Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/74/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu SPOJSTAV spol. s r.o. Spišská Nová Ves, Sadová 9, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 720 986, práv. zast. Mgr. Zuzanou Bdžochovou, advokátkou, Palkovičova 16, 821 08 Bratislava, proti žalovanému Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., Hrachová 6, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, práv. zast. JUDr. Michal Vagaš, advokát, Červenej armády 1, 036 01 Martin, o zaplatenie 1.147,35 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -187 zo dňa 25.10.2022 v znení opravného uznesenia č.k. -207 zo dňa 5.1.2023, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -187 zo dňa 25.10.2022 v znení opravného uznesenia č.k. -207 zo dňa 5.1.2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.147,35,- EUR, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR, a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 9.11.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.147,35,- EUR s príslušenstvom a na náhradu trov konania v zmysle Zmluvy o dielo č. 2011/163010/ E1061/602. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca žalovanému vyfakturoval za vykonané práce sumu v celkovej výške 227.003,60 EUR bez DPH. Dňa 27.11.2012 bolo ukončené preberacie konanie stavby spoločnosťou Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., čo potvrdzuje Zápis o odovzdaní a prevzatí stavby. Splatnosť časti vyfakturovanej sumy vo výške 5% z celkovej sumy, čo predstavuje sumu 11.350,18 EUR ako druhej polovice tzv. Zádržného, nastala po splnení odkladacej podmienky, a to po uplynutí doby 60 mesiacov (5 rokov) odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby bez vád a nedorobkov, a to vrátane povrchových úprav, ktorá uplynula odo dňa 27.11.2012 do dňa 27.11.2017, tzn. splatnosť nastala dňa 28.11.2017. Žalovaný svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi druhú polovicu zádržného v lehote splatnosti riadne a včas nesplnil. Záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi druhú polovicu zádržného bol splnený až dňa 22.11.2018, kedy bola celková suma 11.350,16 EUR pripísaná na účet žalobcu, teda až 360 dní po termíne splatnosti, pričom požadované úroky z omeškania žalovaný nezaplatil. V zmysle zmluvných podmienok bola v rámci ustanovení o zmluvnej pokute dojednaná sankcia vo forme zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania v sadzbe 0,05% denne. Na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 2.043,03 EUR žalobca vyzýval žalovaného, ktorý zaplatil iba časť úrokov z omeškania, a to sumu vo výške 895,68 EUR. Zostatok úrokov z omeškania žalovaný nezaplatil. Žalovaného procesná obrana

spočívala v tom, že žalobca v žalobe konštruoval nárok na podklade omeškania s úhradou zádržného, nie za omeškanie s úhradou faktúr. Omeškanie s úhradou faktúr nemožno stotožniť s omeškaním s úhradou zádržného, a to ani pre potreby konštrukcie sankčného nároku. Žalovaný v písomnej komunikácii žalobcovi oznámil, že zmluva neobsahuje sankciu za oneskorenú úhradu zádržného, a preto, ak žalobca žiada sankciu, túto možno oprieť len o sankciu zákonnú, a teda o zákonné úroky z omeškania. Tieto úroky následne žalovaný žalobcovi aj riadne uhradil a skonštatoval, že vec (nárok žalobcu) považuje za riadne vysporiadanú. Žalovaný zastával názor, že zmluva neobsahuje ustanovenie týkajúce sa sankcie za neskorú úhradu zádržného, zmluva neobsahuje ani ustanovenie, ktoré by odkazovalo na systém výpočtu omeškania s úhradou faktúr aj v iných prípadoch, a preto, omeškanie s úhradou zádržného sa spravuje zákonnou sadzbou.

3. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa 16.6.2011 Zmluvu o dielo č. 2011/163010/F.1061/602, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu realizovať stavebné práce v rámci realizácie projektu stavebného diela „Kanalizácia a ČOV Važec“ a zároveň záväzok žalovaného za riadne a včas vykonané dielo zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu. Zmluvné strany sa v rámci Podmienok Zmluvy o dielo okrem iného dohodli, že z každej sumy zahrnutej zhotoviteľom vo faktúre vystavenej podľa tejto Zmluvy, objednávateľ zadrží zádržné zodpovedajúce 10% vyúčtovanej sumy bez DPH, a že druhá polovica zádržného bude zhotoviteľovi vyplatená po uplynutí 60 mesiacov odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby Važec-Eiffage (čl. 1 ods. 1 Zmluvy) bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. Následne žalovaný zaplatil žalobcovi druhú polovicu zádržného dňa 22.11.2018 v celkovej hodnote 11.350,16 EUR, 360 dní po termíne splatnosti a následne úhradu v hodnote 895,68 EUR, ktorá predstavovala zaplatené úroky z omeškania vychádzajúc pritom zo zákonom stanovenej sadzby úroku z omeškania. Predmetom tohto konania je teda rozdiel nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy denne určenej podľa čl. 1 bod 2 Zmluvy o dielo v spojení s článkom XI bod 7 Podmienok Zmluvy o dielo a úroku z omeškania zaplateným žalovaným v prospech žalobcu, vychádzajúc pritom zo sadzby zákonného úroku z omeškania.

4. V odôvodnení súd uviedol, že v medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný bol 360 dní v omeškaní so zaplatením tzv. zádržného v celkovej výške 11.350,18 EUR, a že tým žalobcovi vznikol nárok na majetkovú sankciu za omeškanie. Rovnako neboli sporné žiadne skutkové tvrdenia a ani žiadne skutkové okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou zádržného v sume 11.350,16 EUR v trvaní 360 dní, za čo si žalobca v zmysle zmluvného dojednania uplatnil denný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Sporným zostalo iba posúdenie toho, či zádržné je potrebné považovať za nárok, na ktorý sa vzťahuje zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy denne určenej podľa čl. 1 bod 2 Zmluvy o dielo v spojení s článkom XI bod 7 Podmienok Zmluvy o dielo, alebo žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že dohoda o zádržnom je dohodou o tom, že určitá splatnosť v časti ceny diela nastane až po uplynutí určitej doby alebo po splnení určitých podmienok. V tomto prípade bola splatnosť v druhej časti zádržného viazaná výlučne na uplynutie záručnej doby. Ide teda o dohodu odlišnej neskoršej dobe splatnosti v časti ceny fakturovanej časti diela, pričom pri oneskorenej úhrade zádržného zhotoviteľovi vzniká nárok na úhradu úrokov z omeškania podľa a nasl. a to tak, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví Vláda Slovenskej republiky nariadením. Vzhľadom k tomu, že v zmysle článku XI. Zmluvné pokuty bod 7 ČASŤ 2 Podmienok Zmluvy o dielo, bol pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi fakturovanú sumu v lehote splatnosti dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania a zmluvný úrok z omeškania má v obchodnoprávnych vzťahoch prednosť pred úrokom stanoveným zákonnou úpravou, mal súd za to, že žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej zmluvou. K argumentácii žalovaného, že zmluva neobsahuje ustanovenie týkajúce sa sankcie za neskorú úhradu zádržného, súd uviedol, že odplata za vykonané práce a služby poskytnuté žalovanému bola vyúčtovaná faktúrami. Podľa článku 4 Zmluvy o dielo bod 1 písm. iii) „z každej sumy zahrnutej zhotoviteľom vo faktúre vystavenej podľa tejto zmluvy, objednávateľ zadrží zádržné...“ a v zmysle článku XI Zmluvy o dielo bod 7 „ak objednávateľ neuhradí faktúru v lehote

splatnosti, zhotoviteľ je oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania“. Pričom suma 11.350,18 EUR ako druhá polovica tzv. zádržného predstavovala 5% z fakturovanej sumy žalobcom. Súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej zmluvou je skutkovo aj právne opodstatnený a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie 1.147,35 EUR tzn. rozdielu v sume žalobcom uplatnených úkorov z omeškania vypočítaných v sadzbe 0,05% denne zo sumy 11.350,16 EUR za dobu omeškania 360 dní a sumou 895,68 EUR, ktoré žalovaný uhradil v prospech žalobcu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s . Nakoľko mal žalobca plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. a . Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že stanovisko súdu, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou zádržného, čím sa fakticky dostal do omeškania s úhradou časti faktúry, ktorej splatnosť bola „len“ odložená, nemôže obstáť. Žalovaný tvrdil, že neskorá úhrada zádržného, je neskorou úhradou peňažnej sumy, ktorej sa žalobca dobrovoľne vzdal, a ktorá sa týmto transformovala do novej podoby, do podoby bezúročnej zábezpeky. Súd pritom nevzal na zreteľ ani skoršie konanie sporových strán, kde v predchádzajúcich sporoch (napr. OS BA II, ) samotný žalobca aplikoval výklad sankcie spojenej s neskorou úhradou bezúročnej zábezpeky tak, ako uvádza v tomto spore žalovaný (ako sankciu žiadal zákonný úrok z omeškania), pričom stanovisku žalobcu o tom, že to len preto, že chcel byť zhovievavý, možno len s ťažkosťami uveriť. Tento spor je bez pochybností sporom principiálnym, a to predovšetkým z pohľadu žalovaného, ktorý a) doznal omeškanie, b) bezúročnú zábezpeku riadne vyplatil a c) vyplatil aj sankciu spojenú s jej neskorou úhradou. Žalovaný preto odmieta šikanózne konanie žalobcu, ktorý v rozpore s predchádzajúcim aplikovaním zmluvných dojednaní uvádza opak a hovorí o akejsi interpretačnej disproporcii medzi výkladom tejto situácie z pohľadu sporových strán. Žalovaný trvá na tom, že dohoda o zádržnom bola dohodou o bezúročnej zábezpeke, ktorú žalovaný mal právo držať stanovený čas, mal právo uspokojiť z tejto svoje nároky (titulom prác prevedených za žalobcu, škody atď.) a v prípade, že sa tak nestalo, mal povinnosť túto vyplatiť žalobcovi po odovzdaní a prevzatí diela, resp. po uplynutí záručnej doby; dohoda o bezúročnej zábezpeke nestanovovala presný termín jej vyplatenia, všeobecne stanovovala výplatu po odovzdaní a prevzatí diela, resp. uplynutí záručnej doby v prípade, že nebola spotrebovaná; a dohoda o bezúročnej zábezpeke neobsahovala dohodu o sankcii spojenej s jej neskorou úhradou, a preto v prípade neskorej úhrady bolo potrebné aplikovať zákonný úrok z omeškania. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi druhú polovicu z fakturovanej sumy tzv. zádržného bol splnení až dňa 22.11.2018, a teda žalovaný bol 360 dní v omeškaní so zaplatením sumy v celkovej výške 11.350,18 EUR. Zdôraznil, že priamo žalovaný v rámci plnenia záväzku zaplatiť dlh tzv. zádržné, špecifikoval vykonanie bezhotovostných platieb (tzn. určil, ktorý peňažný záväzok plní) tak, že úhrady vykonal na základe príslušných faktúr, čo bolo v konaní preukázané výpisom z bankového účtu ku dňu 22.11.2018. Návrh zmluvných podmienok a zmluvných dokumentov predložil žalovaný, pričom žalobca iba akceptoval zmluvné podmienky. Vzhľadom na uvedené, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že ak by aj súd pripustil možnosť rozdielneho výkladu zmluvy v otázke sankcie za neskorú úhradu bezúročnej zábezpeky (žalovaný trvá na tom, že túto otázku zmluva nerieši, a preto je potrebné postupovať podľa všeobecných ustanovení zákona) platí, že zákon v obchodných vzťahoch dáva do pozornosti prax, ktorá predtým v rozhodujúcej otázke medzi sporovými stranami panovala. Práve preto žalovaný poukázal na skoršie riešenie identického nároku žalobcu.

9. Na vyjadrenie žalovaného žalobca poukázal na to, že právna a skutková otázka, či má žalobca právo si uplatňovať voči žalovanému majetkové sankcie vo výške stanovenej v zmluvných ustanoveniach, nebola osobitne posudzovaná a rozhodovaná v inom konaní.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust.

ods. 3, oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.7.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

11. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa čl. 4 Zmluvy o dielo č. 2011/163010/F.1061/602, Platobné a fakturačné podmienky bod 1 písm. iii): Z každej sumy zahrnutej Zhotoviteľom vo faktúre vystavenej podľa tejto Zmluvy, Objednávateľ zadrží zádržné zodpovedajúce 10% vyúčtovanej sumy bez DPH. ... a druhá polovica (50%) zádržného bude Zhotoviteľovi vyplatená po uplynutí 60 mesiacov odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby Važec - Eiffage (čl. 1 ods. 1 Zmluvy) bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., a to vrátane povrchových úprav.

14. Podľa Podmienok zmluvy o dielo, článku XI. Zmluvné pokuty bod 7: „Ak Objednávateľ neuhradí faktúru v lehote splatnosti, Zhotoviteľ je oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania.“

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

16. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom žaloby žalobcu je neuhradenie časti úrokov z omeškania z druhej polovice zádržného vo výške 1.147,35 EUR, teda rozdiel v sume žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vypočítaných v sadzbe 0,05% denne zo sumy 11.350,16 EUR za dobu omeškania 360 dní a sumou 895,68 EUR, ktoré žalovaný uhradil v prospech žalobcu vychádzajúc z hodnoty úrokov z omeškania určené zákonnou sadzbou. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej zmluvou, stotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.

18. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého v zmysle čl. XI Zmluvné pokuty bod 7 časť 2 Podmienok zmluvy o dielo, bol pre prípad porušenia zmluvnej pokuty žalovaného zaplatiť žalobcovi fakturovanú sumu v lehote splatnosti dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej zmluvou o dielo a nie úroku z omeškania stanoveným zákonnou úpravou. V danej veci bola odplata za vykonané práce a služby poskytnuté žalovanému vyúčtovaná faktúrami. Zmluvné strany si dohodli, že z každej sumy zahrnutej vo faktúre vystavenej podľa zmluvy o dielo, objednávateľ zadrží zádržné zodpovedajúce 10% vyúčtovanej sume bez DPH a že druhá polovica zádržného bude zhotoviteľovi vyplatená po uplynutí 60 mesiacov odo dňa odovzdania a prevzatia diela. Žalovaný zaplatil žalobcovi druhú polovicu zádržného v sume 11.350,169,- EUR po termíne splatnosti a následne uhradil sumu 895,68 EUR, čo predstavuje zaplatené úroky z omeškania vychádzajúce zo zákonom stanovenej sadzby. Odvolací súd v danej veci poukazuje na jednotlivé ustanovenia zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu, z ktorých jasne vyplýva, že ide o omeškanie s úhradou faktúry a pri určení výšky úroku z omeškania treba vychádzať z jednotlivých

ustanovení zmluvy o dielo. Zádržné je jednoznačne nárok, na ktorý sa vzťahuje zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% denne. Odvolací súd má za to, že na postup žalovaného, ktorý fakturovanú odplatu nezaplatil riadne a včas, a bol v omeškaní so splnením svojich peňažných záväzkov, je žalobca oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy v zmysle čl. 4 zmluvy o dielo a čl. XI Podmienok zmluvy o dielo.

19. V odvolaní žalovaný poukazoval na to, že neskorá úhrada zádržného je neskorou úhradou peňažnej sumy, ktorej sa žalobca dobrovoľne vzdal a ktorá sa transformovala do podoby bezúročnej zábezpeky. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že splatnosť druhej polovice zádržného nastala po splnení odkladacej podmienky (po uplynutí 60 mesiacov odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby), ktorá plynula od 27.11.2012 do 27.11.2017, tzn. splatnosť nastala dňa 28.11.2017. Záväzok žalovaného zaplatiť žalovanému druhú polovicu z fakturovanej sumy zádržného bol splnený až 22.11.2018. V zmysle zmluvných podmienok splatnosť časti sumy, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou bola vopred zmluvne stanovená, predĺžená tak, že nastala po splnení vopred dohodnutej podmienky /t.j. uplynutie záručnej doby/ a preto žalovaného argumenty, uvedené v odvolaní, nie sú relevantné. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že zádržné je bez ohľadu na argumentáciu žalovaného bezpochyby časťou dohodnutej a fakturovanej ceny diela s povinnosťou žalovaného túto uhradiť po splnení dohodnutých podmienok. Preto sa budú aj na zábezpeku ako časť ceny diela vzťahovať ustanovenia zmluvy o dielo v časti úrokov z omeškania. V ostatnom odkazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku, najmä body 29. a 30., s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 16.11.2011). 21. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa a potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v nadväznosti na ust. a , tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. , súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).