Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4C/87/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobkyne E. L.L.X., nar. XX.X.XXXX, bytom T.L.X., Y. I. XXXX/XX, zastúpenej Pavlom Trnkom, advokátom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16 proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, Údernícka 5 o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Bratislava, Rajská 15/A zo dňa 08.08.2012 sp. zn. II/2011-780 a Okresný súd Partizánske pokračuje ďalej konať vo veci.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 540,92 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu faxom dňa 10.10.2012, doplnenou písomne dňa 12.10.2012, proti žalovanému domáha zrušenia rozsudku rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011/780 zo dňa 8.8.2012 a pokračovania v konaní vo veci. Žalobu odôvodnila tým, že Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Bratislava, Rajská 15/A, sp. zn. II/2011-780 zo dňa 8.8.2012 v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava proti nej ako žalovanej , o zaplatenie pohľadávky vo výške 1 700,98 € s príslušenstvom rozhodol rozhodca Y.. T. Q. tak, že je povinná zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku 1 700,98 € spolu s úrokom z omeškania 13,00% p.a. zo sumy 1 078,59 € odo dňa 12.12.2006 do zaplatenia s tým, že je ďalej povinná do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 292,36 € na účet právneho zástupcu žalobcu Tomáš Kušnír, s.r.o. Svoje rozhodnutie odôvodnil rozhodca tým, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava uzatvoril s ňou ako dlžníčkou Zmluvu k účtu č. XXXXXXXXX zo dňa 31.5.2005, na základe ktorej jej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla úver vo výške 40 000,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16,80% p.a a s konečným dátumom splatnosti 30.5.2006. Podľa záveru rozhodcovského súdu, zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, je jasná, určitá, zrozumiteľná a je uzatvorená v súlade s a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V deň uzavretia zmluvy bola fyzickou osobou, spotrebiteľom v zmysle ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Rozhodcovský súd po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje ustanovenia, ktoré by odporovali ustanoveniam Ďalej rozhodcovský súd uviedol, že v deň uzavretia zmluvy nebol zmluvný typ - úverová zmluva uzavretá podľa spotrebiteľskou zmluvou podľa v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pretože zmluvy uzavreté podľa sa stali spotrebiteľskými

zmluvami až s účinnosťou ku dňu 1.1.2008 novelou zákonom číslo a teda až po uzatvorení predmetnej úverovej zmluvy. V zmysle prechodného ustanovenia sa vznik právnych vzťahov vzniknutých pred 1.1.2008 ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 posudzujú podľa doterajších predpisov, t.j. podľa platného a účinného pred dňom 1.1.2008. Z uvedených dôvodov sa na vznik úverovej zmluvy a nároky, ktoré vznikli z tejto zmluvy použijú ustanovenia platného a účinného pred 1.1.2008 a právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v nemožno použiť na otázky vzniku úverovej zmluvy a nárokov z nej plynúcich. Rozhodcovský súd ale napriek tomu preskúmal úverovú zmluvu aj z pohľadu , a zistil, že predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné obchodné podmienky, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie, ktoré je predmetom tohto rozhodcovského konania. Tiež posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že táto je dohodnutá platne. Vzhľadom k tomu, že si neplnila svoje záväzky riadne a včas, vyzval ju žalobca na úhradu dlžnej sumy, pričom nesplatenú časť pohľadávky vyčíslil ku dňu postúpenia pohľadávky (11.12.2006) na 2 086,69 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1 464,60 €, z úrokov vo výške 248,10 € a úroku z omeškania vo výške 374,28 €. Úroky z omeškania do 11.12.2006 sú vyčíslené v pohľadávke, pretože sa dostala do omeškania už dňa 30.5.2006. Po postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy uhradila 385,71 € z pohľadávky z úverovej zmluvy. Je pravdou, že so Slovenskou sporiteľňou a.s. ako s veriteľom uzatvorila ako dlžníčka Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 31.5.2005 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 31.5.2005, dodatku č. 2 zo dňa 20.6.2005, na základe ktorej jej Slovenská sporiteľňa, a.s. umožnila čerpať peňažné prostriedky vo výške 40 000,- Sk ako úver. Vzhľadom k tomu, že pôvodnému veriteľovi - Slovenskej sporiteľni, a.s., nevrátila finančné prostriedky riadne a včas, vyzval ju pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 1.6.2006 na okamžité vyplatenie omeškanej dlžnej čiastky, ktorej výška ku dňu 1.6.2006 mala predstavovať sumu 53 128,60 Sk a následne listom zo dňa 27.12.2006 jej oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 11.12.2006 postúpil svoju pohľadávku na žalobcu - spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. Dňa 5.2.2007 so žalobcom uzatvorila dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej sa zaviazala zaplatiť dlh voči žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach podľa priloženého splátkového kalendára (23 splátok po 2 910,- Sk a jedna splátka vo výške 2 917,83 Sk, teda celkom 69 847,83 Sk). Nakoľko predmetné splátky neuhrádzala včas, odstúpil žalobca listom zo dňa 17.3.2008 od predmetnej dohody, pričom ju vyzval na zaplatenie dlhu vo výške 74 554,16 Sk v termíne najneskôr do 27.3.2008. Následne žalobca podal dňa 23.12.2010 prostredníctvom právneho zástupcu žalobu o zaplatenie 1 700,98 € (51 243,60 Sk) s prísl. na rozhodcovský súd a rozhodcovský súd ju zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Rozhodcovský rozsudok je však voči nej vydaný nedôvodne, pretože predmetný dlh bol v prevažnej časti uhradený splátkami: dňa 17.2.2007 96,59 €, dňa 4.4.2007 96,59 €, dňa 30.10.2007 33,19 €, dňa 1.4.2008 16,60 €, dňa 11.6.2008 26,56 €, dňa 16.10.2008 16,60 €, dňa 18.11.2008 33,19 €, dňa 10.12.2008 66,39 €, dňa 22.12.2010 100,- €, dňa 30.1.2012 100,- €, dňa 2.3.2012 100,- €, dňa 1.4.2012 100,- €, dňa 9.5.2012 100,- €, dňa 4.6.2012 100,- €, dňa 24.1.2011 100,- €, dňa 26.2.2011 100,- €, dňa 31.3.2011 100,- €, dňa 26.4.2011 100,- €, dňa 1.6.2011 100,- €, dňa 27.6.2011 100,- €, dňa 29.7.2011 100,- €, dňa 25.8.2011 100,- €, dňa 28.9.2011 100,- €, dňa 31.10.2011 100,- €, dňa 3.12.2011 100,- €, dňa 27.12.2011 100,- €. Celkom tak od podpísania dohody o úhrade pohľadávky v splátkach uhradila 2 185,71 €. Podľa predmetnej dohody predstavovala nesplatená istina sumu 1 464,30 € (44 113,40 Sk) a nesplatený úrok z omeškania ku dňu uzavretia predmetnej dohody sumu 712,23 € (21 456,58 Sk), t.j. celkom 2 176,52 € (65 569,98 Sk), pričom táto suma bola označenými platbami splatená a rozhodcovský rozsudok je v tejto časti vydaný voči nej evidentne nedôvodne. Právny názor rozhodcovského súdu o tom, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli inkorporované do predmetnej zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty je platná, je nesprávny. V prvom rade zmluva o vydaní a používaní platobnej karty (úverová zmluva) je spotrebiteľskou zmluvou, a to aj napriek tomu, že bola uzavretá pred 1.1.2008 teda pred tým, ako nadobudol účinnosť Z.z, ktorým bol novelizovaný . Uvedený záver odôvodňuje s poukazom na ustanovenie o ochrane spotrebiteľa (účinného ku dňu uzavretia zmluvy), podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že aj keď zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení pred dátumom 1.1.2008, je táto zmluva zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ ide o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V danej veci je nesporné, že Slovenská sporiteľňa, a.s. jej poskytla úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, pričom ona túto finančnú službu prijala ako spotrebiteľka a tiež nemôže byť sporné,

že v danom prípade ide o štandardnú formulárovú, resp. typovú zmluvu, ktorú Slovenská sporiteľňa dojednávala vo viacerých prípadoch. Nestotožňuje sa preto s právnym záverom, že predmetná zmluva nie je zmluva spotrebiteľská. Takýto právny záver rozhodcovského súdu nezodpovedá správnemu výkladu a aplikácii príslušných ustanovení zákona ako aj nepriamemu účinku smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rovnako tomu nezodpovedá ani právny záver rozhodcovského súdu ohľadne platnosti rozhodcovskej doložky (právny názor rozhodcovského súdu, že rozhodcovská doložka je platná, pretože bola uzavretá pred účinnosťou nie je správny). S poukazom na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nie je potrebné aplikovať ani nepriamy účinok smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, aby bolo možné konštatovať, že Slovenská sporiteľňa ako dodávateľ mala v čase uzavretia predmetnej zmluvy zakázané dojednávať neprijateľné zmluvné podmienky. Ustanovenie obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Preto pokiaľ v čase uzavretia predmetnej zmluvy sa v tomto príkladmom výpočte nenachádzala neprijateľná zmluvná podmienka v súčasnosti ustanovená pod písmenom r): "ustanovenia ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní", neznamená to, že vyžadovanie od spotrebiteľa, aby v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní , nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle bodu 18. Všeobecných obchodných podmienok bola medzi účastníkmi predmetnej zmluvy uzavretá rozhodcovská zmluva formou rozhodcovskej doložky, podľa ktorej "všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri bankových produktoch uvedených v bode 18.1. a 18.2. VOP, alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie". Vzhľadom k tomu, že uvedená rozhodcovská doložka vyžaduje od nej ako spotrebiteľa, aby všetky spory s dodávateľom riešila výlučne v rozhodcovskom konaní, je táto doložka neplatná, pretože zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že zastáva názor, že žalobkyňa svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala a nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Zároveň má za preukázané, že dňa 31.5.2005 uzatvoril navrhovateľ so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej v súlade s dodatkom č. 1 zo dňa 31.5.2005 a s dodatkom č. 2 zo dňa 20.6.2005 banka poskytla navrhovateľovi úver vo výške 40 000,- (t.j. 1 327,76 €) s úrokovou sadzbou 16,80 % ročne. Navrhovateľ podpisom Zmluvy vyslovil súhlas so znením rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou Všeobecných obchodných podmienok. V zmysle § 93b ods. 1 zákona o bankách si banka pri uzatváraní rozhodcovskej doložky len plnila svoju povinnosť, keď navrhovateľovi najneskôr pri uzatváraní dokumentácie predložila návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v súlade s § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní. Navrhovateľ mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak návrh prijal. Z uvedeného dôvodu nemožno rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú podmienku. Má za to, že navrhovateľ v čl. III bod 2 VOP dohody o ručení jednoznačne vyhlásil, že sa oboznámil s VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Na základe uvedeného má za preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej doložky, čo navrhovateľ počas celého rozhodcovského konania nespochybnil, ani nenamietol. Platnosťou rozhodcovskej doložky sa primárne zaoberal rozhodcovský súd, ktorý je zo zákona oprávnený rozhodovať o svojej právomoci. Po preskúmaní rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd uviedol, že má danú právomoc, a že navrhovateľ a on uzatvorili v písomnej forme platnú rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky, a to v čl. 18 VOP. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v zmysle § 21 Zákona o rozhodcovskom konaní v zákonom stanovenej lehote nepodal námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, je námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v prebiehajúcom konaní bezpredmetná. Dňa 5.2.2007 zaslal navrhovateľovi Dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, predmetnú dohodu však mu však navrhovateľ nezaslal podpísanú späť. Napriek tomu evidoval všetky navrhovateľom uvádzané platby (okrem úhrady zo dňa 22.12.2010 vo výške 100,- €, ktorú však ihneď po preverení zohľadnil v aktuálnej výške dlhu navrhovateľa). K tvrdeniu navrhovateľa, že ním podaný návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 20.12.2010 bol nedôvodný, uvádza, že v podanom návrhu zohľadnil všetky navrhovateľom uvádzané platby a vzhľadom na to, že navrhovateľ neuhrádzal splátky riadne a včas, bol v omeškaní a návrh na začatie rozhodcovského konania bol dôvodný. Poukazuje na to, že väčšinu úhrad navrhovateľ vykonal až po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania. V období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia až 54 len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené

v 8. časti , ako aj na zmluvu podľa V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení . Novelizovaným ustanovením sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 ( ). To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení až 54 . Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa v súlade s bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú . Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch (lex specialis), práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone upravené, tak sa spravujú a podľa . Právna dovolenosť či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd vyzval navrhovateľa (žalovaného v rozhodcovskom konaní) listom na podanie žalobnej odpovede, avšak navrhovateľ sa v súdom stanovenej lehote nevyjadril a vyššie uvedené skutočnosti v rozhodcovskom konaní nenamietal. Navrhovateľova nečinnosť v rámci rozhodcovského konania nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Všetky skutočnosti, ktoré uviedol v podanom návrhu, mohol uviesť vo vyjadrení k návrhu na začatie rozhodcovského konania. Je toho názoru, že zákonodarca nekoncipoval konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku založené na ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní ako odvolacie konanie, ale ako mimoriadny inštitút nápravy excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského konania. Uvedené potvrdzujú aj dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní. S podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko má za to , že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, oboznámením obsahu spisu, najmä výpisu z obchodného registra, rozhodcovského rozsudku, dohody o úhrade pohľadávky v splátkach, dokladov o platbách, výzvy na doručenie žalobnej odpovede, návrhu na začatie rozhodcovského konania, zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, dodatku č. 1 k zmluve, dodatku č. 2 k zmluve, Všeobecných obchodných podmienok, výpisu z účtovných kníh Slovenskej sporiteľne a.s., zmluvy o postúpení pohľadávok, pokusu o zmier a zistil, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavreli dňa 31.5.2005 Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty. Dňa 31.5.2005 uzavreli aj Dodatok č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, ktorý je podľa svojho obsahu zmluvou o úvere poskytnutom formou kartového rámca v sume 20 000,- Sk, s úrokovou sadzbou 16,8% p.a., s konečnou splatnosťou 30.5.2006 a poplatkom za správu 0,25% z kartového rámca mesačne. Dňa 20.6.2005 uzavreli Dodatok č. 2 k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty. ktorým sa zmenila výška kartového rámca na 40 000,- Sk a mesačné splátky na 5% z kartového rámca, t.j. 2 000,- Sk. Súčasťou zmlúv sú aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré obsahujú v bode 18. rozhodcovskú doložku v znení "Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov pri nasledovných Bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi: a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní Platobných kariet, pri poskytovaní a používaní Elektronických služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto Bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd." Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2006 vyplýva, že právny predchodca žalovaného Slovenská sporiteľňa a.s. postúpil pohľadávku proti žalobkyni na žalovaného.

Žalovaný sa návrhom zo dňa 20.12.2010, doručeným Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie dňa 23.12.2010 domáhal proti žalobkyni zaplatenia 1 700,98 € s príslušenstvom. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave rozhodol v spore medzi žalovaným a žalobkyňou rozsudkom zo dňa 8.8.2012, sp. zn. II/2011-780 tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu 1700,98 € s úrokom z omeškania 13 % p.a. zo sumy 1078,59 € od 12.12.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 292,35 € na účet jeho právneho zástupcu . Rozhodcovský rozsudok bol dňa 10.9.2012 doručený žalobkyni.

Podľa o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) citovaného zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak: jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa , , v znení účinnom ku dňu 31.5.2005 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , v znení účinnom ku dňu 31.5.2005 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 31.5.2005 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa , o bankách v znení účinnom k 31.5.2005 banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Súd po vykonaní dokazovania a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je podaná dôvodne. Vychádzal pritom z toho, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného Slovenská sporiteľňa a.s. uzavreli dňa 31.5.2005 zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty vrátane dodatku č. 1 k zmluve, ktorá je zmluvou o úvere a dodatku č. 2. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú v bode 18. rozhodcovskú doložku, ktorá dáva právomoc rozhodovať v sporoch medzi účastníkmi zmluvy Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk. Rozhodcovská doložka je výhradnou, to znamená, že len rozhodcovský súd má podľa

nej právomoc riešiť všetky spory medzi účastníkmi konania, ktoré súvisia s uzavretou zmluvou. Zo skutočnosti, že rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že nebola dojednaná individuálne a žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť jej podstatu a zmysel. Tým, že uzavrela zmluvu o úvere, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky, uzavrela aj rozhodcovskú doložku. Právny predchodca žalovaného neponúkol žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a nedal jej možnosť návrh neprijať, ale jej včlenením do Všeobecných obchodných podmienok žalobkyňu priamo rozhodcovskou doložkou zaviazal.

Súd sa v prvom rade zaoberal platnosťou alebo neplatnosťou rozhodcovskej doložky uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, pretože v prípade, ak je rozhodcovská doložka neplatná, je to dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Vychádzal z toho, že účastníci právneho vzťahu sa môžu dohodnúť o tom, že niektoré alebo všetky ich spory budú rozhodované v rozhodcovskom konaní. Platnosť takejto dohody sa posudzuje ako platnosť právneho úkonu podľa ustanovení . V prípade, ak je rozhodcovská zmluva platná, zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť v spore medzi účastníkmi právneho vzťahu. V prípade, ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský súd nemá právomoc v spore rozhodnúť a v prípade, ak rozhodne, môže sa jeden z účastníkov rozhodcovského konania domáhať žalobou zrušenia rozhodcovského rozsudku. Takúto žalobu môže podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 10.9.2012, žalobu podala dňa 10.10.2012, žaloba je teda podaná včas.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je absolútne neplatná. Vychádzal pritom z toho, že právny predchodca žalovaného a žalobkyňa uzavreli dňa 31.5.2005 zmluvu o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z právneho postavenia jej účastníkov. Na jednej strane išlo o banku, ktorá konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane o žalobkyňu, ktorá nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd pri výklade pojmu spotrebiteľská zmluva vychádza zo znenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vnútroštátne predpisy je potrebné vykladať tak, aby bol ich výklad v súlade so smernicou, ktorá je do ich obsahu implementovaná. Rovnako treba vykladať aj ustanovenie a nasl. v znení účinnom ku dňu 31.5.2005, pretože toto ustanovenie implementuje citovanú smernicu. Podľa článku 2 citovanej smernice je spotrebiteľom akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu a predajca alebo dodávateľ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmluvách koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. Právny predchodca žalovaného teda bol v právnom vzťahu so žalobkyňou dodávateľom a žalobkyňa spotrebiteľom. Ustanovenie v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy je potrebné vykladať tak, že ide o ustanovenie demonštratívne a spotrebiteľskými zmluvami sú nielen kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti zákona a zmluva podľa zákona, ale aj iné zmluvy, ktorých účastníkmi sú dodávateľ a spotrebiteľ. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou spĺňa aj podmienky definície spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Obdobné zmluvy o spotrebiteľských úveroch totiž banky uzatvárajú vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ nemá možnosť zmluvu v podstatných častiach ovplyvniť.

Súčasťou uzavretej zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky a ich súčasťou je rozhodcovská doložka. Spotrebiteľ nemôže ovplyvniť podstatu a obsah rozhodcovskej doložky, pretože nemôže ovplyvniť obsah Všeobecných obchodných podmienok, ktoré vydáva banka. Rozhodcovská doložka je vopred pripravená bankou a v dôsledku jej včlenenia do Všeobecných obchodných podmienok zaväzuje spotrebiteľa už okamihom podpisu zmluvy o úvere bez toho, aby mohol ovplyvniť jej podstatu a zmysel. Spotrebiteľ nemá možnosť rozhodnúť sa, či chce alebo nechce uzavrieť rozhodcovskú doložku, prípadne ktorý rozhodcovský súd má rozhodovať jeho spor s dodávateľom, respektíve rozsah sporov, ktoré majú byť riešené v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ tak podpisom zmluvy o úvere prijíma aj dodávateľa riešiť prípadné spory mimo občianskeho súdneho konania, rozhodcovským súdom, ktorý si vopred vybral sám dodávateľ. Je síce pravda, že banka musela ponúknuť dlžníkom možnosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku, avšak takým spôsobom, aby dlžníka ako spotrebiteľa nepoškodila na jeho právach. Rozhodcovská doložka, ktorá je obsahom zmluvy, nie je

ponukou na uzavretie rozhodcovskej doložky, ale je už dojednaním konkrétnej rozhodcovskej doložky, ktorou je dlžník od počiatku viazaný (bez ohľadu na jeho skutočnú vôľu v čase podpisu zmluvy o úvere byť alebo nebyť viazaný doložkou). Takýmto spôsobom spotrebiteľ stráca právo na prejednanie prípadného sporu v konaní pred všeobecným súdom (s poukazom na ), a to ešte predtým, než akýkoľvek spor medzi účastníkmi právneho vzťahu vznikol. Pri podpise rozhodcovskej doložky niet medzi účastníkmi zmluvy žiadneho sporu, a ani jeho vznik nie je možné rozumne predpokladať. Takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov je rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a ipso facto neplatnou.

Súd má za to, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky na riešenie tých právnych sporov, pri ktorých sú účastníkmi dodávateľ a spotrebiteľ, je možné v takom prípade, ak iniciuje rozhodcovské konanie spotrebiteľ alebo rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva je uzavretá účastníkmi individuálne, obaja účastníci majú možnosť výberu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu a výber odráža ich spoločnú vôľu, nie len vôľu veriteľa a obaja účastníci majú vôľu "obísť" konanie na všeobecnom súde a podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, a hlavne rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva bola uzavretá až po vzniku sporu medzi účastníkmi, kedy spotrebiteľ ako slabšia strana zmluvného vzťahu dôvodne očakáva a je si vedomý toho, že spor s veriteľom bude riešiť tretí subjekt (rozhodca, rozhodcovský súd alebo všeobecný súd). Súd vychádzal z toho, že spotrebiteľ sa nemôže vzdať svojich práv alebo zhoršiť si svoje zmluvné postavenie vopred. Ak uzatvára spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu alebo zmluvu obsahujúcu rozhodcovskú doložku pred vznikom sporu, vzdáva sa svojho práva na prejednanie veci všeobecným súdom (a tým si zhoršuje svoje zmluvné postavenie) vopred, čo je neprípustné. Takéto dojednanie je absolútne neplatné. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy výslovne vymienil spotrebiteľ alebo že by mal možnosť do ustanovení zmluvy obsahujúcich rozhodcovskú doložku zasahovať.

Keďže súd považoval predloženú rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú, nemohli z nej vzniknúť žiadne právne následky a na jej podklade nebolo možné začať rozhodcovské konanie. Rozhodcovský súd nemal právomoc v spore medzi účastníkmi rozhodnúť, preto súd rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 8.8.2012, sp. zn. II/2011-780 zrušil. Súd pri rozhodnutí prihliadol aj na to, že už z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa zo sumy uplatnenej žalovaným v rozhodcovskom konaní v období od podania návrhu na začatie rozhodcovského konania do vydania rozsudku určitú sumu zaplatila ale rozhodcovský súd na zaplatenie tejto čiastky pri vydaní rozsudku neprihliadol.

Po právoplatnosti tohto rozsudku súd bude pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v návrhu na začatie rozhodcovského konania. (§ 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní)

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal trovy konania v sume 540,92 €. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 58,69 € (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby), 3 úkony právnej služby po 60,07 € (účasť na pojednávaní 12.3.2013, nahliadnutie do spisu 18.4.2013, účasť na pojednávaní 23.4.2013) 2 režijné paušály po 7,63 €, 3 režijné paušály po 7,81 € , z náhrady za stratu času za 6 polhodín po 13,01 € a z náhrady cestovného za 3 cesty na trase F. W. F. - T.L.X. a späť pri vzdialenosti 138 km, cene paliva 1,227 € / l, spotrebe 6,6 l / 100 km a základnej náhrade 0,183 € / km v sume 36,43 €. Okrem toho súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyne ako platiteľovi DPH aj daň z pridanej hodnoty 20% zo základu 450,77 v sume 90,15 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( ).