípade postupovať v zmysle zákona tak, že ak nie je stanovená lehota na splnenie povinnosti, je povinný splniť túto povinnosť bezodkladne po výzve oprávneného, v uvedenom prípade navrhovateľa, tento však odporcu nikdy nevyzval na premeranie a v rozpore s dohodou faktúru vystavil, teda navrhovateľ je zodpovedný za neuskutočnenie premerania fasády. Odporca uviedol, že on sám nedal vyhotoviť zameranie fasády znalcom, pretože bol toho názoru, že by to bolo zbytočné, nakoľko tak bude robiť súd. Uviedol, že aj v súčasnosti je kedykoľvek naklonený tomu, aby sa za prítomnosti oboch strán a autora X.. J. vykonalo premeranie fasády a zistila sa tak cena uskutočnených prác, potom v prípade, že cena presahuje ním uhradené zálohy, žiada, aby mu navrhovateľ zvyšok vrátil, naopak, ak bude treba zvyšnú cenu doplatí, odmieta však akékoľvek sankcie. Po doručení faktúry č. 2006/010 túto odporcovi písomne nereklamoval, prebehlo však osobné stretnutie so zástupcom navrhovateľa, na ktorom odporca prezentoval svoje vyššie opísané stanovisko a poukázal tiež na skutočnosť, že zhotoviteľ nikdy objednávateľa neupozornil
na nárast cien, pričom bol povinný tak postupovať v zmysle § 547 Obchodného zákonníka, čím zmaril jeho oprávnenie odstúpiť od zmluvy o dielo, pokiaľ takéto zvýšenie presiahne 10 % ceny diela. Navrhol, aby súd do konania pribral znalca, ktorý posúdi skutočnú cenu vykonaných prác.
Navrhovateľ so znaleckým dokazovaním nesúhlasil, keď ho považoval za účelové preťahovanie tohto sporu a odkladanie povinnosti odporcu zaplatiť. Bol toho názoru, že pokiaľ má odporca záujem o znalecký posudok, mal už dosť času dať si ho vyhotoviť.
V zmysle záverov odvolacieho súdu bol ustanovený v konaní znalec v odbore stavebníctvo, odvetví odhadu hodnoty nehnuteľností a hodnoty stavebných prác, X.. O. F., ktorý vykonal zameranie fasády v spolupráci s geodetom za použitia laserového meracieho zariadenia a posúdil hodnotu vykonaných prác. Vo svojom posudku č. 45/2011 zo dňa 21.06.2011 vyslovil záver, že nárast ceny diela oproti zmluve v sume 25.180,50 Sk ( 835,84 eur) s DPH bol spôsobený a) zhotovením klampiarskych konštrukcií, b) nátermi kovových a klampiarskych konštrukcií, c) opravou ostenia výkladcov, d) aplikovaním náhradného riešenia lešenia za lávku, e) aplikáciou čl. 11 Zmluvy o dielo, kedy bol vykonaný odpočet a prípočet prác a dodávok materiálov na základe skutočne vykonaných prác podľa merania navrhovateľa. Rozsah skutočne vykonaných prác je uvedený v rozpočte, ktorý je prílohou znaleckého posudku a znalec ich cenu ustálil na 210 000,- Sk ( 6.970 eur) vrátane DPH. Fakturovaná cena prác zodpovedá obvyklým cenám v danom čase a mieste - znalcom zistená cena podľa cenníka Cenkros r. 2006 je 217.304,60 Sk s DPH a navrhovateľ fakturoval vo výške 213.866,30 Sk s DPH.
Podľa odporcu znalec konštatoval zvýšenie vykonaných stavebných prác, čo však nemá vplyv na samotnú povinnosť zhotoviteľa podľa § 547 Obchodného zákonníka oznámiť objednávateľovi potrebu zvyšovať cenu diela bez zbytočného odkladu s tým, že ak to neurobí, nárok na toto zvýšenie mu zaniká. Rozdiel medzi fakturovanou a dohodnutou cenou predstavuje 13% z pôvodnej ceny diela, pričom odporca tvrdí, že navrhovateľ mu nikdy neoznámil potrebu zvýšenia ceny diela a o zvýšenej cene sa dozvedel až zo záverečnej faktúry, ktorú mu navrhovateľ vystavil. Preto bol odporca toho názoru, že aj keby došlo k zvýšeniu stavebných prác, tento nárok zhotoviteľovi zanikol. Preto nárok navrhovateľa v celosti neuznával a žiadal ho zamietnuť s tým, že pokiaľ ide o úroky z omeškania vo výške dodatočne uplatnenej až žalobou zo dňa 08.12.2010, vzniesol námietku premlčania.
Navrhovateľ uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu o neoznámení navýšenej ceny diela. Odporca bol totiž zo strany navrhovateľ presne informovaný o všetkých krokoch, telefonicky sa o týchto veciach bavili a so všetkým súhlasil, s tým, že nech vykoná práce naviac a na záver sa dohodnú. Okrem všetkých prác naviac vedel aj o tom, že nad susedný objekt treba zavesiť lávku, pretože sused im nedovolil postaviť lešenie a bol informovaný, že to bude mať za následok navýšenie ceny diela. Navrhovateľ poukázal tiež na to, že odporca postup prác osobne kontroloval a na stavbu chodil aj 2-3 razy do týždňa.
Podľa § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Podľa 547 ods. 1a 2 Obch. zák. na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy. Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 547 ods. 3 Obch. zák., ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu. Podľa § 547 ods. 4 Obch. zák., ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.
Podľa 547 ods. 5 Obch. zák., objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10 % cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu. Podľa § 547 ods. 6 Obch. zák. zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu.
Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo zo zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 549 ods. 1 a 2 Obch. zák., ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.
Podľa § 265 Obch. zák., výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Z vykonananého dokazovania mal súd za preukázané, že na základe platnej zmluvy o dielo zo dňa 18.04.2006, vznikol medzi účastníkmi na základe ich dohody obchodnoprávny vzťah upravený ustanoveniami § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo zmluvy vyplývala navrhovateľovi povinnosť zhotoviť v určitom termíne dielo, špecifikované v zmluve o dielo a dielo odovzdať odporcovi. Odporcovi vznikla povinnosť dielo prevziať, vykonať premeranie fasády a zaplatiť cenu diela. Pre vzťahy neupravené zmluvou sa dohodli, že sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Zmluvné strany dohodli cenu diela sumou 187.765,10 Sk vrátane DPH na základe rozpočtu zo dňa 03.04.2006 s tým, že táto bude upresnená podľa skutočne vykonaných prác ( bod 3 zmluvy). Odporca si v zmluve vymienil, aby cena za zhotovenie diela bola určená podľa celkovej výmery fasády, ktorej zameranie sa zaviazal zabezpečiť na vlastné náklady s autorom projektu X.. J.. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že tak mal urobiť na základe výzvy navrhovateľa s odôvodnením, že termín splnenia jeho povinnosti nebol presne dohodnutý, ktorý výklad zo strany odporcu súd považoval za špekulatívny. Aj keď totiž termín plnenia tejto odporcovej povinnosti nie je výslovne v zmluve určený, z kontextu je zrejmé, že tak mal urobiť bezprostredne po ukončení diela, keďže práve vykonaním diela vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie ceny. Odporca potvrdil, že navrhovateľ vykonal pre neho dohodnuté dielo a on dielo prevzal. Navrhovateľ mal cenu faktúrovať podľa skutočne vykonaných prác. Pokiaľ si odporca vymienil v zmluve, že cena bude určená podľa celkovej výmery fasády, ktorej vymeranie on zabezpečí, potom bol povinný tak urobiť bezprostredne po ukončení diela, pretože “vykonaním diela” v zmysle § 548 ods. 1 Obch. zák. vzniklo navrhovateľovi právo vyúčtovať faktúrou cenu diela, čo muselo byť odporcovi zrejmé nielen v zmysle § 548 ods. 1 Obch. zák. ale aj v súlade s obchodnou zvyklosťou, že cena sa účtuje po dodaní diela a nie o niekoľko rokov po jeho dodaní. Pokiaľ by totiž mal navrhovateľ čakať s fakturáciou na splnenie si odporcovej povinnosti zamerať fasádu, čakal by dodnes a tým by sa odporca na jeho úkor bezdôvodne obohacoval. Súd poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie § 265 Obch. zák., podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Pokiaľ ide o námietku absencie súčinnosti navrhovateľa, ktorá mala byť dôvodom, pre ktorý nedošlo k premeraniu fasády po skončení diela, treba uviesť, že v zmluve nebola dohodnutá žiadna súčinnosť navrhovateľa pri tomto vymeraní, fasádu mal vymerať odporca s autorom projektu, navrhovateľ túto povinnosť nemal. Ak teda do dnešného dňa nedošlo k premeraniu fasády, za tento stav zodpovedá výlučne odporca a pokiaľ do dnešného dňa nezabezpečil svoju povinnosť ku ktorej sa v zmluve zaviazal, nemožno ani žiadať od navrhovateľa, aby vyčkával s vyúčtovaním vykonaných stavebných prác, keď z postoja odporcu je jednoznačne zrejmé, že túto povinnosť si sám nehodlá splniť. Fasáda bola napokon zameraná znalcom, ustanoveným v tomto súdnom konaní, ktorý svoje výpočty použil pri oceňovaní vykonaných prác.
Ako vyplýva zo znaleckého posudku, cena prác fakturovaná navrhovateľom vo výške 213.866,30 Sk s DPH zodpovedá obvyklým cenám v danom čase a mieste, dokonca znalcom zistená cena podľa cenníka Cenkros r. 2006 je 217.304,60 Sk s DPH, čo je viac o 3.438,30 eur z čoho je zrejmé, že navrhovateľ mohol fakturovať cenu ešte vyššiu a jeho cena by stále bola v súlade s cenovou úrovňou v r. 2006 na danom mieste. Odporca síce rozporoval závery znalca s odôvodnením, že znalec nebol schopný posúdiť rozsah vykonaných prác, pretože stav budovy posudzoval už po ďalšej rekonštrukcii, ale súd nemal pochybnosti o vierohodnosti tohto dôkazu, pretože znalec sa v posudku s otázkou ďalšej rekonštrukcie vysporiadal a vychádzal okrem obhliadky budovy a listinných dôkazov aj z fotodokumentácie priebehu prác, ktoré mu poskytol navrhovateľ.
Súd mal teda z dokazovania preukázané, že navrhovateľ fakturoval skutočne vykonané práce a to v cene obvyklej, pričom nárast ceny oproti dohodnutej bol spôsobený najmä zvýšenými nákladmi na prostriedky pre výkon prác - konkrétne zapožičaním vysutej lávky na opravu fasády bočnej steny, pretože majiteľ susedného objektu nedovolil postaviť lešenie tak, aby sa opieralo o jeho nehnuteľnosť, čo možno považovať za v čase uzavretia zmluvy nepredvídateľnú okolnosť v zmysle bodu 11 zmluvy o dielo a takéto navýšenie ceny diela bolo aj zmluvne ošetrené a dohodnuté. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, podľa faktúry za prenájom tejto lávky od firmy ROUZZ s.r.o. navrhovateľ zaplatil 37.984,20 Sk s DPH. Ďalším dôvodom navýšenia ceny diela boli vykonané práce naviac podľa požiadaviek odporcu
- nátery kovových konštrukcií v sume 3.781,20 Sk bez DPH, klampiarske práce v sume 2.752,50 Sk a oprava ostenia výkladcov v sume 3.996,60 Sk bez DPH. Súd teda z listinných dôkazov predložených navrhovateľom (rozpočet a súpis vykonaných prác) a znaleckého posudku zistil, že práce naviac, ktoré pôvodne neboli súčasťou dohodnutého diela predstavovali spolu z fakturovanej ceny 12.531 Sk, ostatné navýšenie oproti dohodnutej cene vo výške 13.570,30 Sk, čo predstavuje 7,227 % z pôvodne dohodnutej ceny diela bolo spôsobené navýšením nákladov v súvislosti s opravou bočnej strany fasády, kedy musela byť použitá drahšia lávka oproti pôvodne zamýšľanému a lacnejšiemu variantu - lešeniu.
Odporca sa bránil zaplateniu žalovanej sumy tiež tým, že navrhovateľ ho neupozornil na nárast cien v rozpore s § 547 Obchodného zákonníka a preto mu zanikol nárok na zvýšenie ceny.
V súdenom prípade bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, a zhotoviteľ mal právo domáhať sa primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy ( § 547 ods. 2 Obch. zák.), čo si aj účastníci dohodli v zmluve ( bod 11). Ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu ( § 547 ods. 3 Obch. zák.). Keď navrhovateľ zistil, že na vykonanie dohodnutých prác v zmysle zmluvy o dielo bude nutné navýšiť náklady o náklady spojené s prenájmom lávky namiesto pôvodne zamýšľaného lešenia zahrnutého v rozpočte, toto oznámil odporcovi a odporca s tým súhlasil. Aj keď navrhovateľ nevykonal oznámenie písomne, z aktívnej účasti odporcu pri realizovaných prácach ( spočiatku odporca dokonca plánoval lávku zabezpečiť sám), mal súd za preukázané, že k oznámeniu potreby navýšenia nákladov v súvislosti s použitím lávky namiesto lešenia, došlo a to prakticky ihneď ako sa navrhovateľ o tejto potrebe dozvedel s tým, že následný postup riešili účastníci spolu. Ide o prípad, kedy sa objavila potreba ďalších činností nezahrnutých do rozpočtu, ktoré nebolo možné predvídať v čase uzavretia zmluvy, tieto zvýšené náklady boli vynaložené účelne, pričom zvýšenie je primerané a ani znalec v tomto smere neupozornil na žiadne nadhodnotenie ceny. Navrhovateľovi teda patrí cena za takto zvýšené náklady v sume 13.570,30 Sk, čo predstavuje 7,227 % z pôvodne dohodnutej ceny diela, ktorá je v jeho faktúre zahrnutá.
Celkový rozdiel medzi dohodnutou cenou diela 187.765,10 Sk a cenou fakturovanou vo výške 213.866,30 Sk predstavuje sumu 26.101,20 Sk. Z nej súd osobitne posudzoval navýšenie nákladov v súvislosti s potrebou činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy ako je uvedené vyššie ( lávka namiesto lešenia) vo výške 13.570,30 Sk a osobitne ostatné navýšenie 12.531 Sk, ktoré bolo spôsobené prácami naviac, ktoré si odporca objednal až dodatočne. S týmito zmluva o dielo nepočítala, ani neboli v rozpočte zahrnuté, pre ktorý prípad sa vzťahuje ustanovenie § 549 Obch. zák. Ide o rozšírenie diela, dohodnuté po uzavrení zmluvy, za ich vykonanie navrhovateľ mal právo na zaplatenie ceny primerane zvýšenej oproti pôvodne dohodnutej, keďže je zrejmé, že ak si objednávateľ objedná ďalšie “dielo”, má zhotoviteľ právo na jeho zaplatenie.
Odporca potvrdil, že navrhovateľ vykonal pre neho dohodnuté dielo, potvrdil, že dielo prevzal a nespochybnil kvalitu vykonaných prác. Nespochybnil ani vykonanie dohodnutých prác naviac, ani súdu netvrdil, že by si ich nebol u zhotoviteľa objednával. Z dokazovania nevyplynulo, že by bol u navrhovateľa reklamoval vady diela. Na základe vykonaného a riadne odovzdaného diela, navrhovateľ vyúčtoval odporcovi svoje práce faktúrou č. 2006/010 v sume 213.866,- Sk, ktorá cena vzhľadom k vykonaným prácam bola aj znalcom posúdená ako obvyklá a to aj v časti prác naviac. Odporca rozdiel medzi zaplatenou zálohou vo výške 155.000,- Sk a fakurovanou cenou vo výške 58.866,30 Sk ( 1.953,99 eur) neuhradil, súd preto žalobu posúdil ako dôvodnú a zaviazal odporcu k zaplateniu žalovanej istiny. Podľa § 324ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.
V uvedenom prípade sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcim po márnom uplynutí splatnosti faktúry a keďže pre tento prípad si účastníci dohodli úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne ( bod 19 zmluvy), mal právo na zaplatenie dojednaných úrokov 0,05% denne z dlžnej sumy od 10.06.2006 do zaplatenia. Navrhovateľ sa domáhal úrokov z omeškania pôvodne vo výške 5% ročne, čo je menej než dohodnutá výška, a až žalobou došlou 08.12.2010 rozšíril návrh aj o úroky vo zvyšku do dohodnutej výšky 0,05% denne. Na pojednávaní dňa 04.04.2013 rozšíril žalobu aj o úroky z omeškania v uvedenej výške zo sumy istiny 6.232,65 eur, oproti dovtedy žalovaným úrokom z istiny 1.953,99 eur. Odporca nárok v časti dodatočne žalovaných úrokov po 08.12.2010 považoval za premlčaný a súd mu dal za pravdu.
Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obch. zák. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 cit. zák., premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 391 ods. 1 cit. zák., pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 392 ods. 1 cit. zák., pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
Podľa § 397 cit. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Na nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania sa vzťahuje všeobecná štvorročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy sa mal záväzok splniť, t.j. 10.06.2006 ( faktúra bola splatná 09.06.2006) a uplynula 09.06.2010. Keďže navrhovateľ rozšíril svoju pôvodnú žalobu ( v ktorej naajprv žiadal 5% -ný ročný úrok z omeškania zo sumy 58.866 Sk od 10.06.2006 do zaplatenia) až 08.12.2010 a následne ho ešte rozšíril aj dňa 04.04.2013, urobil tak v oboch prípadoch až po uplynutí premlčacej doby, preto súd priznal navrhovateľovi iba pôvodne žalovaný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy priznanej istiny 1.953,99 eur a vo zvyšku úroky zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V uvedenom prípade však súd, vzhľadom k skutočnosti, že pojednávanie bolo odročené za použitia ustanovenia § 156 ods. 2, veta druhá O.s.p. za účelom vyhlásenia rozsudku, kedy bolo potrebné doručiť rozsudok hneď po pojednávaní, nemohol rozhodnúť vopred o náhrade trov konania, pretože prítomní účastníci mali právo uplatniť si trovy aj za ich účasť na
verejnom vyhlásení rozsudku. Preto súd rozhodne o trovách konania samostatným uznesením ( § 151 ods. 3 O.s.p.), vrátane trov, ktoré vznikli štátu na znaleckom dokazovaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Z písomne podaného odvolania musí byť zajvné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súdprvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).