Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/33/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, proti povinnému: S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom X. č. X, XXX XX X. K., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 116,17 Eur, trovy predchádzajúceho konania vo výške 16,59 Eur a trovy exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom, so sídlom Exekútorského úradu v L., O. I. XX, pod sp.zn. EX 2188/2009, na základe odvolania povinného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, sp.zn. z 18.5.2012, čo do výroku o trovách exekúcie, takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Žilina, sp.zn. z 18.5.2012, v časti - vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e.

Výrok uznesenie Okresného súdu Žilina, sp.zn. z 18.5.2012, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a súčasne zastavená, zostáva n e d o t k n u t ý.

odôvodnenie:

Okresný súd Žilina uznesením sp.zn. z 18.5.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že povinnosť nahradiť ich súdnemu exekútorovi vo výške 49,55 Eur uložil povinnému.

Svoje rozhodnutie, čo do výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, odôvodnil s poukazom na ustanovenia , ods. 1 Exekučného poriadku a o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 v podstate uplynutím 3-ročnej prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné rozhodnutie o uložení sankcie za priestupok vykonať.

Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil s poukazom na ustanovenia a Exekučného poriadku a vyhlášku č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „“).

Proti uzneseniu okresného súdu podal riadne a včas odvolanie súdny exekútor. Podanie odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 203 ods. 1, § 200 ods. 3, § 35 ods. 1 Exekučného poriadku v podstate nasledovne: „Vo všetkých exekučných konaniach vedených v prospech oprávneného Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ proti fyzickým osobám súdy plošne zastavujú exekúcie a na náhradu trov konania zaväzujú povinných. Predpokladom, že v aplikačnej praxi vychádzajú z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý má za to, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jej vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku

trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania nemohol ovplyvniť.

Mám za to, že každé exekučné konanie je potrebné posudzovať jednotlivo, a preto tento názor nemôže byť akceptovaný vo všeobecnosti na každé exekučné konanie. V predmetnom exekučnom konaní mi bol dňa 16.10.2009 doručený návrh na vykonanie exekúcie, pričom podkladom bol exekučný titul s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 16.11.2007 a vykonateľnosti dňa 03.12.2007. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený môže ovplyvniť dĺžku exekučného konania a pri vymáhaní pohľadávky má byť nápomocný včasným podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie po dvoch rokoch po získaní vykonateľného rozhodnutia nepovažujem za včasné podanie návrhu, keďže oprávnený má vedomosť, že po troch rokoch sa jeho nárok prekluduje. Súdy pri takomto spôsobe zastavovania exekúcií vytvárajú nebezpečné precedensy, ktoré sú v konečnom dôsledku pre súdneho exekútora závažným zásahom do majetkových pomerov. Po právoplatnom zastavení exekúcie je súdny exekútor povinný postupovať v zmysle ustanovenia § 60 písm. c) Exekučného poriadku a exekučnému súdu vrátiť bezodkladne poverenie na vykonanie exekúcie. Účastníkovi, ktorý bol uznesením zaviazaný uhradiť trovy exekúcie je v súlade s daňovými predpismi povinný vystaviť faktúru a do štátneho rozpočtu odviesť daň z pridanej hodnoty. Vzhľadom na skutočnosť, že prevažná väčšina faktúr ostáva neuhradená, som v týchto prípadoch stratový, keďže finančné prostriedky, ktoré som vynaložil v prospech oprávneného mi nebudú vrátené.

Zároveň sa do popredia dostáva otázka: Akým spôsobom má súdny exekútor vymáhať priznané trovy, keďže už nedisponuje poverením?

Z pohľadu súdneho exekútora je dané ustanovenie v praxi absolútne nepoužiteľné, nakoľko bez poverenia nie som oprávnený žiadať o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní majetkových pomerov zaviazaného účastníka.

Mám za to, že v takýchto prípadoch by mala byť exekúcia zastavená len čiastočne, a to v časti vymáhania nároku oprávneného, pričom exekúcia v časti vymáhania trov exekúcie by sa na základe pôvodného poverenia mala vykonávať ďalej.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že na náhradu trov konania zaviaže oprávneného, prípadne aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.“

K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdiť. Vo svojom vyjadrení oprávnený okrem iného uviedol: „Konštatovanie exekútora o procesnom zavinení oprávneného založené len na tvrdení, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v relatívne neskorej dobe, a teda nesie v podstatnej časti zavinenie na zastavení exekúcie, je nedôvodné.

Výklad zákonného ustanovenia, ktoré upravuje predpoklady pre vznik nároku na náhradu trov konania patrí do výlučnej právomoci súdu.

Súd správne rozhodol, keď povinnosť zaplatiť trovy exekúcie uložil povinnému. Bol to totiž povinný, kto zavinil, že rozhodnutie bolo nútene vymáhané, pretože napriek tomu, že bol právoplatným rozhodnutím správneho orgánu zaviazaný k plneniu, toto nevykonal a oprávnený nemal inú možnosť, len sa domáhať plnenia v exekučnom konaní.

Povinnosť povinného zaplatiť náklady exekúcie po tom, čo právo na výkon rozhodnutia zaniklo, je odôvodnená najmä tým, že už v dobe nariadenia výkonu rozhodnutia existoval vykonateľný titul a povinný mal na základe tohto titulu svoju povinnosť uloženú týmto titulom splniť. Vzhľadom k tomu, že povinný pokutu dobrovoľne nezaplatil, nastúpila nútená exekúcia so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi, a teda i povinnosť zaplatiť trovy exekúcie.

V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. K zastaveniu exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky nedošlo zavinením oprávneného, a preto nemožno o náhrade trov exekúcie rozhodnúť podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený zastavenie exekúcie procesne nezavinil, k preklúzii došlo uplynutím času,

nie zavinením oprávneného, preto nie je dôvod na to, aby súd zaviazal zaplatením trov exekúcie oprávneného.

Pre súdneho exekútora je výhodnejšie, ak súd zaviaže náhradou trov exekúcie oprávneného. Zaviazaním oprávneného na náhradu trov exekúcie má súdny exekútor záruku, že mu oprávnený, ktorý je rozpočtovou organizáciou štátu, tieto trovy dobrovoľne uhradí. Exekútor sa pritom nemusí vystavovať riziku núteného vymáhania trov exekúcie od povinného.“

Zákonný sudca vo svojom stanovisku zo 6.3.2013, odôvodňujúcom, prečo odvolaniu súdneho exekútora podanému proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť, uviedol nasledovné: „Nemienim vyhovieť odvolaniu exekútora, oprávnený štandardne uplatnil svoj nárok, uplynutie zákonnej prekluzívnej lehoty musí ísť na vrub povinného a nie oprávneného, ale ani exekútora (nejde o prípad podnikateľského rizika). Exekútor poukazuje na paušálny prístup súdu, súd však individuálne posudzoval dobu podania návrhu zo strany oprávneného, naopak, dovolanie je paušálne a všeobecné.“

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie v odvolaním napadnutej časti

- vo výroku o trovách exekúcie v rozsahu ustanovenom v a uznesenie okresného súdu bez nariadenia pojednávania ( ) podľa ustanovenia potvrdil.

Po preskúmaní napadnutého výroku uznesenia a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu odvolací súd zistil, že rozhodnutie okresného súdu o trovách exekúcie možno považovať za vecne správne, nakoľko jeho záverom nemožno vytknúť zjavnú arbitrárnosť, resp. absenciu relevantného zdôvodnenia jeho právneho záveru.

Odvolací súd je v zmysle v spojení s viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré vymedzí odvolateľ v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Z daného dôvodu odvolací súd posudzoval prejednávanú vec len z hľadísk vymedzených samotným odvolateľom - povinným.

Podľa ustanovenia § 200 ods.2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Ak súd rozhoduje o zastavení exekučného konania, rozhoduje o tom, kto platí súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Oprávneného zaviaže súd k úhrade trov exekúcie v prípadoch podľa stanovenia § 203 Exekučného poriadku.

Podľa ustanovenia § 203 ods.1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Použitie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy iba ak sú kumulatívne splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekúcia bola zastavená a ak existuje zavinenie oprávneného, t.j. ak je daný kauzálny nexus medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.

Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je možné konštatovať, že k zastaveniu exekúcie nedošlo v dôsledku procesného zavinenia oprávneného, ale v dôsledku objektívnej udalosti - uplynutím prekluzívnej lehoty.

Aj podľa konštantnej judikatúry (uznesenie sp.zn. z 21.7.2010 a ) procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie, neprichádza do úvahy pokiaľ oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade

oprávnený túto podmienku včasného podania návrhu ešte splnil (návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal 16.10.2009 cca 13 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty, k čomu došlo 1.12.2010). Ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené zákonné predpoklady na to, aby povinnosť nahradiť - zaplatiť trovy exekúcie bola uložená oprávnenému.

Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd postupoval správne, keď podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložil povinnému.

V právnom štáte sú vzťahy medzi veriteľmi a dlžníkmi založené na očakávaní, že dlžníci si budú svoje povinnosti plniť, ako aj na tom, že štát bude túto zásadu podporovať a poskytovať veriteľom primeranú právnu ochranu, vrátane exekučného konania. Iniciovanie predmetného exekučného konania a začatia exekúcie bolo len dôsledkom toho, že povinný si neplnil svoju povinnosť voči oprávnenému uloženú mu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o priestupku č. p. ORP-P-253/ODI-KNM-2007 zo 16.11.2007 vydaným OR PZ Čadca, ODI Kysucké Nové Mesto.

K spôsobu vymáhania trov exekúcie od povinného (čo bolo jednou z odvolacích námietok súdneho exekútora) odvolací súd poznamenáva, že súdny exekútor sa môže domáhať zaplatenia trov exekúcie od povinného až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o trovách exekúcie, ktoré je exekučným titulom. V prípade, že povinný mu trovy exekúcie dobrovoľne neuhradí, má podľa názoru odvolacieho súdu súdny exekútor rovnako tak ako každý iný v prospech koho svedčí exekučný titul, možnosť domáhať sa uspokojenia svojho nároku v ňom iniciovanom exekučnom konaní.

Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie, táto nebola predmetom odvolania, preto sa ňou odvolací súd v zmysle obmedzeného revízneho princípu ani nezaoberal.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol o trovách exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a súčasne zastavená, sa odvolací súd nedotýka.

* * *

Vzhľadom na skutočnosť, že na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra SR Bratislava, č. p.: SLV- PS-1120/2012 z 12.12.2012 o zrušení rozpočtových organizácií, došlo k 31.12.2012 k zrušeniu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, v dôsledku čoho označený subjekt stratil právnu subjektivitu, všetok majetok, pohľadávky a záväzky, ktoré má označený subjekt v správe, prešli počnúc dňom 1.1.2013 na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odvolací súd konal v tomto odvolacom konaní ako s oprávneným už so Slovenskou republikou, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.