Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-73-2011.pdf
PDF · 107.76 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/73/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľa G. I., P.. XX.X.XXXX, Y. E., D. XXXX/XX, zast AK Hudzík - Novýsedlák Partners, v. o. s., Mnoheľova 830/15, Poprad, proti odporkyni I. L., P.. XX.X.XXXX, Y. E., O.. H. XXXX/XX, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Nám. sv. Egídia 95, Poprad, IČO: 44250029, o zaplatenie 14.632,20 eur s prísl., takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie sumy 2 660,43 eur z a s t a v u j e .
Návrh v časti o zaplatenie sumy 4 979, 09 eur z a m i e t a .
Navrhovateľ sa z a v ä z u j e zaplatiť odporkyni trovy konania v sume
458,-- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 2.707,31 eur, a to k rukám právneho zástupcu odporkyne do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 27.5.2010 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 14.632,20 eur a k náhrade trov konania.
Súd rozhodol vo veci rozsudkom 13C/73/2011-81 zo dňa 20.9.2011 tak, že zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 7.639,52 eur, v časti o zaplatenie sumy 6.992,68 eur návrh zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Proti výroku o zamietnutí návrhu v časti o zaplatenie sumy 6.992,68 eur odvolanie podané nebolo a tento výrok nadobudol právoplatnosť. Proti výroku, ktorým súd čiastočne návrhu vyhovel a výroku o trovách konania bolo podané odvolanie. Odvolací súd uznesením 6Co/217/2011-117 zo dňa 20.3.2012 zrušil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 23.4.2013 zobral späť návrh v časti o zaplatenie sumy 2.660,40 eur. Uviedol, že trvá na zaplatení sumy 4.979,-- eur, čo predstavuje sumu 150.000,-- Sk. Poukázal na skutočnosť, že vydaním rozsudku v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 2T/103/2009 vzniklo na strane odporkyne bezdôvodné obohatenie, pretože navrhovateľ za odporkyňu platil leasingové splátky aj v sume 150.000,-- Sk v domnení, že môže použiť na platenie splátok sumu 140.000,-- Sk, ktorú získal na predaj motorového vozidla značky VW Golf. Keďže navrhovateľ plnil sumu 150.000,-- Sk na úhrade splátok v domnení, že tak môže urobiť, avšak v trestnom konaní bolo rozhodnuté, že tieto peniaze má vrátiť odporkyni, podľa neho na strane odporkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo v apríli 2010, kedy navrhovateľ na základe rozsudku odporkyni uhradil
sumu 150.000,-- Sk. Taktiež uviedol, že na strane odporkyne vzniklo úmyselné bezdôvodné obohatenie, pretože odporkyňa si musela byť vedomá povinnosti splácať leasingové splátky za vozidlo značky Audi. Súhlasila a akceptovala, že tieto splátky splácal navrhovateľ a po zaplatení celej sumy leasingu podala trestné oznámenie, čím je jednoznačne preukázaný jej úmysel bezdôvodne sa obohatiť.
Odporkyňa súhlasila so zastavením konania v rozsahu čiastočného späťvzatia návrhu. Poukázala na viazanosť rozsudkom vydaným v trestnom konaní a uviedla, že pokiaľ navrhovateľ plnil odporkyni na základe rozsudku, v žiadnom prípade nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie, ibaže by takýto rozsudok bol zrušený. Zotrvala na vznesenej námietke premlčania, pretože ak navrhovateľ začal plniť sumu 150.000,-- Sk v júni 2006, tak tieto splátky uhradil po zhruba 12 mesiacoch, teda z hľadiska subjektívnej premlčacej lehoty návrh nebol podaný včas. Lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je možné viazať na trestné konanie, pretože v trestnom konaní bol skutkový stav ustálený tak, že navrhovateľ prevzal sumu 150.000,-- Sk a použil ju na vlastnú potrebu. V trestnom konaní bola vyvrátená aj obrana navrhovateľa, že túto sumu použil na úhradu leasingu. Nesúhlasila s tým, že by na jej strane malo vzniknúť úmyselné bezdôvodné obohatenie, pretože sa nemohla bezdôvodne obohatiť tým, že v inej veci podala trestné oznámenie po uplynutí troch rokov po tom, čo došlo k spáchaniu trestného činu. Poukázala aj na to, že výška ceny za dielo dohodnutá medzi navrhovateľom a D. Š. bola dohodnutá ako súčet konkrétnych leasingových splátok a tak ich aj navrhovateľ dobrovoľne splatil.
Z výpovedí účastníkov, z výpovedí svedkov D. Š., Y.. Z. H., H. D. a z obsahu pripojených listinných dôkazov, najmä z predpisu leasingových splátok, výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, z obsahu spisov OS Poprad sp. zn. 12Er/234/2005 a 8Er/151/2007, zo správy Daňového úradu Poprad, z obsahu návrhu poistnej zmluvy, zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy, z obsahu spisu OS Poprad sp. zn. 2T/103/2009, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ v roku 2005, v presne nezistenom období uzavrel s D. Š. v ústnej forme zmluvu o dielo, na základe ktorej mal D. Š.Í. pre navrhovateľa zriadiť autobazár. Ako odmenu pre D. Š. si zmluvné strany dohodli, že navrhovateľ pre neho zabezpečí motorové vozidlo. Neskôr sa dohodli na konkrétnom motorovom vozidle značky Audi A4 s tým, že navrhovateľ vybaví prepis leasingu na priateľku D. Š., na odporkyňu a uhradí za ňu časť leasingových splátok. Navrhovateľ tvrdil, že odmena za zriadenie autobazáru bola dohodnutá na sumu 200.000,- Sk a na splácanie leasingových splátok mal použiť aj sumu 150.000,- Sk, získanú z predaja motorového vozidla značky VW Golf, ktoré patrilo tiež odporkyni. Navrhovateľ preukázal, že za odporkyňu uhradil
33 leasingových splátok po 13.358,-- Sk, t. j. spolu sumu 440.814,-- Sk (14.632,34 eur). Išlo o splátky v poradí od 4.-tej po 36.-tu vrátane.
Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 2T/103/2009 zo dňa 23.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 23.3.2010, bol navrhovateľ uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2, Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že presne nezisteného dňa v mesiaci máj 2006 prostredníctvom D. Š.U. sa ústne dohodol s odporkyňou, že jej zabezpečí odpredaj osobného motorového vozidla značky VW Golf, ktoré mu menovaná prostredníctvom D. Š. zverila za účelom predaja a po tom, ako si navzájom odsúhlasili predajnú cenu za vozidlo vo výške 150.000,- Sk, dala navrhovateľovi overené splnomocnenie na prepis predmetného vozidla, na základe ktorého navrhovateľ vozidlo odpredal, avšak finančné prostriedky v sume 150.000,- Sk odporkyni neodovzdal a tieto si ponechal a použil pre svoju potrebu.
Vo veci boli vypočutí svedkovia D. Š., Y.. Z. H., H. D..
Svedok D. Š. vypovedal, že niekedy v roku 2005 sa s navrhovateľom dohodli, že pre neho zriadi autobazár, vybavil pozemok, ktorý bol prenajatý. Na tomto pozemku postavil oplotenie. Pozemok bol vysypaný kamennou drťou a bola tam zriadená kancelária, ktorá bola pripojená na elektrickú sieť. Kancelária bola zhotovená z drevených dielcov, ktoré sú rozoberateľné a prenosné. Dohodli sa, že sa svoju činnosť dostane motorové vozidlo značky Audi. Nepamätá sa, kto navrhol, že namiesto finančnej
hotovosti dostane motorové vozidlo, ale súhlasil s tým, aj keď mal predstavu, že dostane iné vozidlo, ktoré bude vyplatené v hotovosti. Keďže navrhovateľ nemal finančné prostriedky, tak pán H. navrhol, že mu dajú motorové vozidlo značky Audi A4, ktorého vlastníkom v tom čase bola spoločnosť CAR DETECT. Z. H. potom vybavoval všetky záležitosti v súvislosti s prevodom leasingu. Svedok uviedol, že sa nepamätá presne, koľko boli náklady na zriadenie autobazáru, ale mohlo to byť cca 300.000,-- Sk a podľa neho bola vytvorená hodnota cca 400.000,-- Sk. Uviedol, že s navrhovateľom sa ani nerozprávali o tom, aké budú náklady, ale dohodli sa, že dostane za to motorové vozidlo. Svedok tiež uviedol, že navrhovateľ nemal uhradiť leasing v celom rozsahu, ale iba jeho časť. Navrhovateľ aj splácal leasing iba po určitú splátku a potom si už leasing splácali s odporkyňou. V čase, keď navrhovateľ prestal splácať leasing, tak bolo uhradené to, na čom sa dohodli.
Svedok Y.. Z. H. uviedol, že s navrhovateľom spolupracoval v rámci autobazáru, zúčastňoval sa s ním všetkých jednaní, ktoré sa týkali zriadenia autobazáru a niektoré záležitosti vybavoval aj samostatne. Svedok uviedol, že bol pri jednaniach, ktoré sa týkali odmeny D. Š. s tým, že účastníci sa dohodli, že dostane odmenu
200.000,-- Sk. Potom však D. Š. prišiel s tým, že by chcel radšej motorové vozidlo. Najskôr mal predstavu, že by si kúpil vozidlo značky Renault Laguna. Potom sa mu však zapáčilo vozidlo Audi A4, ktoré používal svedok. Toto vozidlo bolo vo vyššej hodnote, tak D. Š. povedal svedkovi, že má ešte vozidlo značky Golf, ktoré by sa mohlo predať a že by sa zobrala cena z predaja vozidla, započítala by sa odmena a z toho by sa splácal leasing. Na základe toho sa dohodli, že leasing budú splácať do výšky 350.000,-- Sk. Svedok uviedol, že D. Š. nevypracoval žiaden rozpočet, ale bola dohodnutá suma
200.000,-- Sk, ktorá zohľadňovala jeho náklady ako aj jeho odmenu s tým, že vybaví všetky záležitosti. Svedok potvrdil, že aj navrhovateľ vedel o tom, že vlastníčkou vozidla bude odporkyňa. Svedok tiež potvrdil, že od navrhovateľa vie, že vozidlo VW Golf bolo predané za sumu 150.000,-- Sk a aj tieto peniaze sa potom použili na splácanie leasingov. Svedok uviedol, že všetky peniaze, ktoré sa použili na splácanie leasingov, patrili navrhovateľovi aj keď niekedy bol splátku za navrhovateľa zaplatiť on.
Svedok H. D. vypovedal, že D. Š. mal postaviť pre navrhovateľa autobazár. Svedok bol prítomný aj pri stretnutí, ktoré sa uskutočnilo na mieste, kde v súčasnosti autobazár stojí. Nepamätá si presne, v ktorom roku sa výstavba realizovala, ale vie, že autobazár mal byť hotový v marci nasledujúceho roka a bol potom na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v máji alebo v júni a navrhovateľ nebol spokojný, že autobazár stále nebol dokončený. Pri prvom stretnutí, kde svedok bol prítomný sa navrhovateľ s D. Š. dohodli, že za práce by mal D. Š. dostať sumu 200.000,-- Sk, avšak namiesto peňazí chcel motorové vozidlo. Menovaní sa tiež dohodli, že ak vozidlo bude drahšie, tak rozdiel ceny si dospláca D. Š.. Pri stretnutí, kde bol prítomný sa už nerozoberalo, prečo má byť cena za dielo 200.000,-- Sk. Svedok mal pocit, že cena už bola dohodnutá predtým. Čo sa týka predaja vozidla značky VW Golf, tak niekedy v tomto období mu D. Š. ukazoval žlté vozidlo značky Golf s tým, že by ho chcel predať. Svedok mu nevedel pomôcť s predajom vozidla a neskôr sa dozvedel, že predaj vozidla mal sprostredkovať navrhovateľ. Zdá sa mu, že aj peniaze z predaja tohto vozidla boli použité na splácanie leasingu.
Podľa § 631, Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 634, ods. 1, Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ pôvodne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 14.632,20 eur. V časti o zaplatenie sumy 6.992,68 eur bol návrh právoplatne zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 13C/73/2011-81 zo dňa 20.9.2011, teda predmetom konania zostalo vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 7.639,52 eur. V časti o zaplatenie sumy 2.660,43 eur navrhovateľ zobral návrh späť na pojednávaní dňa 23.4.2013, preto v tejto časti súd v zmysle § 96, ods. 1, O.s.p., konanie zastavil.
Navrhovateľ trval na úhrade sumy 4.979,09 eur, ktorá v prepočte konverzným kurzom predstavuje sumu 150.000,-- Sk. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ uzavrel s D. Š. zmluvu o dielo, na základe ktorej mal menovaný pre navrhovateľa zriadiť autobazár. Z výpovedí účastníkov nesporne vyplynulo, že cena za vykonanie diela nemala byť vyplatená v hotovosti, ale formou leasingových splátok za motorové vozidlo značky Audi A4, ktorého vlastníkom sa po vyplatení leasingu mala stať odporkyňa.
Ust. § 634, ods. 1, Obč. zákonníka, nevylučuje, aby odmena za vykonanie diela bola vyplatená aj takouto formou. Aj z ust. § 631 Obč. zákonníka vyplýva, že za dielo má byť zaplatená dojednaná cena a v prípade, ak by medzi účastníkmi zmluvného vzťahu cena za dielo nebola dojednaná, tak v zmysle § 634, ods. 1, Obč. zákonníka, objednávateľ je povinný poskytnúť primeranú cenu.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že navrhovateľ a D. Š. si dohodli zaplatenie ceny za dielo vyššie uvedeným spôsobom, teda formou úhrady leasingových splátok. Túto skutočnosť tvrdili navrhovateľ aj odporkyňa a taktiež vyplynula aj z výpovedí svedkov. Spornou bola otázka v akej výške bola dohodnutá cena za vykonanie diela. Navrhovateľ tvrdil, že sa s D. Š. dohodli na úhrade ceny diela vo výške 200.000,-- Sk, avšak odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ mal splácať leasing do výšky
400.000,-- Sk. Svedok D. Š. sa nevedel presne vyjadriť v akej výške bola dohodnutá cena za dielo, podľa neho reálne náklady boli cca 300.000,-- Sk a vykonaním diela bola vytvorená hodnota cca 400.000,-- Sk. Z výpovedí svedkov Y.. Z. H. a H. D. vyplýva, že cena za dielo bola dohodnutá na sumu 200.000,-- Sk, teda tieto svedecké výpovede potvrdzovali vyjadrenia navrhovateľa.
V konaní bolo tiež preukázané, že navrhovateľ zabezpečoval predaj motorového vozidla značky VW Golf patriaceho odporkyni, pričom tvrdil, že finančné prostriedky získané z odpredaja vozidla použil na úhradu leasingových splátok za odporkyňu. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Poprad č. 2T/103/2009 zo dňa 23.3.2010 mal súd preukázané, že navrhovateľ bol uznaný vinným z trestného činu sprenevery tým, že peniaze, ktoré získal vo výške 150.000,-- Sk nevyplatil odporkyni, ale použil ich pre svoju potrebu. V zmysle § 135, ods. 1, O.s.p., súd je viazaný právoplatným rozsudkom o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Aj odvolací súd vyslovil právny názor, že sumu 150.000,-- Sk podľa právoplatného rozsudku nie je možné považovať za sumu, ktorú mohol navrhovateľ použiť akýmkoľvek spôsobom na vlastnú potrebu, vrátane platenia ceny diela. Z tohto dôvodu nie je možné ani konštatovať, že by k bezdôvodnému obohateniu na strane odporkyne došlo potom, čo jej navrhovateľ na základe právoplatného rozsudku vyplatil sumu 150.000,-- Sk.
Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že cena za dielo mala byť dohodnutá na sumu 200.000,-- Sk, ktorá mala byť splatená formou úhrady leasingových splátok, súd dospel k záveru, že pokiaľ navrhovateľ uhrádzal splátky nad túto sumu, vzniklo na strane odporkyne bezdôvodné obohatenie. Čo sa týka dohody o výške ceny za vykonané dielo tak tu súd poukazuje predovšetkým na svedecké výpovede
Y.. Z. H. a H. D., ktoré potvrdzovali výpoveď navrhovateľa. Z predložených dôkazov bolo preukázané, že navrhovateľ celkovo uhradil z titulu leasingových splátok sumu 440.814,-- Sk, teda vyššiu sumu ako bola dohodnutá cena za vykonané dielo, a to aj podľa tvrdení odporkyne, ktorá uvádzala sumu 400.000,-- Sk. Nakoniec odporkyňa vo svojej výpovedi aj uviedla, že navrhovateľ mal splácať leasing do uvedenej sumy a potom si už budú platiť leasing sami. Súd však nepovažoval za preukázané, že by na strane odporkyne malo vzniknúť úmyselné bezdôvodné obohatenie, pretože ako vyplynulo z výpovedí všetky dohody prebiehali medzi navrhovateľom a D. Š. a odporkyňa sa na nich nezúčastňovala. Taktiež úmysel pri bezdôvodnom obohatení nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že odporkyňa dala voči navrhovateľovi podnet na trestné stíhanie, ktorý ako vyplýva z právoplatného rozsudku č. 2T/103/2009 bol podaný dôvodne.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bolo potrebné ustáliť kedy začala plynúť premlčacia lehota. Keďže navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí návrhu trval iba na úhrade sumy 4.979,09 eur, z ktorej ako uvádzal, hradil leasingové splátky potom, čo obdržal túto čiastku za odpredaj motorového vozidla, tak podľa názoru súdu premlčacia lehota začína plynúť od úhrady jednotlivých splátok. K odpredaju motorového vozidla došlo v máji 2006 a vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa je zrejmé, že z týchto peňazí mal uhrádzať leasingové splátky najneskôr od júna 2007. Zo sumy 150.000,-- Sk mohlo byť uhradených 11 splátok a časť 12. splátky, teda posledná splátka mohla byť použitá na úhradu v máji 2007. V zmysle § 107, ods. 1, Obč. zákonníka, premlčacia lehota je dvojročná a podľa názoru súdu začína plynúť od úhrady jednotlivých splátok. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na právny názor odvolacieho súdu, nie je možné súhlasiť s tvrdením, že by premlčacia lehota mala plynúť až od úhrady sumy 150.000,-- Sk, ktorú navrhovateľ vykonal na základe vyššie citovaného rozsudku, pretože v trestnom konaní bolo konštatované, že navrhovateľ nebol oprávnený použiť tieto finančné prostriedky žiadnym spôsobom, teda ani na úhradu leasingových splátok. Keďže návrh na začatie konania bol podaný dňa 27.5.2010, je zrejmé, že nárok navrhovateľa bol uplatnený až po uplynutí premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. v spojení s § 146, ods. 2, O.s.p. tak, že odporkyni priznal náhradu trov konania. Súd vychádzal z toho, že odporkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 6.992,68 eur a sumy 4.979,09 eur, ohľadom ktorých bol návrh zamietnutý a v časti o zaplatenie sumy 2.660,43 eur súd konanie zastavil na základe späťvzatia návrhu, pričom späťvzatie návrhu nebolo ovplyvnené správaním odporkyne.
Odporkyňa si uplatňovala náhradu trov konania z titulu súdnych poplatkov za podaný odpor v sume 878,-- eur a za podané odvolanie v sume 458,-- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.923,47 eur.
Z obsahu spisu súd mal preukázané, že odporkyňa dňa 28.12.2001 zaplatila súdny poplatok v sume 458,-- eur, preto jej súd priznal náhradu týchto trov konania. Odporkyňa však doposiaľ neuhradila súdny poplatok za odpor napriek tomu, že jej bola takáto povinnosť uložená uznesením č. k. 2Ro/203/2010-21 zo dňa 4.5.2011, teda doposiaľ jej nevznikli trovy konania z titulu zaplatenia tohto poplatku. Z tohto dôvodu súd odporkyni náhradu ďalších trov konania nepriznal.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny, režijného paušálu, náhrady za stratu času a náhrady cestovného. Keďže pôvodne si navrhovateľ uplatňoval zaplatenie sumy 14.632,20 eur, výška odmeny za 1 úkon právnej služby v zmysle § 10, ods. 1, Vyhl. č. 655/2004 Z.z. je 303,74 eur. V tejto výške súd priznal odmenu za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie odporu, zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 8.6.2011 a 31.8.2011), za 1 úkon (účasť na pojednávaní dňa 20.9.2012) súd priznal odmenu v 1/4-ine, t. j. v sume 75,94 eur, pretože na tomto pojednávaní došlo iba k vyhláseniu rozsudku. Keďže v časti o zaplatenie sumy 6.992,68 eur bol návrh právoplatne zamietnutý, pri ďalších úkonoch právnej služby súd za základ pre výpočet odmeny bral do úvahy sumu 7.639,52 eur, ktorá ostala predmetom konania. Výška odmeny za 1 úkon právnej služby potom činí 237,34 eur. Súd priznal odmenu za 3 úkony právnej služby v uvedenej výške (podanie odvolania, zastupovanie na pojednávaní pred odvolacím súdom a zastupovanie na pojednávaní dňa 23.4.2013). Súd priznal aj odmenu za 1 úkon vo výške 1/4-iny z tejto odmeny, t. j. v sume 59,34 eur (zastupovanie na pojednávaní
dňa 23.1.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci). Právny zástupca si uplatnil odmenu v 1/4 - ine za ďalší úkon (zastupovanie na pojednávaní dňa 6.3.2013), ktorú súd nepriznal, pretože z obsahu zápisnice vyplýva, že tohto pojednávania sa účastníci ani právni zástupcovia nezúčastnili a pojednávanie bolo odročené práve na žiadosť právneho zástupcu odporkyne. Súd nepriznal odmenu ani za ďalšie úkony, a to štyrikrát ďalšia porada s klientom, pretože tieto úkony nepovažoval za účelné. Každý účastník má právo na náhradu tých trov konania, ktoré boli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Právny zástupca predložil záznamy o tom, že sa uskutočnili aj ďalšie porady s odporkyňou, avšak účelnosť týchto úkonov podľa názoru súdu treba hodnotiť v závislosti od toho, či sa v konaní objavili také skutočnosti, pre ktoré by bolo uskutočnenie týchto úkonov nevyhnutné. Podľa názoru súdu v danom prípade nemožno ďalšie porady hodnotiť ako nevyhnutné úkony a teda ani uplatnenú odmenu za tieto úkony nemožno považovať za účelne vynaložené trovy. Vzhľadom na uvedené súd priznal odmenu v celkovej výške 2.062,25 eur.
K vyššie uvedeným úkonom súd priznal aj režijný paušál 2 x 7,21 eur (za úkony vykonané v roku 2010), 4 x 7,41 eur (za úkony vykonané v roku 2011), 1 x 7,63 eur (za úkon vykonaný v roku 2012) a 2 x 7,81 eur (za úkony vykonané v roku 2013), spolu v sume
67,31 eur. V súvislosti s cestou na pojednávanie na odvolacom súde súd priznal právnemu zástupcovi náhradu za stratu času, a to za 6 polhodín po 12,71 eur, t. j. sumu 76,26 eur a taktiež náhradu cestovného za použitie motorového vozidla v sume 50,27 eur podľa predloženého vyúčtovania na čl. 161. Keďže právny zástupca preukázal, že je platiteľom DPH, súd priznal právnemu zástupcovi v zmysle § 18, ods. 3, cit. vyhlášky, aj DPH 20 %. Celkovo trovy právneho zastúpenia sú 2.707,31 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).