Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/71/2006

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu v 1./rade O. L., I.. X.X.XXXX, Z. E.Á. XXXX/XXX, M. I. O. a žalobkyne v 2./rade R. L., I.. XX.X.XXXX, Z. E. XXXX/ XXX, M. I. O. proti žalovanej v 1./rade B. L., L.. N., Z. B.. V. XXXX/XX, M. I. O., žalovanej v 2./rade L. L., Z. E. N. X/XX, M., žalovanému v 3./rade B. L., Z. M. I. X, M. I. O., žalovanému v 4./rade B. L.I., Z. M. I. X, M. I. O., žalovanému v 5. rade L.Z. L., Z. K. XX/X, M. I. O., (ako právným nástupcom po neb. V.. V. L., I.. XX.X.XXXX), právne zastúpení V.. W. Š., F.G., M. M. T. XX, Spišská Nová Ves, v konaní o zaplatenie 204,80 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.3.2006 domáhali, aby pôvodne žalovaný, toho času nebohý JUDr. V. L. (ďalej len ako právny predchodca žalovaných) bol zaviazaný zaplatiť žalobcom sumu 6.170,-- Sk spolu s úrokom z omeškania počnúc od 5.4.2004 do zaplatenia a sumu náhrad právnej rady, ktorú sa rozhodli vyčísliť až na pojednávaní a zároveň si uplatnili aj náhradu trov konania.

Tento svoj návrh odôvodnili tým, že Okresný súd v Spišskej Novej Vsi v rozsudku zo dňa 31.3.2003 priznal trovy právneho zástupcu právneho predchodcu žalovaných za 3 úkony (prevzatie, príprava veci a účasť na dvoch pojednávaniach) spolu 2742,-- Sk. Z písomného potvrdenia príjmového dokladu zo dňa 14.3.2003 vyplýva, že právny predchodca žalovaných prijal dňa 14.3.2003 od žalobkyne v 2. rade sumu 2.000,-- Sk ako zálohu na právne zastupovanie v právnej veci . Z písomného potvrdenia príjmového dokladu zo dňa 31.3.2003 vyplýva, že menovaný dňa 31.3.2003 prijal od žalobcu v 1. rade sumu 6.912,-- Sk za právne zastupovanie. Rozdiel zo sumy 8.912,-- Sk, ktorú prevzal právny predchodca žalovaných a sumou 2.742,-- Sk ktorú určil Okresný súd v Spišskej Novej Vsi je presne v sume 6.170,-- Sk. Túto sumu si právny predchodca žalovaných ponechal s odôvodnením, že napíše odvolanie na Krajský súd vo veci nájomného, s ktorým žalobcovia ako klienti nesúhlasili. Keďže od 31.3.2003 ubehlo 10 dní a právny predchodca žalovaných nereagoval na rozsudok v Spišskej Novej Vsi vyjadrením v odvolaní, začala žalobkyňa v 2. rade na tom pracovať osobne. Dosiahla čiastočný úspech, o čo sa nepokúsil ani právny predchodca žalovaných ako ich právny zástupca. Z nekonania právneho predchodcu žalovaných žalobcom vznikla škoda v sume 6.170,-- Sk a v sume, ktorej potvrdenie mala doložiť žalobkyňa v 2. rade na prvom pojednávaní a ktorá spočívala v právnych radách iného advokáta. Pokiaľ by sa žalobkyňa v 2. rade nepokúsila o odvolanie, tak nájomné vo výške 22.000,-- Sk, ktoré požadovala druhá strana, čiže žalovaní ako účastníci v konaní , Krajský súd by priznal týmto žalovaným a úspešnosť rozsudku Krajského súdu by nebola 45 %-ná ako v rozsudku Okresného súdu zo dňa 31.3.2003, ale 0 %-ná na strane žalobcov, ak by sa títo neodvolali, teda aj trovy právneho zastúpenia by neboli vo výške 45 %-nej úspešnosti. Dňa 1.4.2004 žalobcovia ako bývalí klienti právneho

predchodcu žalovaných žiadali doporučeným listom vrátenie bezdôvodne získanej sumy, keďže tento ich nezastupoval v odvolaní. Na túto výzvu im nedošla žiadna odpoveď.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 2. rade, právneho predchodcu žalovaných, ako aj listinnými dôkazmi, predovšetkým pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. , na základe čoho zistil tento skutkový stav.

Právny predchodca žalovaných vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že v spore sp.zn. zastupoval žalobcov. Zastupovanie prevzal po advokátke JUDr. M. N., na požiadanie žalobkyne v 2. rade, ktorá ho osobne navštívila asi zo dvakrát v jeho kancelárii. Na jej naliehanie prevzal zastupovanie s tým, že mu bolo z jej strany ponúknuté, že si môže účtovať za úkony koľko chce, a že ona to vyplatí, nakoľko chcela tento spor čím rýchlejšie uzatvoriť, s čím ale on nesúhlasil. Dohodli sa, že jej bude účtovať riadne úkony, a to za každý úkon, podľa vtedy platnej vyhlášky o odmenách a náhradách advokátom č. účinnej od 1. januára. Na základe toho žalobkyni účtoval po skončení sporu, za úkony podľa . a v položke c) od 20 000,--Sk do 200 000,-- Sk s tým, že jeden právny úkon bol 1.250,-- Sk zo sumy 43.500,-- Sk + 3 %-tá z prevyšujúcej sumy 20.000,-- Sk, t.j. 705,-- Sk, čiže úkon spolu predstavuje 1.955,-- Sk + 128,-- Sk paušál, ktorý bol vtedy platný, čiže jeden právny úkon predstavoval v tomto konaní 2.083,-- Sk, za štyri úkony - to bolo prevzatie, príprava, čiže naštudovanie spisu a trikrát účasť na pojednávaní na tunajšom súde. Okrem toho, v tom čase do tejto sumy zabudol započítať ešte dvakrát konzultácie po 500,-- Sk z ktorých písomný záznam so žalobkyňou v 2. rade nemá. Za tieto úkony však od žalobkyne v 2. rade žiadne peniaze neprevzal. Po skončení pojednávania a uzavretí uvedeného prípadu na tunajšom Okresnom súde sa mal odvolať na Krajský súd, s čím žalobkyňa v 2. rade nesúhlasila, a tak predmetné odvolanie nešlo na Krajský súd a pracovali ďalej na podkladoch a zhromaždení bločkov pre nákup materiálu, ktorý bol použitý v byte na jeho zhodnotenie, čiže opravy, údržbu, opravy elektriny a podobne. Následne mu žalobkyňa v 2. rade mala oznámiť, že sa nemôže vo veci pokračovať, pretože jej manžel, žalobca v 1. rade, je už 2 mesiace liečený na psychiatrii. Údajnou príčinou jeho liečenia mal byť on, ale z akého dôvodu, to sa nedozvedel. Posledný úkon, za ktorý požadoval od klientky odmenu, bola účasť na pojednávaní. V tej veci prebral zálohu 2.000,-- Sk a zvyšok doúčtoval po vykonaní troch úkonov, takže vypočítaná výška za zastupovanie je v súlade s vyhláškou o odmenách advokátom a nič naviac od žalobcov neprevzal. Právny predchodca žalovaných tiež uviedol, že dňa 18.3.2004 mu žalobkyňa v 2. rade doniesla vypovedanie plnej moci.

Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že na právneho predchodcu žalovaných sa nakontaktovali cez známeho. Žalovaného navštívila v jeho advokátskej kancelárii, kde jej tento oznámil, že je ochotný ich zastupovať. Podľa jej vyjadrenia, pri prvom stretnutí sa nedohodli na podmienkach zastupovania a ďalšie stretnutie mali 15 minút pred pojednávaním vo veci na súde pred pojednávacou miestnosťou na chodbe súdu. Ona spolu s manželom podpísali právnemu predchodcovi žalovaných splnomocnenie. Pri prvom stretnutí v jeho kancelárii uviedla, že pokiaľ bude tento ochotný spor vyhrať, aj ona bude ochotná dať mu odmenu. Podľa vyjadrenia žalobkyne v 2. rade sa však nedohodli so právnym predchodcom žalovaných na konkrétnej odmene. Žalobkyňa v 2. rade tiež uviedla, že keď mala zlý pocit z predchádzajúcej právničky, ktorá ju nezastupovala tak, ako ju mala, ona oslovila právneho predchodcu žalovaných, aby tento uplatnil voči sporovej strane všetky právne kroky na náhradu škody, ktorá im vznikla, pretože byty v tom čase sa predávali za oveľa vyššiu cenu. Podľa jej vyjadrenia, ona žiadala od právneho predchodcu žalovaných v predmetnom spore, aby si mohli s manželom, teda so žalobcom v 1. rade, kúpiť byt, ktorý mali pred kúpou vadného bytu. Podľa názoru žalobkyne v 2. rade, nie je podstatné, koľkých pojednávaní sa právny predchodca žalovaných zúčastnil pri ich zastupovaní, podstatné je, že sa k písomným veciam nevyjadroval. Uviedla, že pokiaľ by právny predchodca žalovaných spísal písomné stanovisko v sporovej veci, v ktorej ich zastupoval, tak by sa pojednávanie nemuselo konať. Po skončení konania nadobudla dojem, že vyhlásené rozhodnutie súdu nie je správne, a preto apelovala na právneho predchodcu žalovaných, aby vo veci napísal odvolanie. Túto apeláciu mu dala ústne po skončení pojednávania pred budovou súdu, za prítomnosti jej manžela, pričom právny predchodca žalovaných reagoval tak, že nie je potrebné sa odvolávať, keďže rozsudok bol v ich prospech. Ona však takýto dojem nemala a preto sa odvolala sama a následne sa dozvedela, že odvolanie podala aj druhá strana. Kedy konkrétne bola ukončená spolupráca s právnym predchodcom žalovaných, to si už nespomínala, avšak vedela, že tento ich na Krajskom súde už nezastupoval. Podľa jej vedomostí,

k ukončeniu zastupovania došlo písomnou formou. Následne na okresnom súde prebehlo v uvedenej veci ešte jedno pojednávanie, ktorého sa zúčastnila ona spolu s jej manželom a na ktorom uzavreli so žalovanými súdny zmier, a to už bez účasti právneho zástupcu, teda právneho predchodcu žalovaných. Podľa jej vyjadrenia, v rámci tohto súdneho zmieru sa dohodli na nižšom nájomnom, ktorého sumu však uviesť nevedela.

Dňa 12.1.2013 právny predchodca žalovaných v tomto konaní, JUDr. V. L. zomrel. Súd následne dopytom na príslušného súdneho komisára v dedičskom konaní po, zistil okruh jeho dedičov a s týmito následne podľa a pokračoval ako s procesnými nástupcami nebohého žalovaného.

Právny zástupca týchto právnych nástupcov žalovaných následne na pojednávaní dňa 23.4.2013 vzniesol voči nárokom uplatňovaným žalobcami v tomto konaní námietku premlčania. Poukázal na to, že žalobcovia v tomto konaní požadujú od žalovaných v 1./ až 5./rade ako právnych nástupcov po nebohom žalovanom náhradu škody vo výške vtedajších 6.170,-- Sk. Vychádzajúc z tejto skutočnosti poukázal na ustanovenie , ktorý hovorí o tzv. subjektívnej lehote pri náhrade škody, ktorá trvá dva roky a ktorá podľa jeho vyjadrenia začala žalobcom plynúť odo dňa, kedy sa dozvedeli o vzniku škody. Podľa jeho vyjadrenia, na základe uvedeného ustanovenia bolo nevyhnutné, aby žalobcovia tento svoj návrh podali najneskôr do 31.3.2005, čo sa však nestalo, keďže žalobný návrh bol podaný až 31.3.2006. Na základe uvedených skutočností mali preto právni nástupcovia nebohého žalovaného za to, že nárok žalobcov v tomto konaní je premlčaný.

Vo veci sa viackrát vyskytli problémy s doručením súdnych zásielok žalobcom, a tu dokonca hneď už po podaní žaloby. Žalobcovia sa nezúčastnili pojednávania vytýčeného na deň 28.8.2006, kedy sa predvolanie na uvedené pojednávanie od žalobcov súdu vrátilo s poznámkou „nevyzdvihnuté v odbernej lehote“. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 16.10.2006, kedy aj v tomto prípade sa súdne zásielky adresované žalobcom na adresu, ktorú uviedli vo svojom žalobnom návrhu vrátili s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“. Súd následne doručoval súdne zásielky na termín pojednávania na deň 20.11.2006 žalobcom cestou Obvodného oddelenia policajného zboru v I. Z., kedy sa uvedené súdne zásielky súdu vrátili aj so správou z polície, podľa ktorej počas doručovania uvedených zásielok sa na adrese uvádzanej žalobcami nikto nezdržiaval, pričom doručovanie bolo vykonané počas pracovných dní i cez víkend v rôznych hodinách, avšak bez kladného výsledku. Šetrením vykonaným v tom čase bolo zistené, že žalobcovia mali odcestovať za prácou do Českej republiky a na uvedenej adrese ich vtedajšieho trvalého pobytu sa zdržiavali len zriedkavo. Rovnako tak boli neúspešné doručenie predvolania pre žalobcov na pojednávania vytýčené na deň 14.5.2008, resp. 1.10.2008. Podľa správy Obce Z. zo dňa 28.8.2008 menovaní žalobcovia sa mali dňa 27.12.2007 odhlásiť z adresy svojho trvalého bydliska Z. Č.. XXX, a ako novú adresu svojho bydliska uviedli adresu N. XXXX/X/XX M. I. O., (čl. 65 spisu). Uvedenú skutočnosť potvrdzovala aj správa z Registra obyvateľstva SR (čl. 43-44 spisu). Súdu sa však nepodarilo žalobcom dourčiť súdne zásielky na túto novú adresu žalobcov, kedy sa tieto súdu vrátili s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“ (čl. 51-52 spisu) a následne pri doručovaní cestou Obvodného oddelenia policajného zboru M. I. O., podľa správy uvedeného oddelenia sa tieto zásielky nepodarilo doručiť žalobcom, nakoľko aj po opakovaných pokusoch o ich doručenie na uvedenej adrese nikto neotváral dvere (čl. 57 spisu).

Podľa správy Mestského úradu M. I. O. zo dňa 27.8.2008 na uvedenej adrese N. X/XX, M. I. O., nemal hlásený nikto pobyt (čl. 64 spisu). Následne správou zo dňa 7.10.2008 Mestský úrad v M. I. O. súdu oznámil, že žalobcovia toho času majú trvalý pobyt na adrese E. XXX/XX, M. Č. XXXX, M. I. O. (čl. 76 spisu). Súd z takto novo ručenej adresy trvalého pobytu žalobcov, týchto predvolával a to na pojednávanie vytýčené na deň 26.11.2008, ktorého sa žalobcovia nezúčastnili, kedy svoju neúčasť ospravedlnila žalobkyňa v 2. rade prípisom zo dňa 24.11.2008 z dôvodu svojej PN a zároveň ospravedlnila neúčasť žalobcu v 1. rade, nakoľko tento bol pracovne odcestovaný. Súd následne vytýčil nový termín pojednávania na deň 2.2.2009, ktorého sa žalobcovia opätovne nezúčastnili a z ktorého sa žalobkyňa v 2. rade ospravedlnila prípisom zo dňa 29.1.2009, opätovne z dôvodu svojej PN a v prípade žalobcu v 1. rade, jeho neúčasť ospravedlnila z dôvodu jeho neprítomnosti (čl. 86 spisu). Súd vytýčil nový termín pojednávania v danej veci na deň 18.2.2009, ktorého sa žalobcovia opätovne nezúčastnili,

kedy žalobkyňa v 2. rade svoju neúčasť ospravedlnila svojou PN a neúčasť žalobcu v 1. rade jeho pracovnou zaneprázdnenosťou (čl. 90 spisu). Zároveň súdu doložila potvrdenie o dočasnej PN a tiež kópiu splnomocnenia, ktorým žalobca v 1. rade splnomocnil žalobkyňu dňa 26.11.2008 na zastupovanie jeho osoby v právnych veciach pred súdom. V predmetnej veci sa žalobca v 1. rade vyjadril aj prípisom zo dňa 20.8.2011 (čl. 273 spisu), v ktorom uviedol, že sa nemôže zúčastniť pojednávania v tom čase vytýčeného na deň 22.8.2011, v ktorom potvrdil, že splnomocnil žalobkyňu v 2. rade ako svoju manželku na jeho zastupovanie v predmetnej sporovej veci. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v 2. rade na konci roku 2011 a na začiatku roku 2012 prestala preberať súdne zásielky (na čl. 291, čl. 292, čl. 293, čl. 294 spisu), pričom takto sa správala aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod číslom konania sp.zn. , súd vykonával šetrenia súčasného pobytu žalobcov. Podľa správy Obvodného oddelenia M. I. O. zo dňa 23.4.2012 menovaným žalobcom sa nepodarilo zásielky doručiť a to ani pri opakovaných pokusoch, napriek tomu, že od susedov bolo zistené, že na uvedenej adrese bývajú, avšak nebolo zistené, kde by sa v dobe doručenia žalobcovia mohli zdržiavať. O doručovanie sa príslušný orgán pokúsil aj vo večerných hodinách (čl. 308 spisu). V konaní dňa 10.4.2012 žalobkyňa podala vyjadrenie pre súd, v ktorom nesúhlasila s tým, aby jej a jej manželovi bol ustanovený opatrovník, nakoľko sa obaja naďalej zdržiavajú na adrese, ktorú uvádzala na tomto prípise a to na adrese: E. XXXX/XXX, M. I. O.. Na pojednávaní konanom dňa 5.6.2012, o ktorom sa žalobkyňa dozvedela potom čo bola dňa 25.5.2012 nahliadnuť do súdneho spisu (čl. 314 spisu) a ktorého pojednávania sa zúčastnila, bola súdom poučená v zmysle -5 , kde vyhlásila, že tomuto poučeniu porozumela a zároveň žiadala, aby zásielky jej a žalobcovi boli zasielané na ňou uvádzanú adresu: E. XXXX/XXX, M.Á. I. O.. Napriek uvedeným skutočnostiam však zo strany žalobkyne súdne zásielky naďalej neboli preberané (čl. 325, čl. 326, čl. 327, čl. 328, čl. 335, čl. 336, čl. 361, čl. 362, čl. 451, čl. 452 spisu), napriek tomu, že táto so súdom písomne komunikovala rôznymi podaniami, v ktorých ako svoju adresu bydliska označovala adresu E. XXXX/XXX, M. I. O..

Prípisom zo dňa 22.1.2013 (na čl. 439 spisu) žalobkyňa požiadala, aby doručovanie zásielok sa jej uskutočňovalo tým spôsobom, že si ich príde každý týždeň v piatok osobne vyzdvihnúť na Okresný súd Spišská Nová Ves. Na základe uvedených skutočností preto súd jej zásielku s termínom pojednávania, na ktorom rozhodol vo veci a ktorý bol určený pre žalobkyňu v 2. rade a žalobcu v 1. rade zastúpeného žalobkyňou v 2. rade doručoval jednak cestou pošty a jednak uložením týchto súdnych zásielok v civilnej kancelárii súdu, kde sa podľa úradného záznamu na čl. 453 nachádzali od 14.3.2013, a ktoré si žalobkyňa osobne a zároveň aj ako splnomocnená zástupkyňa žalobcu v 1./rade do dňa uskutočneného pojednávania nevyzdvihla. Zásielky doručované žalobkyni v 2. rade a to konkrétne jej osobe a zároveň jej doručované aj ako splnomocnenej zástupkyni žalobcu v 1. rade cestou pošty na poslednú súdu známu adresu , ktorými jej bolo doručované predvolanie na termín pojednávania, na ktorom sa rozhodlo vo veci, sa jej doručovali v zmysle , pričom súdu sa tieto súdne zásielky vrátili dňa 10.4.2013 s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“, kedy podľa uvedených zásielok, tieto boli doručované žalobkyni v 2. rade dňa 19.3.2013, opakovanie dňa 20.3.2013 a za deň uloženia týchto zásielok bol stanovený deň 20.3.2013. Uvedené zásielky pre žalobcov boli dané na poštovú prepravu dňa 18.3.2013 a v zmysle ustanovení , keďže boli doručované spolu s oznámením o ich doručení (čl. 449 spisu), súd považoval za doručené uplynutím 7-meho dňa od ich odoslania, t.j. 25.3.2013. Súd vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobcovia boli na termín pojednávania, na ktorom rozhodoval vo veci, riadne predvolaní, tohto sa bez ospravedlnenia nezúčastnili a preto následne súd konal a následne rozhodol bez ich prítomnosti.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. súd zistil, že žalobcovia dňa 18.4.2002 v predmetnej sporovej veci podali na tunajšom súde žalobu na zaplatenie sumy 343 500,-- Sk s príslušenstvom, kedy ich v tom čase zastupovala nimi splnomocnená právna zástupkyňa JUDr. M. N.. Na pojednávaní dňa 27.11.2002 uvedená právna zástupkyňa žalobcov vzala žalobcu čo do sumy 300 000,-- Sk späť a žiadala v tejto časti konanie aj zastaviť, čomu aj súd uznesením vyhláseným na tomto uvedenom pojednávaní vyhovel a tak predmetnom sporového konania zostala suma 43 500,-- Sk spolu s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania, a to vo výške 17,6 % od 1.3.2002 do dňa zaplatenia zo sumy 43.500,-- Sk a vo výške 17,6 % zo sumy 343.500,-- Sk od 1.3.2002. Dňa 17.3.2003 žalobcovia oznámili v predmetnej veci súdu, že došlo k zmene ich právneho zástupcu, a že na pojednávanie konané v uvedenej veci dňa 17.3.2003 splnomocnili ako právneho zástupcu právneho predchodcu žalovaných (t.j. nebohého pôvodného žalovaného). Z pripojených plných mocí, ktoré v tejto súvislosti zároveň súdu zaslali vyplynulo, že plnomocenstvo na zastupovanie žalobcov v uvedenom sporovom prípade

títo právnemu predchodcovi žalovaných (nebohému pôvodnému žalovaného) udelili obaja zhodne dňa 17.3.2003. Následne, sa právny predchodca žalovaných (nebohý pôvodne žalovaný) ako právny zástupca žalobcov zúčastnil pojednávania dňa 17.3.2003, ktoré následne bolo odročené na 19.3.2003, kedy tohto pojednávania sa zúčastnil opätovne právny predchodca žalovaných - ako právny zástupca žalobcov, spolu aj so žalobkyňou, teda jeho klientkou, a následne sa zúčastnil pojednávania dňa 31.3.2003, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. V zmysle uvedeného rozsudku súd zaviazal účastníkov na strane žalovaných v uvedenom sporovom konaní zaplatiť žalobcom úroky z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 340.000,-- Sk od 1.3.2002 až do zaplatenia a sumu 29.000,-- Sk. Zároveň v časti zaplatenia sumy 3.500,--Sk konanie zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaných zároveň zaviazal žalobcom zaplatiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastupovania na účty právnych zástupcov žalobcov a to na účet právnej zástupkyne JUDr. M. N., vo výške 27 585,-- Sk a na účet právneho predchodcu terajších žalovaných v tomto sporovom konaní sumu 2.742,-- Sk. Dňa 7.5.2003 bolo zo strany žalobkyne doručené Krajskému súdu odvolanie v tejto sporovej veci. Zároveň, z obsahu spisu vyplynulo, že dňa 6.5.2003 podali odvolanie v uvedenej veci aj žalovaní v tomto sporovom konaní. Odvolacie konanie na Krajskom súde v Košiciach sa uskutočnilo dňa 9.12.2003, ktorého sa nezúčastnila ani žalobkyňa, tak ani jej právny zástupca - právny predchodca žalovaných. Odvolací súd v tomto konaní rozsudok súdu prvého stupňa čiastočne zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa 24.3.2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa zúčastnili žalobcovia, už bez prítomnosti ich právneho zástupcu - právneho predchodcu žalovaných, a na tomto pojednávaní došlo medzi žalobcami a žalovanými v uvedenom sporovom konaní k uzavretiu súdneho zmieru schváleného následne súdom, v zmysle ktorého sa žalovaní v uvedenom sporovom konaní zaviazali žalobcom zaplatiť 29.000,-- Sk a zároveň bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Prípisom zo dňa 26.6.2003 (čl. 263 tohto spisu), žalobcovia požiadali právneho predchodcu žalovaných o zrušenie a ukončenie plnomocenstva uvedeným dňom a zároveň žiadali o vyrovnanie za prácu, ktorú mal ž právny predchodca žalovaných pre nich odviesť s tým, že poukázali na skutočnosť, že Okresný súd priznal na trovách konania sumu 2.740,-- Sk, pričom žalobcovia žalovanému vopred dali zálohu najprv 2.000,-- Sk a následne sumu 6.912,-- Sk. Z kontextu tohto prípisu vyplynulo, že žalobcovia žiadajú od právneho predchodcu žalovaných vrátiť príslušný rozdiel medzi priznanou sumou a nimi vyplatenými sumami a to najneskôr do týždňa. Uvedené písomné podanie bolo podpísané len žalobkyňou v 2. rade a z jeho obsahu vyplynulo, že si ho právny predchodca žalovaných prevzal, nakoľko v ňom uviedol, že súhlasí s ukončením plnomocenstva s platnosťou k 26.6.2003.

Prípisom zo dňa 18.3.2004, ktorý bol adresovaný právnemu predchodcovi žalovaných od žalobcu v 1. rade, avšak ktorý nebol zo strany žalobcu v 1. rade opatrený podpisom, mal tento žalobca požiadať právneho predchodcu žalovaných o zrušenie a ukončenie plnomocenstva k 18.3.2004, bez bližšej špecifikácie v akej právnej veci. Podľa záznamu na uvedenom prípise, právny predchodca žalovaných tento prevzal čo potvrdil svojou pečiatkou a svojim podpisom a mal súhlasiť s ukončením plnomocenstva k uvedenému dňu 18.3.2004.

Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 14.3.2003 právny predchodca žalovaných prijal od žalobkyne v 2. rade sumu 2.000,--Sk ( 66,39 Eur ) ako zálohu na právne zastupovanie v konaní . Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 31.3.2003 tiež prijal od žalobcu v 1. rade sumu 6.912,-- Sk (229,44 Eur ) za právne zastupovanie.

Podľa o advokácii, účinného v čase poskytovania právnej služby právnym predchodcom žalovaných (ďalej len ako „“), advokát je pri výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa príkazmi klienta.

Podľa , advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné.

Podľa , advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna.

Podľa , advokát poskytuje právnu pomoc spravidla za odmenu a má právo požadovať na ňu primeraný preddavok.

Podľa , advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. , o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase poskytovania právnej služby právnym predchodcom žalovaných ( ďalej len ako „ vyhl. č. “), advokát poskytuje právne služby za odmenu, ktorej výška a spôsob určenia sa spravujú ustanoveniami tejto vyhlášky. Vyhláška upravuje aj náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času.

Podľa vyhl. č. , ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú na právne služby poskytované na základe zmluvy s klientom alebo na základe ustanovenia na to oprávneným orgánom.

Podľa vyhl. č. , pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny musí byť v súlade s dobrými mravmi.

Podľa vyhl. č. , ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny.

Podľa vyhl. č. , výška tarifnej odmeny sa určí dohodou podľa hodnoty alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal.

Podľa vyhl. č. , základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určená podľa hodnoty veci alebo práva je z hodnoty:

do 5.000,- Sk ...................................500,- Sk,

od 5.000,- Sk do 20.000,- Sk..............500,- Sk +5% zo sumy prevyšujúcej 5.000,- Sk,

od 20.000,- Sk do 200.000,- Sk ........1.250,- Sk +3% zo sumy prevyšujúcej 20.000,- Sk,

od 200.000,- Sk do 1.000.000,- Sk..... 6.650,- Sk +1% zo sumy prevyšujúcej 200.000,- Sk,

nad 1.000.000,- Sk ...........................14.650,- Sk +0,2% zo sumy prevyšujúcej 1.000.000,-Sk.

Podľa vyhl. č. , odmena patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúce sa veci samej,

d) účasť pri vyšetrovacom úkone, pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania a za konanie pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny a za každý úkon osobitne,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,

f) rokovanie s protistranou, a to za každú aj začatú hodinu,

g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, prípadne sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa vyhl. č. , za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí polovica odmeny. Za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny.

Podľa vyhl. č. , základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní alebo obhajobe dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa vyhl. č. , advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času (§ 20).

Podľa vyhl. č. , odmena vypočítaná podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé slovenské desaťkoruny smerom nahor.

Podľa , advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho pracovníkom.

Podľa , advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Podľa ( ), v znení neskorších zmien a doplnkov / ďalej len ako „ “/, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa , koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcov je potrebné zamietnuť. Medzi sporovými stranami, resp. medzi žalobcami a nebohým žalovaným - právnym predchodcom žalovaných nebolo sporné, že tento žalobcov zastupoval v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. . Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že mu za týmto účelom bola zo strany žalobcov tiež udelená písomná plná moc a to dňa 17.3.2003. Medzi účastníkmi však nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o poskytovaní právnej služby. Podľa tvrdenia právneho predchodcu žalovaných, medzi ním a žalobkyňou bola uzavretá ústna dohoda, na základe ktorej jej bol oprávnený účtovať za každý úkon právnej pomoci pri zastupovaní účastníkov v uvedenom sporovom konaní sumu 1.955,-- Sk za jeden úkon a ku každému úkonu si účtovať režijný paušál vo výške 128,-- Sk. Žalobkyňa uvedenú dohodu s nebohým žalovaným popierala. Podľa platnej právnej úpravy účinnej v čase poskytovania právnych služieb právnym predchodcom žalovaných pre žalobcov, a to podľa vyhlášky č. , v prípade, ak nedošlo medzi advokátom a klientom k dohode o spôsobe a výške zmluvnej odmeny, v súlade s uvedenej vyhlášky, sa na určenie odmeny advokáta použili ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzby tarifnej odmeny. Súd preto v tomto prípade postupoval v zmysle tohto citovaného ustanovenia. V konaní nebolo sporné, že v čase, kedy právny predchodca žalovaných prevzal právne zastupovanie žalobcov, predmetom sporu medzi žalobcami a účastníkmi na strane žalovaných v konaní , bola peňažná pohľadávka vo výške 43.500,-- Sk s príslušenstvom. Táto skutočnosť vyplynula z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 27.11.2002. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť preto základom pre výpočet sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v danej sporovej veci, bolo potrebné brať do úvahy práve túto žalovanú peňažnú sumu. V súlade s citovanej vyhlášky, tak následne hodnota jedného úkonu právnej služby v tomto sporovom prípade predstavovala sumu 1.955,-- Sk. Keďže právny predchodca žalovaných v uvedenej sporovej veci zastupovať až dvoch žalobcov, v súlade s citovanej vyhlášky, sa mu základná sadzba tarifnej odmeny u každého z týchto žalobcov pri spoločných úkonoch znižovala o 20 %, takže hodnota spoločného úkonu pre každého zo žalobcov v danom prípade predstavovala čiastku 1564,-- Sk. Z obsahu spisu vyplynulo, že sa právny predchodca žalovaných ako advokát zúčastnil na pojednávaní konanom dňa 17.3.2003, dňa 19.3.2003 a tiež na pojednávaní dňa 31.3.2003. Z obsahu citovaného spisu tiež vyplynulo, že pojednávanie uskutočnené dňa 19.3.2003 bolo odročené bez prejednania veci. Podľa citovanej vyhlášky a to podľa , v takomto prípade mal právny predchodca žalovaných ako advokát právo len na 1 z hodnoty základnej sadzby tarifnej odmeny. V danom prípade, to predstavovalo u jedného žalobcu sumu 391,-- Sk. Keďže podľa citovanej vyhlášky, právnemu predchodcovi žalovaných ako advokátovi patrila tiež odmena za prevzatie a prípravu zastupovania v zmysle písmena a) citovaného paragrafu, právny predchodca žalovaných tak v zmysle obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. do dňa ukončenia právneho zastupovania žalobcov ako klientov, mal právo vo vzťahu k týmto žalobcom si účtovať odmenu za vykonanie štyroch úkonov právnej služby a to u každého z týchto žalobcov zvlášť, s tým, že v prípade už spomínaného pojednávania dňa 19.3.2003 sa tento úkon pomerne krátil na hodnotu 1. Celkove tak za právne zastupovanie žalobcov v uvedenom konaní vznikol právnemu predchodcovi žalovaných nárok na odmenu, a to u každého žalobcu zvlášť vo výške 5 083,-- Sk (3 x 1564,-- Sk + 391,-- Sk ), teda spolu v hodnote 10 166,-- Sk. K týmto úkonom právnej služby v zmysle citovanej vyhlášky, bol právny predchodca žalovaných oprávnený si ešte účtovať režijný paušál vo výške 128,-- Sk za každý úkon, takže spolu hodnota režijných paušálov za poskytovanie právneho zastupovania žalobcom v uvedenom konaní predstavovala čiastku 512,-- Sk ( 4x ). Celková hodnota odmeny za právne zastupovanie , ktorá právnemu predchodcovi žalovaných voči žalobcom vznikla predstavovala

sumu 10 678,-- Sk, t.j. 354,44 Eur. Platilo pritom, podľa ustálenej súdnej praxe, že povinnosť zaplatiť odmenu advokátovi, za poskytovanie právnej služby, klientovi advokáta vzniká a to bez ohľadu na výsledok konania, prípadne postup advokáta v konaní, v ktorom advokát klienta zastupoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. M Cdo 82/02). Vzhľadom na uvedené, teda skutočnosť, že v rámci sporového konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. boli žalobcom na účet ich právneho zástupcu, t.j. na účet právneho predchodcu žalovaných priznané trovy konania vo výške 2.742,-- Sk, táto nemala žiadny vplyv na určenie výšky odmeny medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaných. Navyše, uvedené rozhodnutie súdu v príslušnom výroku o trovách konania, vzhľadom na podané odvolanie zo strany žalovaných v konaní , ani nenadobudol právoplatnosť a o samotnej výške trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia bolo právoplatne rozhodnuté až uznesením tunajšieho súdu sp.zn. -230, zo dňa 24.3.2004, ktorým bol v konaní schválený súdny zmier, ktorý uzavreli samotní žalobcovia a v rámci ktorého, si títo neuplatnili ani žiadnu náhradu trov konania. Keďže žalobcovia z predložených dokladov a to príjmových pokladničných dokladov zo dňa 14.3.2003 a zo dňa 31.3.2003 uhradili právnemu predchodcovi žalovaných celkove len sumu 8 912,-- Sk (t.j. 295,82 Eur) a v rámci súdneho konania sa dožadovali voči nebohému žalovanému len zaplatenia čiastky 6170,-- Sk (t.j. 204,81 Eur), ktorá suma však v skutočnosti nepokrývala skutočnú výšku odmeny, na ktorú mal právny predchodca žalovaných voči žalobcom právny nárok, nevznikla právnemu predchodcovi žalovaných žiadna povinnosť na vrátenie uvedenej žalovanej sumy, a preto súd predmetnú žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú zo strany právnych nástupcov žalovaného cestou ich právneho zástupcu, k tomu súd poznamenáva nasledovné.

Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú advokátom v súvislosti s výkonom advokácie vychádza zo zodpovednosti bez zreteľa na zavinenie (z tzv. objektívnej zodpovednosti)a je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú 1. výkon advokácie, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Podmienkou, že výkon advokácie nebol uskutočňovaný riadne je potrebné posudzovať z hľadiska o advokácii, v zmysle ktorého advokát je pri výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa príkazmi klienta, je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné a zároveň je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna. Škodou je mienená ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného , ktoré bolo možné

- pokiaľ by nebolo škodnej udalosti- dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. O vzťah príčinnej súvislosti ide v prípade ak škoda vznikne následkom výkonu advokácie. Pokiaľ bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva . Príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by k škodnému následku nedošlo. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosť za škodu musí byť v konaní jednoznačne zistené a dôkaznú povinnosť v konaní má v tomto smere poškodený.

Súd je toho názoru, že peňažné plnenie, ktorého sa žalobcovia voči právnemu predchodcovi žalovaných domáhali, nemá charakter škody, ktorá by im mala vzniknúť v dôsledku výkonu advokácie z jeho strany. Skutočnosť, že sa im nevrátila suma odmeny , ktorú zaplatili právnemu predchodcovi žalovaných, ako ich advokátovi nebola spôsobená žiadnym takým konaním , ktoré by sa dalo objektívne zhodnotiť ako porušenie povinností na jeho strane. Navyše to platí tým skôr, že samotný súdny zmier , na základe ktorého následne žalobcom neboli priznané žiadne trovy konania, z ktorých by si aspoň čiastočne pokryli výdavky , ktoré mali vynaložené na právne zastúpenie v konaní , dojednali si sami s protistranou a teda ich samotným konaním došlo k situácii, že sa im ani časť vynaložených nákladov nevrátila.

Súd sa však nestotožnil s názorom žalovaných , že nárok žalobcov v prípade, ak by sa v prípade nimi uplatňovaných nárokov malo jednať o nároky z náhrady škody, že by tieto boli vzhľadom na námietku vznesenú zo strany právneho zástupcu terajších žalovaných premlčané. Podľa § 106 ods. 1

, ktorým sa riadi premlčanie nárokov klienta na náhradu škody, ktorú mu spôsobí advokát v súvislosti s výkonom advokácie, sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Počiatok objektívnej a subjektívnej lehoty je stanovený odlišne, čo do počiatku i konca sú obe doby na sebe nezávislé, a ak skončí beh jednej z nich právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Počiatok behu objektívnej premlčacej lehoty ( ) je viazaný na udalosť, z ktorej škody vznikla. Tento pojem (škodná udalosť) zahrňuje nie len protiprávny úkon či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli k vzniku škody , ale aj vznik škody samotnej. Počiatok subjektívnej premlčacej lehoty sa viaže k okamihu, kedy poškodený nadobudol vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo ku škode a kto za ňu zodpovedá. To predpokladá, že sa poškodený dozvedel ako o zodpovednom subjekte, tak aj o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu , ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty k uplatneniu práva na náhradu škody sa vyžaduje skutočná a nie len predpokladaná vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone či udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale i o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorou je možné natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený svoj nárok uplatnil na súde, a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá. Beh subjektívnej premlčacej lehoty však nemôže začať skôr než beh objektívnej premlčacej lehoty, t.j. skôr než škoda vznikla. Inými slovami objektívna premlčacia lehota môže začať bežať až od okamihu vzniku škody a najskôr od toho dňa môže začať bežať aj subjektívna premlčacia lehota. Žalobcom teda za predpokladu, že by sa vôbec dal nimi uplatňovaný nárok na vrátenie zaplatených súm na úhradu odmeny právnemu predchodcovi žalovaných ako advokátovi žalobcov považovať za škodu začala ako objektívna tak aj subjektívna lehota plynúť najskôr od 31.3.2004, t.j. dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti uznesenia , ktorým bol dňa 24.3.2004 v konaní schválený súdny zmier, ktorého žalobcovia boli účastní a ktorým uznesením bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Objektívna preto, lebo týmto právoplatným rozhodnutím v uvedenom konaní bolo súdom záväzne a nezmeniteľne rozhodnuté, že žalobcovia voči žalovaným v konaní vedenom pod sp.zn. nemajú nárok na zaplatenie žiadnych trov konania, a subjektívna preto, lebo v uvedenom období žalobcovia mali vedomosť o to, koľko právnemu predchodcovi žalovaných zaplatili za ich zastupovanie v uvedenom konaní, vedeli že im táto zaplatená odmena nebude kompenzovaná úhradou trov konania od žalovaných v konaní a mali tiež vedomosť o zodpovednom subjekte, ktorým bol právny predchodca žalovaných. Je síce pravda, že obaja žalobcovia boli účastní na pojednávaní dňa 24.3.2004 na ktorom bolo predmetné uznesenie vyhlásené, o čom svedčia aj ich podpisy v zápisnici z uvedeného pojednávania, avšak ako už bolo vyššie uvedené pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty, ktorej nemohol predchádzať začiatok plynutie subjektívnej premlčacej lehoty, bolo potrebné, aby nastala právne kvalifikovaná udalosť, ktoré viedla k vzniku škody a súčasne aj vznik škody samotnej, čo mohlo byť zavŕšené jedine záväzným a nezmeniteľným rozhodnutím, ktorým sa potvrdilo, že nárok na náhradu trov konania žalobcom neprináleží a takúto požiadavku spĺňalo len právoplatné rozhodnutie, t.j. rozhodnutie nenapadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami. Keďže však rozhodnutie v predmetnej veci sp.zn. nadobudlo právoplatnosť až 31.3.2004 a žalobcovia žalobu v tomto sporovom konaní podali na tunajšom súde dňa 31.3.2006, berúc do úvahy ust. v spojení s , žalobcovia stihli podať žalobný návrh v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty a tým prípadne by stihli prerušiť jej plynutie. Samozrejme to všetko by platilo vtedy, pokiaľ by sa v danom prípade uplatnený nárok mal charakter nároku na náhradu škody voči právnemu predchodcovi žalovaných, čo však vzhľadom na vyššie uvedené nebol tento prípad.

O trovách konania súd rozhodol podľa , kedy úspešným žalovaným ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prihliadol na skutočnosť, že žalobcovia v tomto konaní boli obaja oslobodení od platenia súdneho poplatku a tiež na to, že pôvodným žalovaným, t.j. právnym predchodcom žalovaných bola osoba znalá práva, takže táto k účasti na tejto sporovej veci právne zastupovanie nepotrebovala. Samotná účasť žalovaných v tomto konaní bola krátka, kedy sa len obmedzila na jedno pojednávanie, na ktorom fakticky došlo len k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej, pričom vstup žalovaných do tohto konania samotní žalobcovia nemohli nijako ovplyvniť, keďže vyplynul z právneho nástupníctva po nebohom žalovanom a procesného postupu súdu v zmysle

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa a , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. ( v znení neskorších predpisov).