Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_6P-39-2012.pdf
PDF · 97.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Š. C., Z.. XX. XX. XXXX, B. E. F., H. XXX, zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 936/16, proti odporkyni F.. P. C., Z.. XX. XX. XXXX, B. E. F., O. XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, v konaní o určení výživného, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 29. 05. 2012, navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu na platenie výživného vo výške 300,-eur mesačne od 29. 05. 2012. Návrh odôvodnil tým, že žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom. V školskom roku 2011/2012 ukončil štúdium na gymnáziu a je prijatý do 1. ročníka vysokej školy - Vysoké učení technické v Brne. Odporkyňa si od apríla 2012 neplní voči nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť a po tom, ako odišla aj s jeho sestrou vo februári 2012 zo spoločnej domácnosti, bol u nej len niekoľkokrát na obed, párkrát mu požičala auto, ale finančne mu na výživu neprispela ničím. Koncom mája 2012 mu matka - odporkyňa, poukázala na jeho účet asi 3 000,-eur, ktoré sporil jeho otec na auto, dal ich odporkyni aby ich zhodnotila a táto mu finančné prostriedky následne poukázala na účet.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, žiadala tento zamietnuť z dôvodu, že dňa 23. 04. 2012 previedla na účet navrhovateľa sumu 3 242,95 eur, ktoré boli určené výlučne na jeho štúdium na vysokej škole. Jednalo sa o finančné prostriedky patriace do BSM jej a otca navrhovateľa a potom platí, že každý z rodičov prispel polovicou.
Tunajší súd prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom 6P/39/2012-58 zo dňa 04. 09. 2012, ktorým zaviazal odporkyňu prispievať navrhovateľovi na výživu po 150,-eur mesačne od 29. 05. 2012 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné 465,50 eur za obdobie od 29. 05. 2012 do 31. 08. 2012 súd odporkyni povolil splácať mesačne po 50,-eur. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Tento rozsudok bol vo výroku o povinnosti odporkyne prispievať navrhovateľovi na výživu po 150,-eur mesačne od 29. 05. 2012, vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline 6CoP/112/2012-72 zo dňa 28. 11. 2012 a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania, predmetom
konania zostal návrh navrhovateľa na priznanie výživného vo výške 150,- eur mesačne od 29. 05. 2013 do budúcna.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu 7P/64/2012-82 zo dňa 25. 06. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 9Po/93/2012 zo dňa 31. 01. 2013, bolo rozvedené manželstvo otca navrhovateľa a odporkyne s tým, že uvedeným rozsudkom bolo rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére účastníkov (sestre navrhovateľa) E. C. na čas po rozvode manželstva tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne po 350,-eur. O výživnom na maloletú E. C. na čas do rozvodu manželstva rodičov bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu 7P/43/2012-139 zo dňa 26. 04. 2012 tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej E. po 350,-eur mesačne od 15. 02. 2012 - rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 19. 05. 2012. Z dôvodu nezhôd medzi rodičmi navrhovateľa, odporkyňa spolu s maloletou dcérou E. sa odsťahovala z rodinného domu dňa 15. 02. 2012, pričom navrhovateľ, ktorý v tom čase už bol plnoletý, zostal bývať v rodinnom dome spolu so svojim otcom D.. F. C.. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že od 29. 05. 2012 do konca augusta 2012 odporkyňa navrhovateľovi nepoukazovala výživné s tým, že navrhovateľ po túto dobu býval so svojim otcom a podľa tvrdenia navrhovateľa všetky náklady na jeho výživu v tomto období zabezpečoval jeho otec. Po tom, ako bol vyhlásený rozsudok tunajšieho súdu 6P/39/2012-58 zo dňa 04. 09. 2012, odporkyňa v súlade s ustanovením § 162 ods. 2
O. s. p. poukazovala navrhovateľovi výživné po 200,-eur (150,-eur bežné výživné a 50,-eur dlžné výživné) za mesiace september 2012 až február 2013 a po doručení zrušujúceho uznesenia krajského súdu, v marci 2013 poukázala navrhovateľovi výživné 27,-eur.
Navrhovateľ bol prijatý v akademickom roku 2012/2013 do 1. ročníka Vysokého učení technického v Brne, fakulta strojného inžinierstva. Počas letných prázdnin v roku 2012 navrhovateľ brigádnicky pracoval vo firme svojho otca, kde za celú dobu zarobil 158,75 eur a vo firme TATRAPET, kde počas letných prázdnin zarobil 211,42 eur, teda v roku 2012 si týmito brigádami navrhovateľ zarobil 375,17 eur. Aj keď podľa potvrdenia o štúdiu akademický rok trvá od 03. 07. 2012 do 31. 08. 2012, v skutočnosti semester začal 14. 09. 2012. Navrhovateľ býva odvtedy na internáte, za ktorý mesačne platí priemerne po 3 300,-Kč. Stravu si zabezpečuje sám, keď jeden obed počas pracovných dní ho stojí 50,-Kč (v priemere na mesiac je to 1 100,-Kč) a podľa vlastného tvrdenia raňajky a večere si zabezpečuje sám, čo pri cene 60,-Kč je mesačne 1 320,-Kč. Pokiaľ navrhovateľ zostáva v sobotu a v nedeľu na internáte, strava ho stojí za jeden víkend asi 200,-Kč a ak cestuje domov, tak cestovné oboma smermi stojí 578,-Kč. Súd pri vyčíslení priemerných nákladov na štúdium spojených s ubytovaním, stravou a cestovným, s prihliadnutím na vzdialenosť bydliska od miesta štúdia súd vychádzal z predpokladu, že navrhovateľ cestuje do miesta trvalého bydliska 1x mesačne, a potom priemerne mesačne vynaloží na stravu, cestovné a internát 6 890,-Kč. Prepočítaním priemerným kurzom 25,70, potom tieto náklady navrhovateľa sú okolo 270,-eur mesačne. Navrhovateľ okrem týchto nevyhnutných výdavkov má samozrejme aj iné náklady a to napr. na hygienické potreby, kultúrne potreby, záujmovú činnosť a pod., ktoré súd voľnou úvahou (§ 136 O. s. p.) určil mesačne na 130,-eur, takže priemerné mesačné výdavky navrhovateľa počas štúdia na vysokej škole v Brne sú okolo 400,-eur.
Odporkyňa je zamestnaná ako učiteľka s tým, že podľa potvrdenia zamestnávateľa jej čistý priemerný mesačný zárobok zo závislej činnosti je 660,-eur. Okrem toho podniká - v roku 2012 v mesiacoch január až júl podnikala na základe živnostenského oprávnenia s tým, že Komunálnou poisťovňou, a.s., Vienna Insurance Group Bratislava, jej za toto obdobie bola vyplatená provízia 3 039,56 eur. V roku 2012 však odporkyni vznikla povinnosť doplatiť do Sociálnej poisťovne poistné za mesiace júl až december 2011 sumu 654,42 eur a od januára 2012 po 112,66 eur mesačne. Súd preto od príjmu 3 039,56 eur odpočítal preukázateľne vyplatené odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 1 484,46 eur, takže ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) zarobila v mesiacoch január až júl 2012 sumu 1 551,10 eur. Vzhľadom na vysoké odvody, ktoré ako SZČO bola povinná platiť do Sociálnej poisťovne, odporkyňa sa rozhodla ukončiť podnikanie na základe živnostenského oprávnenia a založila si obchodnú spoločnosť JC Partners, s. r. o., kde pokračuje v tom istom predmete podnikania. Za obdobie od júna 2012 do decembra 2012 mala príjem z tejto obchodnej spoločnosti 1 155,88 eur. Potom za rok 2012 odporkyňa mala príjem z podnikania celkom 2 706,98 eur, čo je priemerne 226,-eur mesačne, takže jej priemerný
príjem za rok 2012 bol 886,-eur mesačne. Odporkyňa býva v nájomnom byte, za ktorý platí mesačne 270,-eur a internet 10,-eur. V byte býva so svojou maloletou dcérou E. C., na ktorú otec prispieva mesačne sumou 350,-eur.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Predmetom tohto konania je určenie výživného od 29. 05. 2012 doteraz. V uvedenom období navrhovateľ študoval, takže z dôvodu prípravy na budúce povolanie nebol schopný sám sa živiť. Pokiaľ brigádnicky pracoval počas letných prázdnin v roku 2012, nejedná sa o pravidelný príjem ktorý by mal za následok zánik vyživovacej povinnosti rodičov voči navrhovateľovi. Súd však zohľadnil, že z tohto príjmu si navrhovateľ hradil niektoré svoje jednorazové výdavky.
Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol na potreby navrhovateľa, ako aj možnosti a schopnosti odporkyne. V období od 29. 05. 2012 navrhovateľ býval spolu s otcom, ktorý mu zabezpečoval ubytovanie, stravu aj úhradu ostatných potrieb. Nakoľko však odporkyňa mala takisto voči navrhovateľovi zákonnú vyživovaciu povinnosť, súd vzhľadom na výdavky v uvedenom období, považoval za primerané výživné odporkyne voči navrhovateľovi mesačne po 100,-eur. Od 14. 09. 2012 navrhovateľ študuje na vysokej škole, kde má priemerné mesačné výdavky okolo 400,-eur. Vzhľadom na príjem odporkyne a preukázateľné výdavky navrhovateľa, suma 150,-eur mesačne, ktoré zostala predmetom tohto konania, je primeraná.
Vypočutím účastníkov, svedka D.. F. C. a vyhodnotením listinných dôkazov mal súd preukázané, že odporkyňa poukázala dňa 24. 04. 2012 navrhovateľovi na jeho účet čiastku 3 242,95 eur. Jednalo sa o finančné prostriedky, ktoré boli ušetrené za trvania manželstva rodičov navrhovateľa a účelovo boli určené na výživu navrhovateľa. Uvedená suma bola usporená za trvania BSM rodičov navrhovateľa, a potom nie je právne významné, akú sumu ktorý z rodičov vložil - pokiaľ otec navrhovateľa za trvania BSM ušetril čiastku 3 000,-eur, nejednalo sa o jeho výlučné finančné prostriedky, ale o spoločné finančné prostriedky obidvoch manželov. Takisto pokiaľ odporkyňa „zhodnotila“ čiastku 3 000,-eur, suma 242,95 eur je takisto predmetom BSM. Obidvaja rodičia navrhovateľa sa zhodli na tom, že tieto finančné prostriedky majú byť použité na výživu navrhovateľa. Nakoľko navrhovateľ sa domáhal určenia výživného iba voči matke a nie aj voči otcovi, súd pre účely tohto konania vychádzal z toho, že každý z rodičov navrhovateľa sa rovnakou mierou podieľal na týchto úsporách, a potom tým, že odporkyňa dňa 24. 04. 2012 poukázala navrhovateľovi na jeho účet čiastku 3 242,95 eur, zaplatila odporcovi preddavkovo výživné 1 621,48 eur. V tom čase mal navrhovateľ na svojom účte ešte sumu 103,23 eur, takže k 24. 04. 2012 navrhovateľ disponoval čiastkou 3 346,18 eur. Z výpisov z účtu navrhovateľa vyplýva, že tento do konca júna 2012 nečerpal žiadne finančné prostriedky takže možno predpokladať, že v tomto období všetky náklady na jeho výživu hradil jeho otec. V mesiaci júl na účely štúdia navrhovateľ z uvedeného účtu čerpal 29,-eur (cestovné do Brna), 108,-eur (stretnutie študentov vysokej školy v Orlíku) a 7,90 eur (ISIC preukaz), spolu 144,90 eur. V mesiaci august 2012 z tohto účtu navrhovateľ hradil internát 70,-eur, cestovné do Brna 24,40 eur a za sumu 500,-eur si kúpil notebook. Tvrdenie navrhovateľa, že túto čiastku použil na uvedený účel v konaní vyvrátené nebolo s tým, že navrhovateľ notebook potreboval v súvislosti s vysokoškolským štúdiom. V auguste potom navrhovateľ vyčerpal v súvislosti so štúdiom čiastku 594,40 eur. Po odpočítaní uvedených platieb ku koncu augusta 2012 navrhovateľovi zostala na účte čiastka 2 981,05 eur. Nakoľko suma 3 346,18 eur predstavovala príspevok rodičov, po odpočítaní výdavkov na školu 739,30 eur, navrhovateľovi zostala čiastka 2981,05 eur, z čoho polovica, t. j. 1 490,50 eur je príspevok odporkyne na výživu navrhovateľa. Odporkyňa síce vo svojej výpovedi uviedla, že čiastka 3 242,95 eur bola účelovo určená na vysokoškolské štúdium navrhovateľa, ale nakoľko mu od 29. 05. 2012 neplatila žiadne výživné a ani inou formou mu nezabezpečovala úhradu jeho potrieb možno usudzovať, že predpokladala, že poukázaním finančnej hotovosti na účet, si splnila preddavkovo svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odporkyňa bola povinná prispievať navrhovateľovi za obdobie od 29. 05. 2012 do 13. 09. 2012 mesačne po 100,-eur a od 14. 09. 2012 doteraz po 150,-eur. Pomerná časť výživného za máj 2012 potom predstavuje 9,79 eur (za 3 kalendárne dni), za mesiace jún až august 2012
- 300,-eur, za mesiac september 2012 - 128,30 eur (od 01. do 13. septembra pomerná časť 43,30 eur a od 14. do 30. septembra pomerná časť 85,-eur) a za mesiace október 2012 až apríl 2013 - 1 050,-eur.
Pre rozsudok je v zmysle § 154 ods. 1 O. s. p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom výživné je splatné vopred, najneskôr v polovici mesiaca, t. j. výživné za apríl 2013 bolo splatné do 15. 04. 2013. Za obdobie od 29. 05. 2012 do 30. 04. 2013 bola odporkyňa povinná prispieť navrhovateľovi na výživu sumou 1 488,-eur. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že odporkyňa poskytla navrhovateľovi preddavkovo výživné vo výške 1 490,50 eur, teda za uvedené obdobie si v plnom rozsahu splnila svoju vyživovaciu povinnosť .
Oprávnená osoba sa môže domáhať voči povinnej osobe určenia výživného iba v prípade, ak si povinná osoba neplní dobrovoľne vyživovaciu povinnosť. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že odporkyňa si plnila vyživovaciu povinnosť v období, ktoré je predmetom tohto konania v rozsahu, ktorý zodpovedá potrebám navrhovateľa, ako aj jej možnostiam a schopnostiam. Preto súd návrh na určenie výživného zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, suma poskytnutá odporkyňou na výživu pre navrhovateľa, sa spotrebovala do konca apríla 2013. Bude vecou účastníkov, aby sa dohodli o platení výživného od 01. 05. 2013 a takisto je potrebné, aby účastníci si vysporiadali platby, ktoré odporkyňa poukazovala navrhovateľovi v mesiacoch august 2012 až apríl 2013, napr. započítaním v zmysle § 76 ods. 2 Zákona o rodine. Iba v prípade, ak by nedošlo k takejto dohode a odporkyňa by si do budúcna neplnila zákonnú vyživovaciu povinnosť, bol by daný dôvod na určenie výživného. Nakoľko však pre rozhodnutie súdu je určujúci deň vyhlásenia rozsudku a v čase rozhodovania odporkyňa mala splnenú vyživovaciu povinnosť, nebolo možné návrhu vyhovieť a určiť výživné do budúcna.
Odporkyňa, ktorá mala v konaní úspech, si v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnila voči navrhovateľovi náhradu trov konania. Súd jej však nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že navrhovateľ okrem výživného, ktoré sú mu povinní platiť obidvaja rodičia, nemá žiaden majetok z ktorého by bol schopný uhradiť odporkyni náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.