Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-8-2024.pdf
PDF · 96.56 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/8/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, A., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka so sídlom Lachova 32, Bratislava, proti povinnej: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H., A., NH, USA, občan USA a Ruskej federácie, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Barbora Vrbová, advokátka so sídlom Wilsonova 6, Bratislava, o nariadenie výkonu rozhodnutia o informačnej povinnosti povinnej k maloletému dieťaťu: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako povinná, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. B4-39Em/8/2020-484 zo dňa 13.03.2024, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh oprávneného na výkon rozhodnutia zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 372, § 374, § 375, § 377 ods. 1, 2 zákona č. 161/2016 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Mal za to, že oprávnený sa návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 21.10.2020 domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/24/2019-111 zo dňa 17.12.2019, a to z dôvodu, že povinná si informačnú povinnosť voči oprávnenému neplní a zároveň žiadal náhradu trov právneho zastúpenia. Oprávnený argumentoval tým, že obsah listov, ktoré zasiela povinná neobsahujú elementárne informácie, nezabezpečila ani písomný styk maloletej s ním, zaslané fotografie sú nepreskúmateľné z hľadiska doby a okolností ich vzniku, nedáva k nim ani žiadne vysvetlenie, preto o maloletej nemá v podstate žiadne informácie, a to napriek tomu, že o ne povinnú žiadal. Žiadal o informácie koľko maloletá meria a váži, či jej už vypadli nejaké zuby, prečo nosí okuliare, aké má dioptrie, čo robí v tejto chvíli, kto zabezpečuje starostlivosť o maloletú, keď je povinná v práci, kto s nimi býva, či vie maloletá plávať bez pomôcok, ako a s kým trávi voľný čas, aké má v škole predmety a aké má známky, ako bolo v F., na aké krúžky chodí, či sa jej tam páči, v akom tábore bola, kde, s kým, kde bola na školskom výlete, ako vysvetlí, že bývajú pri oceáne, keď adresa A. nie je pri oceáne. Povinnú požiadal, aby maloletej pomohla s písaním listu, písala informácie týkajúce sa maloletej, pridala legendu k fotkám maloletej, nakoľko chcel vedieť, kedy a pri akej príležitosti fotky boli vyhotovené, či dala maloletej jeho listy, aká bola reakcia maloletej, a či povedala maloletej z akého dôvodu nie sú s maloletou v kontakte. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 08.09.2022 vyjadril tak, že povinná podáva oprávnenému informácie v rozsahu v akom bolo nariadené v rozsudku súdu prvej inštancie. Povinná vo vyjadrení
doručenom súdu prvej inštancie vyjadrila s návrhom oprávneného nesúhlas, to, že sa mu nepáči rozsah poskytovaných informácií označila za šikanu. Uviedla, že oprávnený vykonáva trest odňatia slobody v lehote 10-tich rokov, a preto ju len očierňuje a produkuje klamstvá. Sám priznáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dodržiava, avšak nie je dostatočné len z dôvodu jeho predstáv. Na pojednávaní konanom dňa 13.03.2024 právny zástupca oprávneného uviedol, že povinná odišla s maloletou do zahraničia, s oprávneným kontakt prerušila, preto bolo potrebné situáciu riešiť. Povinná si v tom čase informačnú povinnosť neplnila a okrem iného mala zabezpečiť aj písomný kontakt maloletej s oprávneným, čo si však neplní, nakoľko ak aj maloletá niečo zašle, má to anonymnú formu bez oslovenia, nie je to osobné a s ohľadom na vek maloletej by komunikácia mala byť adresná a mala by mať obsah. Plnenia informačnej povinnosti v poslednom čase označil za rozšírené avšak nie dostatočné. Právny zástupca povinnej argumentoval tým, že povinná si svoju informačnú povinnosť plní, a ak oprávnený nebol spokojný s obsahom jej komunikácie, bolo potrebné si to s povinnou dokomunikovať. Oprávnený prispieva na maloletú minimálnym výživným, povinná pritom zasiela dva krát mesačne poštu z USA na Slovensko, čo ju stojí prostriedky. Maloletú vo veku 11 rokov nie je potrebné kontrolovať ohľadom obsahu a spôsobu komunikácie s oprávneným. Oprávnený má tiež možnosť priamo s maloletou komunikovať, nakoľko majú každý prvý pondelok v mesiaci videohovor.
3. Na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovým záverom, že povinná si viac ako tri roky plní svoju informačnú povinnosť voči oprávnenému, v listoch a pri fotkách popisuje jednotlivé zážitky, dáva informácie o aktivitách maloletej, o jej zdravotnom stave, o plánovaných, resp. realizovaných lekárskych vyšetreniach, o školských výsledkoch maloletej. V čase vydania vykonateľného rozhodnutia nemal oprávnený žiadnu možnosť priameho kontaktu s maloletou, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu a jednak aj tým, že povinná s maloletou vycestovala do USA v lete 2018, po tom, čo jej to súd umožnil na dobu troch mesiacov, už sa však nevrátili. V súčasnosti v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/228/2021-1078 zo dňa 08.03.2022 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/138/2015-521 zo dňa 16.05.2018 a dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/138/2015-1027, ktoré sa aj realizujú, má oprávnený umožnené aj videohovory s maloletou, preto si vie dodatočne zistiť skutočnosti, ktoré mu neboli poskytnuté písomne. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by si povinná neplnila povinnosti uložené vykonateľným rozsudkom súdu prvej inštancie. Je síce pravdou, že zabezpečenie komunikácie maloletej smerom k oprávnenému bolo plnené tak, že maloletá pridala k listu povinnej (alebo priamo naň) odkaz, prípadne kresbu, avšak vzhľadom na vek maloletej (v roku 2020 sedem rokov, v čase vyhlásenia rozhodnutia jedenásť rokov) vyhodnotil uvedené ako dostatočné. Konštatoval, že len výhrady oprávneného k obsahu poskytovaných informácií, nemôžu byť podkladom pre ďalšie vedenie konania, keďže povinná si informačnú povinnosť danú jej rozhodnutím plní, preto návrh oprávneného zamietol.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas oprávnený odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou, či konanie povinnej skutočne napĺňa povinnosti uložené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/24/2019-111 zo dňa 17.12.2019. Vyčítal, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nekonkretizoval povinnosti povinnej v zmysle vykonateľného súdneho rozhodnutia z dôvodu overenia tvrdení účastníkov konania o rozsahu poskytovaného plnenia, nezameral sa ani na obsah písomností zasielaných povinnou, iba formálne dospel k záveru, že si túto povinnosť plní, nepodrobil analýze informácie od začatia ich poskytovania v roku 2020/2019, ktoré obsahovali len pár riadkov. Ako príklad uviedol, že súd prvej inštancie nezistil, že povinná až na dve výnimky z posledného obdobia nezaslala žiadne školské vysvedčenie maloletej, nikdy mu nezaslala žiadnu lekársku správu a neinformovala ho o skutočnosti, že maloletá od septembra 2023 navštevuje inú školu. Súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal ani s povinnosťou povinnej zabezpečiť písomný styk s maloletou, keď jej odkazy v listoch sú neosobné, neadresné a bez oslovenia, na jeho listy, ktoré zasiela osobitne maloletá vôbec nereaguje.
6. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd v okolnostiach prípadu nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu jeho záverov. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožňuje, preto postačuje, ak sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzí na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a zaujme stanovisko k odvolacím dôvodom oprávneného.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
11. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
12. Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
13. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
14. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
15. V danom prípade je exekučným titulom, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/24/2019-111 zo dňa 17.03.2021, ktorým uložil povinnej povinnosť dvakrát mesačne formou písomnej správy oznámiť oprávnenému informáciu o zdravotnom stave maloletej, o jej pobyte, o jej záujmových krúžkoch, výletoch, trávení voľného času a o jej školskom prospechu. Jedenkrát mesačne jej uložil povinnosť zabezpečiť písomný styk maloletej s oprávneným a raz za tri mesiace zaslať oprávnenému najmenej jednu zreteľnú fotografiu maloletej vo formáte A6.
16. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je upravené v štvrtej časti CMP. Podrobnosti predmetného konania bližšie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z. v platnom znení, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Napriek tomu, že výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného vykonávacieho konania na peňažné alebo nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Rozhodujúcou odlišnosťou je práve sám predmet personálnej exekúcie, ktorým je osoba - maloleté dieťa, ktoré je súčasne účastníkom tohto konania (Smyčková, R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecova M. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1009).
17. Po preskúmaní odvolania oprávneného odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu je možné odôvodniť len dôvodmi, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 377 ods. 3 CMP teda tým, že exekučný titul nie je vykonateľný (pozn. „môže ísť o dôvody formálnej nevykonateľnosti alebo materiálnej nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia, pri materiálnej vykonateľnosti pôjde o neurčitosť výroku, označenia účastníkov, lehoty na plnenie, príp. iných, pre výkon rozhodnutia podstatných údajov a pri formálnej vykonateľnosti pôjde o to, že rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo vykonateľnosť, napr. pre nesprávne doručenie, pre nesprávne právne posúdenie vykonateľnosti súdom a pod.) alebo, že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti (pozn. dôvodom môže byť napr. to, že došlo k splneniu povinnosti alebo že oprávnená alebo povinná osoba zomrela, dôvodom môže byť aj zrušenie alebo zmena rozhodnutia, ktorý je exekučným titulom) s tým, že tieto odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 3 CMP). Vymedzenie týchto špecifických odvolacích dôvodov vyjadruje podľa právnej teórie rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.
18. Pokiaľ ide o vymedzené odvolacie dôvody, oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s obsahom listín, ktoré mu povinná doručuje, nakoľko informácie o maloletej považuje za nekompletné, čím povinná neplní informačnú povinnosť v zmysle vykonateľného rozsudku. Nezisťoval ani rozsah plnenej povinnosti, že povinná až na dve situácie nedoručila oprávnenému žiadne školské vysvedčenie, nezaslala mu žiadnu lekársku správu o maloletej ani ho neinformovala o zmene školy maloletej. Namietal tiež, že povinná nezabezpečuje písomný styk maloletej s oprávneným, jej odkazy v listoch sú neosobné a nie sú adresované priamo oprávnenému. Maloletá dokonca na listy oprávneného nereaguje.
19. Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, keďže v určitých prípadoch môže mať zatajenie niektorých informácií pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Táto vzájomná rodičovská povinnosť by nemala byť podceňovaná a v prípade, ak ju rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti neplní dobrovoľne, má mu byť v zásade uložená súdom, pokiaľ sa takejto úpravy druhý rodič domáha. Rodičia sa majú zásadne informovať o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa.
20. K predmetným odvolacím námietkam však odvolací súd uvádza, v čase vyhlásenia rozhodnutia mal súd prvej inštancie riadne preukázané, že povinná si svoju informačnú povinnosť plní. Tvrdenia oprávneného, že povinná pristupuje k svojej informačnej povinnosti povrchne, pretože listy sú stručné, sú subjektívnym posúdením obsahu listov povinnej, vykonateľný rozsudok rozsah informačnej povinnosti neprecizuje, ale aj podľa odvolacieho súdu povinná v zmysle vykonateľného rozsudku v potrebnom a nevyhnutnom rozsahu oboznamuje oprávneného o podstatných veciach dieťaťa, teda o zdravotnom stave maloletej, školskom prospechu, popisuje jednotlivé zážitky, dáva informácie o plánovaných, resp. realizovaných lekárskych vyšetreniach (dokonca uvádza názvy konkrétnych zdravotníckych pracovísk a diagnóz). Skutočnosť, že oprávnenému informácie nepostačujú, nie sú dôvodom na nariadenie výkonu rozhodnutia, ním požadované informácie o všetkých podstatných veciach maloletej nie je povinná opakovane v každej správe uvádzať.
21. V prípade zabezpečenia písomného styku maloletej s oprávneným bolo potrebné prihliadnuť na vek maloletej, ktorý bol v čase začatia konania sedem rokov, preto aj pripojené kresby maloletej boli zodpovedajúce jej veku, nakoľko vo veku sedem rokov nevie plynule a rozsiahlo písať, pričom vytvorenie kresby možno považovať tiež za prejav komunikácie maloletého dieťaťa. Z obsahu spisu vyplýva, že čím bola maloletá bližšie k strednému školskému veku, jej prejav sa zmenil, oprávnenému začala písať odkazy, pričom nie je podstatné, že boli priložené k listu povinnej.
22. Tiež je potrebné poukázať na rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/138/2015-521 zo dňa 16.05.2018 a jeho dopĺňacím rozsudkom č. k. 25P/138/2015-1027, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/228/2021-1078 zo dňa 08.03.2022, ktorým boli oprávnenému určené videohovory s maloletou, ktoré prebiehajú každý prvý pondelok v mesiaci, teda má možnosť si zistiť skutočnosti, ktoré mu neboli poskytnuté písomne, a to priamo od maloletej.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce správnosť napadnutého uznesenia, ktoré podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).