Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-130-2012.pdf
PDF · 94.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8P/130/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou, v právnej veci navrhovateľky C. K., nar. XX. X. XXXX, bytom V. XXXX, toho času bytom V. XXXX, proti odporcovi S. K., nar. X. XX. XXXX, bytom V. XXXX, za účasti maloletého dieťaťa A. K., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Č., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania navrhovateľky C. K., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a odporcu S. K., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu v Č., Matriky v V.Š., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX r o z v á d z a .
II. Schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloleté dieťa A., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky, ktorú poveruje správou majetku maloletej a zastupovaním maloletej v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú A., nar. XX.XX.XXXX vo výške 150,-Eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
III. Konanie o zverenie K., nar. XX.XX.XXXX a určenie výživného z a s t a v u j e .
IV. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za návrhu sumu 66,-Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 30. 11. 2012 navrhovateľka C. K. podala návrh na rozvod manželstva. Žiadala upraviť práva a povinností k maloletej A. a maloletému K.. V čase podania návrhu bol K. maloletý, v čase rozhodovania súdu dňa 23. 4. 2013 dosiahol plnoletosť, z tohto dôvodu navrhovateľka vo vzťahu k plnoletému K. vzala návrh späť a súd konanie podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. vo vzťahu k K. K., nar. XX. X. XXXX zastavil. K. K. si ako dospelé dieťa podá samostatný návrh na určenie vyživovacej povinnosti podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine (výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh). Podľa § 78 ods. 1, druhá veta Zákona o rodine, okrem výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh.
Po zastavení konania vo vzťahu k K. K. predmetom sporu ostal návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej A. K., nar. XX. X. XXXX.
Čo do rozvodu navrhovateľka v návrhu tvrdila, že spočiatku bolo manželstvo dobré, neskôr začal manžel kritizovať jej postavu, ponižovať navrhovateľku, celú jej rodinu. Pred desiatimi rokmi zistila, že sa stretáva s inými ženami. Začala seba obviňovať a prosila ho, aby sa s nimi nestretával. Spočiatku popieral, neskôr to priznával. Intímne navrhovateľka s odporcom nežije už 2 roky. Od manžela s deťmi odišla pred rokom, dúfala, že sa vráti, po polroku sa vrátila, nič sa nezmenilo. Je ponížená, trpí, nezvláda situáciu. Na deti takéto rodinné prostredie rovnako zle vplýva. K otcovi nemajú žiadny vzťah. Otec sa o deti nezaujíma. Na výživu a ošatenie však vždy prispieval. Syna rodinná situácia ponižuje, dcéra to matke vyčíta. Syn navštevuje 3. ročník SOS drevárskej v J. R. J., dcéra je žiačkou 7. ročníka Základnej školy V. - Ú.. Rodina býva u krstných rodičov na adrese V. XXXX, ktorí im pomáhajú s chodom domácnosti a starostlivosti pri zdravotných problémoch. Príjem navrhovateľky je približne 350,- €, príjem odporcu približne 900,- €, mesačne. Platí pôžičku, z ktorej si kúpil osobné motorové vozidlo a to 200,- € mesačne. Žiadala manželstvo rozviesť, maloletú A. zveriť do svojej starostlivosti a výživné na A. určiť vo výške 150,- € mesačne. Uviedla na pojednávaní, že mal vzťah intímny s viacerými ženami, o čom sa presvedčila aj tak, že s jednou z nich ho videla sa bozkávať. Uviedla, že po intímnej stránke si s odporcom nikdy nerozumela a nevedela odpovedať na otázku, či by si odporcu bola vzala za manžela, keby nebola otehotnela. Neuviedla, že by do manželstva bola vstúpila z lásky a po zrelej úvahe, po poznaní povahových čŕt budúceho partnera.
Odporca najskôr na pojednávaní uvádzal, že sa rozvádzal nechce, nie sú tu dôvody na rozvod manželstva, tvrdenia navrhovateľky sú nepravdivé. Pokiaľ spomínala vzťahy s inými ženami, tieto vzťahy boli priateľské, neboli intímneho rázu. Pripustil, že navrhovateľka ho videla bozkávať sa s inou ženou, avšak bol to bozk gratulačný, nie intímny. Navrhovateľka na neho nikdy nemala čas, intímne s ním dlhodobo odmietala žiť. Vždy bola unavená, ale matke sa dokázala venovať aj dve hodiny. Z toho dôvodu spával v obývačke. Ekonomickú oblasť zabezpečoval prevažne on, prácam okolo domu sa venoval. Deťom sa venoval menej, aj keď sa domnieva, že deti sú pod vplyvom matky. Poukázal na tú skutočnosť, že tvrdenia navrhovateľky sú účelové a nie celkom pravdivé, pretože má odporca dôvodné podozrenie, že má vzťah s učiteľom hudobnej školy, kam chodí dcéra na výučbu hry na gitare. Uviedol, že nikdy navrhovateľku neponižoval. Za ponižovanie nepovažoval vecnú konštruktívnu kritiku, keď ju napríklad upozornil, že sa pohybuje v teplákovej súprave o dve čísla väčšej, keď ju vyzval, aby sa upravila, keď išli spolu do spoločnosti alebo, keď ju vyzval, aby prestala fajčiť. Navrhovateľky deti manipulovala proti odporcovi.
Napriek tomu, že spočiatku nesúhlasil s rozvodom manželstva, následne uviedol, že tento vzťah po vypočutí navrhovateľky a toho, že si s nim nikdy po intímnej stránke nerozumela, by už nemohol plniť svoju funkciu, už by to nefungovalo. Taktiež poukázal na to, že navrhovateľka mu neverí, čo je základ vzťahu. Poukázal na absolútnu názorovú nezhodu. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľka mu dlhodobo podrývala autoritu vo vzťahu k deťom. Všetko, čo povedal, alebo nariadil vo vzťahu k deťom, navrhovateľka zmenila, alebo spochybnila.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvom, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 1 ods. 3 Zákona o rodine, muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len snúbenci) majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa platných právnych predpisov Slovenskej republiky nemožno rozviesť manželstvo na základe súhlasu a dohody manželov. Manželstvo možno rozviesť len na základe zistenia súdu, že v ktorom prípade ide o trvalý a hlboký rozvrat manželstva.
V danom prípade súd zistil trvalý a hlboký rozvrat manželstva. Manželstvo a jeho funkcie nie je možné obnoviť, preto ho v nadväznosti na § 22, 23 Zákona o rodine rozviedol.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, v nadväznosti na § 18, 19 a 1 Zákona o rodine, príčiny rozvratu manželstva súd ustálil nasledovne:
Na ustálenie príčin rozvratu manželstva súd nemohol vychádzať len z nepreukázaných tvrdení účastníkov konania. Podkladom rozhodnutia mohli byť len preukázané alebo zhodné tvrdenia účastníkov konania. Na tie tvrdenia, na ktoré účastníci konania nenavrhli dôkazy (listinné, svedecké), súd neprihliadal, považoval ich za nepreukázané a nevychádzal z nich pri rozhodnutí.
Za základnú príčinu rozvratu manželstva súd považoval príčinu na strane navrhovateľky, ktorá do manželstva nevstúpila tak, ako jej to ukladá § 1 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, ktorý jej ukladá povinnosť vstúpiť do manželstva slobodne, dobrovoľne, kým navrhovateľka do manželstva vstúpila pod tlakom tehotenstva bez toho, že by bola vyslovila pred súdom, že by odporcu milovala, teda, že by základom vstupu do manželstva bola láska. Uviedla, že vzťah s odporcom jej lichotil, čo však nie je zdravý základ pre uzavretie manželského zväzku v súlade so zákonom o rodine. Napriek tomu, že vzťah s odporcom bol dlhodobý, napriek tomu, že uviedla, že si s odporcom po intímne stránke nerozumela už pred uzavretím manželstva, napriek tomu, že po dobu štyroch rokov mala možnosť poznať povahové črty odporcu, do manželstva vstúpila a preto nemohla dôvodne predpokladať, že takéto manželstvo bude trvalé, harmonické, životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí tak, ako to ukladá § 1 ods. 2 Zákona o rodine.
Súd mal teda preukázané, že navrhovateľka si v intímnej oblasti s odporcom nerozumela už pred uzavretím manželstva táto funkcia manželstva nefungovala riadne počas celého manželstva a viedla k rozvratu manželstva. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že účastníci konania mali problémy v intímnej sfére spolužitia, bola porušená biologická funkcia manželstva. Navrhovateľka s odporcom odmietala žiť intímne. Po intímnej stránke spolužitie bolo dlhodobo prerušené po dobu dvoch rokov. Súd sa domnieval, že navrhovateľka sa intímnemu spolužitiu vyhýbala práve z dôvodov, ktoré uviedla, že s odporcom si po intímnej stránke nerozumela už pred uzavretím manželstva.
Ako príčinu rozvratu manželstva súd neustálil nepreukázané tvrdenia navrhovateľky, že odporca mal mimomanželské vzťahy s inými ženami intímneho charakteru. Na tieto tvrdenia navrhovateľka nenavrhla žiadne dôkazy, preto súd z takýchto tvrdení pri rozhodnutí nevychádzal.
Rovnako súd pri rozhodnutí nevychádzal z tvrdenia odporcu, že navrhovateľka má mimomanželský vzťah s učiteľom gitary, ku ktorému dcéra chodí na vyučovanie. Na svoje tvrdenia nenavrhol žiadne svedecké, resp. iné dôkazy, súd z takých tvrdení nevychádzal.
V konaní taktiež navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia o neprimeranej kritike a ponižovaní navrhovateľky zo strany odporcu, ani o to, že sa deťom vôbec nevenuje, že má k deťom zlý vzťah. Na otázku sudkyne nenavrhla výsluch detí na preukázanie svojich tvrdení, ani výsluch iných svedkov, resp. iné dôkazy listinné a pod.. Súd preto nemohol ustáliť, že zo strany odporcu išlo o neprimeranú kritiku, slovné týranie. Odporca pripustil primeranú kritiku v rozsahu vizáže navrhovateľky a úpravy zovňajšku na verejnosti. Opak navrhovateľka nepreukázala. Preto súd nemohol z týchto tvrdení vychádzať ako z príčiny rozvratu manželstva.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd schválil rodičovskú dohodu vo vzťahu k maloletej A. tak, že zveril do výchovy a starostlivosti matky, poveril ju zastupovaním maloletej a správou majetku maloletej v bežných veciach. Otca zaviazal platiť výživné na maloletú A. vo výške 150,- € mesačne.
Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletej matkou sa týka len bežných vecí.
Veci, ktoré nemožno zahrnúť ako bežné veci, je potrebné riešiť podľa § 35 Zákona o rodine.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka napriek výzve súdu nezaplatila súdny poplatok za návrh, súd ju zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh v tomto rozhodnutí podľa položky 7 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkov, písm. a/, podľa ktorého súdny poplatok za návrh na rozvod manželstva predstavuje 66,- €. Súdny poplatok v tejto výške navrhovateľka
zaplatí Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci a to v nadväznosti § 5 ods. 1 písm. h/ právoplatnosťou rozhodnutia súdu.
Podľa § 144 O. s. p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. Súd však môže priznať náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Súd nepriznal účastníkom konania právo na náhradu trov konania, pretože ju nežiadali podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a ani nezistil dôvody na priznanie náhrady trov konania jednému z účastníkov konania podľa § 144 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.