Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Tos-50-2013.pdf
PDF · 63.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/50/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci odsúdeného N. H. M., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 21.03.2013 sp. zn. 5PP/8/2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.04.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného N. H. M., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona, zamietol žiadosť odsúdeného N. H. M. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa sp.zn. 30T/25/2010 zo dňa 05.09.2012 pre trestný čin podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 4 rokov.
Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody si nevytvoril podmienky pre jeho podmienečné prepustenie, nakoľko ani samotné hodnotenie riaditeľa ústavu nevyznieva v jeho prospech, pretože počas výkonu trestu odňatia slobody nebol disciplinárne odmenený avšak bol 1-krát disciplinárne potrestaný a to 07.02.2012 za nedovolený kontakt s inou osobou.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť odsúdený, ktorú však do dňa neverejného zasadnutia na krajskom súde bližšie písomne nezdôvodnil.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré uznesenie predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z obsahu spisu krajský súd zistil, že odsúdený N. H. M. si vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp.zn. 30T/25/2010 zo dňa 05.09.2012 a to pre trestný čin podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS v Hrnčiarovciach nad Parnou vyplýva, že odsúdený bol do výkonu väzby dňa 08.11.2009 do ústavu v Leopoldove, kde nastúpil aj výkon trestu dňa 27.11.2012. Do Ústavu - Hrnčiarovce nad Parnou, bol premiestnený dňa 09.01.2013. Bol zaradený do kolektívu odsúdených na oddiel diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza aj v súčasnosti.
Správanie a vystupovanie odsúdeného počas jeho krátkeho pobytu v ústave je na požadovanej úrovni. Osobnú hygienu dodržiava, chodí riadne ustrojený, v osobných veciach si udržiava primeraný poriadok. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený, avšak 1-krát bol disciplinárne potrestaný, ktorý však trest bol dňa 07.02.2013 zahladený. Záverom hodnotenia sa konštatuje, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a preto ho odporučil z výkonu trestu podmienečne prepustiť.
Podľa § 66 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase plnenia žiadosti splnil formálnu podmienku pre účely podmienečného prepustenia a to v podobe výkonu polovice uloženého trestu odňatia slobody.
Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že u odsúdeného nie sú splnené všetky podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 66 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že samotné hodnotenie riaditeľa ústavu nevyznieva v prospech odsúdeného, nakoľko odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody sa nesprával vždy tak, aby bolo možné skonštatovať, že svojim správaním preukázal polepšenie. Naopak je potrebné uviesť, že bol v minulosti aj disciplinárne potrestaný, od ktorej skutočnosti nemožno odhliadnuť i napriek tomu, že tento trest má zahladený. Disciplinárne však odmenený tiež nebol, ktoré skutočnosti krajský súd vzal do úvahy a vychádzajúc z nich dospel k záveru, že samotné správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody nespĺňa kritériá pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Na základe týchto skutočností preto akceptoval i názor I. stupňového súdu v tomto smere, že u odsúdeného neboli splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 66 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona a keďže krajský súd nezistil ani žiadne iné dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného N. H. M. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.