Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-332-2010.pdf
PDF · 108.98 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/332/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľky PaedDr. R. R., Š. P.L. Z. F., H. N. M. X, H., H. Č. B. X, H., R. Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková so sídlom Legionárska 14, Trenčín proti odporcovi M. R., Š. P. Z. F., N. W. XXX o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 1.477,83 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 24.05.2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V ostatnej časti sa návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi zaplatiť jej sumu 6 610,90 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 13.05.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedla, že bola od roku 2001 do dňa 22.10.2008 výlučnou vlastníčkou pozemkov zapísaných v liste vlastníctva č. XX pre kat. úz. č. XX pre ka. túz. C., P. H.D., P. H., V. H. A..Č.. XXX - R. A. V. D. S. S. XXX O. V. A..Č.. XXX - R.C. S. S. XXX O.. Odporca bol od roku 2000 do dňa 22.10.2008 výlučným vlastníkom stavby - rodinného domu súp. č. XXX A. D. A..Č.. XXX R. D. U. S. Č.. XXX A. G.. Ú.. C.Í., P. H., P. H..
Dňa 22.10.2008 odporca predal rodinný dom súp. č. XXX V. zároveň ona navrhovateľka predala časť zo svojich pozemkov parc.č. XXX V. XXX. Do uvedeného dňa, t.j. do 22.10.2008 však odporca bez akejkoľvek zmluvy, dohody o vecnom bremene či iného právneho titulu výlučne sám užíval moje pozemky navrhovateľky parc.č. XXX V. XXX. Pozemok parc.č.193 odporca využíval tak, že mal dom vo svojom vlastníctve umiestnený na tomto pozemku, hoci žiadna ťarcha v podobe vecného bremena neexistovala (nebola vedená na liste vlastníctva), ani navrhovateľka s odporcom neuzavrela napr. nájomnú zmluvu pre takéto užívanie jej pozemku. Zároveň odporca užíval aj jej pozemok parc.č. XXX, ktorý sa nachádzal okolo jeho domu, a to bez akejkoľvek zmluvy. Pozemky parc.č. XXX V. XXX boli oplotené a navrhovateľka som k nim nemala prístup. Z uvedeného je zrejmé, že hoci bola navrhovateľka výlučnou vlastníčkou pozemkov parc.č. XXX V. XXX Z. vlastníctvo nemohla využívať a z tohto vlastníctva som nemala žiadny úžitok. Odporca užíval výlučne celé pozemky parc.č. XXX V. XXX spôsobom znemožňujúcim jej navrhovateľke akýkoľvek úžitok z týchto vecí. Odporca sa tak bez súhlasu navrhovateľky na nej bezdôvodne obohacoval. Výška bezdôvodného obohatenie, ktoré odporca takýmto spôsobom na úkor jej navrhovateľky získal sa rovná výške tržného nájomného v prípade prenajatia predmetných pozemkov. Podľa odborného vyjadrenia znalca Ing. Miroslava Gašparíka zo dňa 26.06.2009 sa obvyklá cena nájmu v období od 01.04.2007 do 22.10.2008 pohybovala v sume 6,64
Eur (200,16 Sk). Vzhľadom k tomu, že odporca užíval majetok navrhovateľky bez toho, aby jej za to platil náhradu (nájomné, odplatu za vecné bremeno) vzniklo mu na jej úkor bezdôvodné obohatenie, ktoré je potrebné jej vydať. Uplatňuje si v tomto konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré odporca získal v období od 28.07.2007 (od podania návrhu) do 22.10.2008, a to v celkovej sume 5.720,689 Eur ((801 m2 x 6,65 Eur) : 365 dní v roku ) = 14,5936, t.j. nájomné za l deň x 392 dní užívania = 5.720,69 Eur. Navrhovateľka vyzvala cestou svojho právneho zástupcu listom zo dňa 12.05.2009 v rámci vyporiadania BSM odporcu na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia. Úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 13.05.2009 (odo dňa keď odporca nepochybne prevzal výzvu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia) až do zaplatenia. Navrhla vydať platobný rozkaz.
Tunajší súd návrhu vyhovel a vo veci vydal platobný rozkaz proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, ktorým bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
V odpore odporca uviedol, že navrhovateľka presne nešpecifikuje, či žalovaná suma sa týka pozemku zastavanej plochy alebo pozemku záhrady, čo je pre určenie bezdôvodného obohatenia dôležité. Navrhovateľka ktorá uvádza, že bezdôvodné obohatenie odporca získal od 28.07.2007 taktiež bližšie nešpecifikuje, aký návrh má na mysli a neodôvodňuje prečo práve tento deň by mal byť dňom začiatku bezdôvodného obohacovania sa odporcu. Zároveň navrhovateľka nepreukázala podaným návrhom a priloženými dôkazmi či odporca sa skutočne obohatil aj užívaním plochy pozemkov mimo zastavanej plochy domom, čo je pre posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia podstatné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil odborné vyjadrenie 22/2009, návrh na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 12.05.2009 vrátene stanoviska odporcu k nemu, odpor odporcu proti platobnému rozkazu, výpis z LV č. XXX, XX A. G.. Ú.. C., Z. Z. G.- R. Z., Z. S. XXXX/XX, S. XXXX/XX V. S. XXXX/XX, návrh odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 12.05.2011 vrátane uznesenia tunajšieho súdu č. G.. XX/XXX/XXXX-XX, fotokópia zápisnice zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 31P/33/2007 zo dňa 4.12.2007, správa ÚPSVaR Trenčín zo dňa 27.05.2008 a 18.04.2008, rozsudok tunajšieho súdu č.k. 31P/333/2007-140, VZN mesta Trenčín 14/2007 v znení VZN č. 11/2008 a VZN Mesta Trenčín č. 2/2005, obsah pripojeného spisu 19C/166/2008, písomnosti a fotografie a zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že z domu ktorý patrí odporcovi odišla po vzájomných nezhodách a incidente dňa 01.04.2007. Odišla bývať do prenajatého bytu, za ktorý platila dosť vysokú sumu. Po zhoršených vzťahoch s odporcom po jeho opätovných výzvach začala platiť v decembri 2005 nájomné za užívanie domu, i keď konkrétne nešpecifikoval za užívanie čoho má platiť keď v tom čase boli ešte manželia.
Následne boli s odporcom rozvedení,. Odporca užíval dom, ktorý je postavený na jej pozemku a preto uplatňuje bezdôvodné obohatenie za toto užívanie až do odpredaja aj pozemkov aj rodinného domu. Kúpna zmluva bola spísaná dňa 22.10.2008.
Záverom navrhovateľka poukázala na to, že nepravdivé tvrdenie odporcu boli vyvrátené jednak správami z prešetrenia pomerov UPSVaR Trenčín a jednak jeho samotnou výpoveďou v konaní vedenom na OS TN pod sp.zn. 31P/333/2007. I z návrhu odporcu na určenie vecného bremena a na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie domu bez právneho dôvodu jednoznačne plynie, že medzi účastníkmi neboli žiadne dohody o užívaní nehnuteľností a že nemal súhlas navrhovateľky na užívanie jej pozemku a už vôbec nie na užívanie bezplatné. Nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak plne dôvodný a jeho výška je jednoznačne preukázaná odborným vyjadrením súdneho znalca a aj podporne VZN Mesta Trenčín a čiastočne aj uzavretými zmluvami, ktoré preukazujú výšku bežného nájomného v danej lokalite.
Z výsluchu odporcu bolo zistené, že tvrdenie navrhovateľky nie sú pravdivé. Navrhovateľka, od kedy sme sa zobrali a žili v spol. domácnosti, neprispievala na túto domácnosť, nakupovala si drahé veci, napr. okuliare za 7.000,- Sk, chodila do kaviarne a podobne. Ja nespochybňujem, že dom nebol postavený na
mojom pozemku, ale bol postavený na pozemku mojej matky v r. 1954, násle. Došlo k výmene pozemkov za byt navrhovateľky, s tým, že najskôr bolo dohodnuté, že moja matka bude bývať s nami, ale z dôvodu nezhôd sa matka odsťahovala. I keď mala vecné bremeno z dôvodu konfliktov s navrhovateľkou, odišla do pôvodného bytu navrhovateľky a potom odišla do domu opatrovateľskej služby. Bolo to napriek tomu, že navrhovateľka spočiatku tvrdila, že sa o matku postará, ale nakoniec k tomu nedošlo. Dodávam, že za návrhom navrhovateľky stojí chamtivosť. Ja som po rozvode manželstva s navrhovateľkou odišiel, z tohto domu, nakoľko navrhovateľka sa mi vyhrážala, že na mňa zavolá policajtov, nakoľko do tohto domu nebol iný vstup, ako cez pozemok navrhovateľky. Ja som si našiel podnájom na ul Považská 72, kde som aj býval, ja som tam býval, hneď ako sme sa rozviedli, ja som tam býval až do r. 2010. Išlo o trojizbový byt, ktorý vlastnila p. Malová, ja som za jednu izbu, ktorú som mal prenajatú platil najskôr 5.000,- Sk, potom sme sa dohodli, že budem prispievať na domácnosť, a pomôžem s opravou bytu. Po mesiaci sme sa dohodli. Ja som sa snažil dom predať, ale nakoľko stál na cudzom pozemku a s navrhovateľkou nebola dohoda, podal som i návrh na určenie VB, právo prechodu cez cudzí pozemok do domu. Tesne pred vytýčením pojednávania navrhovateľka zmenila svoj názor a došlo k predaju domu. Pod akou spisovou značkou bolo konanie vedené neviem. Ja som uvedený podnájom našiel na inzerát, v prenajatom byte bývala vlastníčka tohto bytu spolu s jej dvoma deťmi.
Pokiaľ ide o to či do domu chodil, chodil za účelom, aby ho skontroloval, nakoľko keby bol dom opustený došlo by k škodám. V zime musel dom "temperovať", vykurovať na 10 stupňov. Pozemky navrhovateľky neužíval, nakoľko tam rástla tráva, resp. burina. Bola tam len burina a dreviny, keď susedia ", ktorí nevedeli o vlastníckych vzťahoch k pozemku a domu "frflali tak pokosil trávu. Pokiaľ ide o to či vie, že na pozemkoch navrhovateľky parkovali osobné motorové vozidlá uviedol, že pozemok navrhovateľky bol na žiadosť navrhovateľky otvorený do cesty, keď na jej žiadosť zbúral plot, a jeho či tam parkovali autá nezaujímalo. Pozemok nebol označený ako súkromný.
Pokiaľ ide o realizáciu styku s mal. Synom účastníkov a kde trávieval s mal. Filipom víkendy poukázal na to, že styk sa nerealizoval skoro nikdy, nakoľko navrhovateľka mu ho odmietala vydať, niekedy ho nevidel aj tri mesiace. Keď sa stretávali išli do ZOO prípadne mimo Trenčín, pričom išlo asi o 25 hodín za mesiac, z čoho maloletý aj spal. Keď uskutočňoval údržbu zobral si maloletého so sebou, lebo to inak nešlo.
Nevie predne koľkokrát do domu chodil, bolo to podľa potreby, v zime častejšie v lete menej často. Nikto iný dom neužíval. Navrhovateľka sa vysťahovala z domu po rozvode v r. 2007, vtedy zobrala všetky veci, vrátane lyžičiek a dom zostal neobytný.
Následne odporca nespochybnil, že v predmetnom období užíval pozemok nachádzajúci sa pod domom, ktorého rozloha bola cca 10 x 10 m, teda 100 m2 a chodník s rozlohou 0,6 x 10 m, teda 6 m2. Ďalšiu časť pozemku neužíval, nakoľko na záhrade na pozemku sa nachádzala burina, keďže záhrada nebola obhospodarovaná a on sa ešte skôr odsťahoval.
Zdôraznil, že i podľa predložených fotografí nie je v záhrade zdokumentované nič, z čoho by on mal mať prospech. Nie sú tam ani stromy, išlo o nepoužiteľnú záhradu, on nemal na nej čo robiť. Pokiaľ ide o drevený domček, bol vyrobený v r. 2004, o rozmeroch 1 x 1,4 m a hrával sa s ním syn účastníkov od doby keď mal 4 roky a ďalší objekt - "autíčko" bolo umiestnené do záhrady, v čase, keď mal 6 rokov. Či sa nachádzalo na záhrade aj v roku 2007 nevie.
Nespochybnil, že v r. 2008 na záhrade pochoval psa a to so súhlasom navrhovateľky na základe jej návrhu, nakoľko na mieste bol pochovaný v minulosti aj jej pes.
Podľa výpisu z LV č. 77 pre k.ú. Hanzlíková, obec Trenčín (zo dňa 16.10.2006) bola nehnuteľnosť - pozemok Y. A..Č..XXX P. S. XXXmX - zastavané plochy a nádvoria, č. XXX P. S. XXXmX - záhrady vo vlastníctve navrhovateľky v podiely 1/1 na základe zámennej zmluvy z roku 2001(V 520/01).
Podľa výpisu z LV č. 146 pre k.ú. Hanzlíková, P. H. (R. W. XX.XX.XXXX)N. D. - F. W. Z..Č.. XXX, A. D. A. Y. A..Č..XXX(evidovaný naLV č. 77) vo vlastníctve odporcu v podiely 1/1 na základe osvedčenie o dedičstve D 1942/97 a darovacej zmluvy z roku 2000(V 2096/00).
Podľa Všeobecne záväzného nariadenie o určovaní cien za prenájom nebytových priestorov vo vlastníctve Mesta Trenčína výške úhrad za dočasné užívania pozemkov vo vlastníctve Mesta Trenčína č. 2/2005(účinného od 16.07.2005), č. 14/2007(účinného od 01.01.2008 a č. 11/2008 (účinného od 12.09.2008) bola výška náhrad za dočasné užívanie pozemkov (v pásme III ) v predmetnom období minimálne vo výške 200,- Sk/m2 ročne (6,63 Eur).
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín z prešetrenia pomerov zo dňa 27.05.2008 (vypracovanej v rámci konania tunajšieho súdu sp.zn. 30P/190/2007) vyplynulo, že v čase prešetrenie pomerov v domácnosti odporcu, odporca žije sám v rodinnom dome , ktorý má vo vlastníctve. Detská izba, v ktorej sa počas návštev u otca zdržiava mal. Filip je zariadená posteľou, písacím stolom, so stoličkou a vstavanými skriňami, odporca platí mesačne náklady na bývanie za plyn, inkaso a elektrinu vo výške 3.500,- Sk.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín z prešetrenia pomerov zo dňa 18.04.2008 bolo zistené, že p. Malová sa vyjadrila, že jej priateľ, odporca v jej domácnosti nebýva, len sa vzájomne navštevujú. Uviedla, že cez víkendy sa všetci zdržiavajú v rodinnom dome odporcu a zostávajú tam až od popoludňajších hodín.
Z odborného vyjadrenia Ing. Miroslava Gašparíka znalca v odbore stavebníctvo, pozemné stavby odhad hodnoty nehnuteľností, zo dňa 26.06.2009 sa obvyklá cena nájmu v období od 01.04.2007 do 22.10.2008 bola v sume 6,64 Eur (200,16 Sk).
Z výzvy zo dňa 12.05.2009 vyplynulo, že navrhovateľka vyzvala odporcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenie v lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorú odporca prevzal dňa 13.05.2009.
Z návrhu odporcu zo dňa 26.08.2008 na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby(konanie vedené po sp.zn. 19C/166/2008) bolo zistené, že pozemok parc.č. 193, k.ú. Hanzlíková je pozemkom pod stavbou rodinného domu, letnej kuchyne a krboviska s prístreškom a že od počiatku vzniku stavby ku tejto stavbe bol realizovaný prístup z miestnej komunikácie čo dokazuje aj zabudovanie vstupnej brány v oplotení tohto pozemku.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.
Navrhovateľka sa domáhala zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenie (podľa § 451 Občianskeho zákonníka) odporcu užívaním jej pozemkov v období 28.07.2007 - 22.10.2008, ktorých bola výlučnou vlastníčkou.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v žalovanom období až do odpredaja nehnuteľností bola navrhovateľka výlučná vlastníčka parcely na ktorej bol postavený rodinný dom s príslušenstvom vo výlučnom vlastníctve odporcu a priľahlej záhrady. Žiadna zmluva ani dohoda medzi účastníkmi ohľadne užívania uvedeného uzavretá nebola.
Súd mal za preukázané, že odporca sa v žalovanom období zdržiaval a býval vo svojom rodinnom dome vrátane jeho príslušenstva a užíval tak parcelu na ktorej je tento rodinný dom postavený spolu s prístupom k nemu. Tieto skutočnosti jednoznačne potvrdzujú listinné dôkazy a odporca ich žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.
Je nepochybné, že užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu je plnením bez právneho dôvodu a keďže užívateľ, ktorý realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť peňažitou formou.
Pokiaľ ide o priľahlú záhradu súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky o jej užívaní odporcom. Od apríla 2007 odkedy bolo manželstvo účastníkov rozvedené stav záhrady na predložených fotografiách nasvedčuje tomu, že nebola užívaná. Odpílenie stromu ku ktorému došlo v rámci zhoršených vzťahov medzi účastníkmi nemožno za jej užívanie považovať. Súd tak dospel k záveru, že navrhovateľka na svoje tvrdenia neuviedla právne významné dôkazy preukazujúce užívanie priľahlej záhrady odporcom a z užívania priľahlého domu odporcu nemožno bez pochybností takúto skutočnosť vyvodiť.
Občianske súdne konanie ako sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorej podstata spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej ( t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností ( t.j. dôkazná povinnosť ) je záležitosťou účastníkov konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú
všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade súd rozhodne v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu (zamietnutie žaloby resp. jej časti), ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Na základe uvedeného odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke bezdôvodné obohatenie za 453 dní zodpovedajúce rozsahu užívania parcely č. 193 a to v rozsahu stavby rodinného domu odporcu s príslušenstvom 173,06 m2 spolu s prístupovom - chodníkom k nemu v rozsahu 6m2, čo pri odplate pri výške 6,65 Eur za m2 (podľa predloženého odborného vyjadrenia v súlade s VZN Mesta Trenčín) predstavuje sumu vo výške 1.477,83 Eur/( 179,06 x 6,65) : 365 v roku)= 3,26231788 x 453 dní bezdôvodného užívania/ .
Nakoľko odporca neuhradil bezdôvodné obohatenie navrhovateľke v lehote určenej vo výzve naplnenie vznikol navrhovateľke nárok i na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 10 lehoty na plnenie. Preto súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania teda od 24.05.2009, podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.
V ostatnej časti súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 nakoľko každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný súd rozhodol, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( trojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.