Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-65-2013.pdf
PDF · 115.32 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Jamriškovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
H. Z., nar. XX.XX.XXXX
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov matky H. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., W.. S.. V. XXXX/X a otca V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., W.. S.. V. XXXX/X, maloletá bytom ako navrhovatelia, v konaní o návrhu navrhovateľov S.. E. N., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom I., W.. S.. V. XXXX/X na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a o určenie výživného, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti nad mal. H. Z., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.02.2013 sa starí rodičia domáhali, aby súd zveril maloletú H. Z., nar. XX.XX.XXXX do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnili tým, že rodičia maloletého dieťaťa majú v súčasnosti manželské problémy. Matka dieťaťa, teda dcéra navrhovateľov, odišla za prácou do Českej republiky v roku 2011, vrátila sa v roku 2012. V tej dobe sa o dieťa staral otec dieťaťa s výdatnou pomocou navrhovateľov. Navrhovatelia s rodičmi aj dieťaťom žili v spoločnej domácnosti. Matka dieťaťa po návrate z Českej republiky absolvovala protialkoholické liečenie, žiaľ opäť došlo k recidíve. V čase spísania návrhu sa neliečila. Doma sa zdržiavala sporadicky. Otec dieťaťa je zamestnaný, pracuje na tri zmeny. Keď je doma, dieťaťa sa venuje, no finančne na chod domácnosti a na dcéru neprispieva. Maloletá býva často chorá, starostlivosť o ňu zabezpečovali vždy starí rodičia, ktorí zároveň kupovali lieky. Navrhovatelia tiež zabezpečujú odvádzanie dieťaťa do materskej školy, a jeho vyberanie Navrhovateľka pracuje, poberá dôchodok 411 eur a privyrába si cca 500 eur mesačne. Navrhovateľ je nezamestnaný a čiastočný invalidný dôchodca. Potreby maloletej, ako napr. oblečenie, zabezpečujú navrhovatelia. Poplatky za materskú školu platí sporadicky otec, platili ich v prípade potreby navrhovatelia.
Otec sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.04.2013. Uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Poprel, že by neprispieval na materskú školu a výdavky spojené s domácnosťou. Upozornil, že v mesiacoch január až november minulého roka prispieval navrhovateľom 150 eur, v decembri a januári toho roka 100 eur a toho času prispieva na potreby maloletej 50 eur. Pripustil, že neostával s maloletou na OČR, ale bolo to po vzájomnej dohode s navrhovateľmi, nakoľko starý otec je nezamestnaný, takže sa pri malej striedali. Upozornil, že bol pri nej vždy, keď nebol v práci. Pripustil, že maloletú vodia do škôlky navrhovatelia, ale to bolo tiež po vzájomnej dohode, nakoľko on pracuje v trojzmennej prevádzke. Uviedol že s takto podaným návrhom nesúhlasí a navrhol, aby súd návrh zamietol. Výslovne uviedol, že celé toto konanie považuje za bezpredmetné a rozsudok vo veci úpravy starostlivosti o maloletú nech je určený v rozvodovom konaní, ktoré prebieha na tunajšom súde pod sp. zn. 21P/90/2012 alebo súd o úpravu rodičovských práv a povinností ktorý je vedený pod sp. zn. 20P/319/2012.
Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 22.04.2013 uviedol, že vzhľadom na situáciu, ktorá prevláda medzi rodičmi maloletého dieťaťa by bolo najvhodnejšie pre maloletú H., aby bola zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom a zo strany rodičov súd určil výživné primerané veku a potrebám dieťaťa s prihliadnutím na zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 22.04.2013. Navrhovatelia zotrvali na návrhu v plnom rozsahu. Upozornili, že po rozpade vzťahu medzi rodičmi maloletej otec maloletej vo februári 2013 opustil spoločnú domácnosť, v ktorej dovtedy žil aj s manželkou, dcérou a navrhovateľmi a odvtedy žije v prenajatom byte. Uviedli, že niekedy príde za dieťaťom na pol hodinu, niekedy na trištvrte hodinu, je to sporadické a nepravidelné. Až keď začal tretí mesiac priniesol 50 eur s tým, že je to pre dieťa, pokiaľ niečo potrebuje a zaplatil aj škôlku. Uviedli, že podľa ich názoru neprejavuje dostatočný záujem o dieťa, neopýta sa, či je choré, ako sa má. Dieťa má pritom zdravotné problémy, je pomerne často choré, je evidované na ORL výhľadovo s možnosťou výberu nosnej mandle. Navrhovatelia zároveň upozornili na skutočnosť, že sa snažia rozvíjať dieťa aj po intelektuálnej stránke. Pomerne často ho brávajú na výlety do prírody, zabezpečujú návštevu krúžkov, ako je výtvarný krúžok, tanečný krúžok a v súčasnosti má dieťa záujem aj o klavír. Keďže navrhovateľka je zamestnaná, v čase choroby dieťaťa sa o dieťa staral navrhovateľ, ktorý zároveň zabezpečoval vyzdvihovanie dieťaťa zo škôlky a vytváral mu program, chodil s ním von, na ihrisko a podobne.
Otec na pojednávaní rovnako zotrval na svojom stanovisku. Upozornil na skutočnosť, že zo spoločnej domácnosti odišiel vtedy, keď sa vzťahy medzi ním a manželkou zhoršili natoľko, že malo prísť k rozvodu. Vyriešil to tým, že sa vo februári 2013 odsťahoval. Súhlasil vtedy s tým, aby dieťa zatiaľ ostalo u starých rodičov, pretože sám nemôže zabezpečovať starostlivosť o maloletú, keďže pracuje na tri zmeny. V súčasnosti má zabezpečený nový pracovný pomer v mieste bydliska jeho rodičov, v Prešove, kde má vytvorené aj podmienky pre bývanie a čaká len na to, aby súd v konaní o rozvode rodičov rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov. Dieťa navštevuje, je pravda že nie denne, v čase keď má poobedné zmeny, resp. v čase víkendu, vzhľadom na to, že v soboty pracuje, s dieťaťom nie je. Napriek tomu uviedol, že náklady na škôlku uhrádza od začiatku a pokiaľ je s dieťaťom, má záujem sa mu intenzívne venovať. Vyjadril sa tiež, že má iný názor na výchovu dieťaťa, má za to, že v tomto veku dieťaťa nie je vhodné ho umiestňovať na krúžky, ktoré vyberajú pre dieťa iní a má za to, že je treba počkať, kým dieťa bude vo veku, kedy samé bude vedieť, čomu sa chce venovať.
Matka uviedla, že v súčasnej dobe rieši svoj problém s alkoholom ambulantným liečením a berie lieky. Vyjadrila svoj súhlas s návrhom. Upozornila že maloletá v domácnosti starých rodičov vyrastala od narodenia, má tu škôlku a kamarátov. Na otázku súdu, či nemá záujem vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa sama, uviedla, že záujem má, ale momentálne je jej situácia zložitá, jej aj nezamestnaná a navyše žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, takže by jej viac vyhovovalo, pokiaľ by bola nariadená náhradná osobná starostlivosť.
Kolízny opatrovník na pojednávaní zotrval na stanovisku z písomného vyjadrenia Uviedol, že má za to, že pre dieťa je lepšie, ak by bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, s tým, že otec by v budúcnosti mohol požiadať o zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so správou zo šetrenia v domácnosti navrhovateľov, ako aj s obsahom celého súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:
Rodičia maloletej žili spolu s maloletou a navrhovateľmi v 5-izbovom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve navrhovateľov. Medzi rodičmi maloletej sa vzájomné vzťahy zhoršili natoľko, že v súčasnej dobe medzi nimi prebieha rozvodové konanie. Matka maloletej, teda dcéra navrhovateľov, už v roku 2011 odišla zo spoločnej domácnosti za prácou do Českej republiky, v lete 2012 sa vrátila a v tomto časovom období sa o maloletú starali navrhovatelia a otec, ktorí žili v spoločnej domácnosti. Navrhovatelia okrem zabezpečovania osobnej starostlivosti sa výrazne podieľali aj na zabezpečení finančných prostriedkov na úhradu potrieb maloletej. Rodičia maloletej majú v dome navrhovateľov k dispozícii dve samostatné izby. Starí rodičia zabezpečujú odvádzanie dieťaťa do škôlky a jeho vyberanie, návštevu krúžkov, vytvárajú mu program vo voľnom, čase. Zároveň v prípade, kedy je dieťa choré, čo býva pomerne často, zabezpečujú starostlivosť o maloletú. Matka maloletej po návrate z Českej republiky absolvovala protialkoholické liečenie, avšak opäť došlo k recidíve. Podľa vlastného vyjadrenia sa v tomto čase lieči ambulantne. V domácnosti starých rodičov sa zdržiava sporadicky. Na dcéru neprispieva. Nie je zamestnaná, nemá príjem.
Otec maloletej odišiel po konfliktoch s manželkou zo spoločnej domácnosti vo februári 2013, teda 2 mesiace pred konaním pojednávania. Vzhľadom na skutočnosť, že pracuje v trojzmennej prevádzke, nie je schopný sám zabezpečovať starostlivosť o maloletú a preto súhlasil, aby ostala v domácnosti starých rodičov. Maloletú navštevuje, uhrádza náklady na škôlku a prispieva starým rodičom na úhradu jej potrieb vo výške 50 eur mesačne. Navrhovatelia a otec majú rôzne názory na výchovu maloletej. Otec má zabezpečenú prácu v mieste bydliska jeho rodičov v Prešove, kde má aj vytvorené podmienky pre bývanie a mohol by tam odísť hneď, záujem o to má. V súčasnej dobe zotrváva v Martine preto, že zatiaľ nebolo rozhodnuté o zverení dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a dovtedy chce byť dieťaťu nablízku.
Maloletá navštevuje Materskú školu na J. W. I. I.. V dome navrhovateľov žije od narodenia, takže ho považuje za svoj domov. Má oslabený imunitný systém, býva pomerne často chorá. V súčasnosti navštevuje výtvarný krúžok a tanečný krúžok, oba zabezpečujú finančne aj vodením dieťaťa navrhovatelia.
Podľa § 44 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 3 písm. a) ZoR náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“)
Podľa § 45 ods. 1 ZoR ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 ZoR pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 ZoR v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 ZoR osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 8 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa §146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Súd má po vykonanom dokazovaní za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti nad maloletou. Súd vychádza predovšetkým zo znenia §44 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Pre nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti tak alternatívne musí byť splnená podmienka že rodičia maloletého dieťaťa nezabezpečujú starostlivosť o toto dieťa, alebo rodičia maloletého dieťaťa túto starostlivosť zabezpečiť nemôžu. Preto súd v konaní vykonával dokazovanie predovšetkým smerujúce k tomu, aby zistil, či rodičia maloletého dieťaťa starostlivosť o dieťa nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Ako súd zistil, je pravda, že maloletá sa v súčasnosti nachádza v starostlivosti starých rodičov, teda navrhovateľov. Táto situácia vyplynula vo februári 2013 z toho, že vzťahy medzi rodičmi sa natoľko zhoršili, že rodičia smerujú k rozvodu. Rozvodové konanie prebieha na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 21P/235/12. Vzhľadom na skutočnosť, že rodina žila v dome, ktorý patrí rodičom matky, otec maloletej sa po zhoršení vzťahov v rodine odsťahoval z tohto domu a našiel si prenájom v Martine. I keď medzi navrhovateľmi a otcom nebola uzavretá konkrétna dohoda, z danej situácie vyplynul stav, kedy maloletá ostala v domácnosti starých rodičov, ktorí naďalej o ňu zabezpečujú dennú starostlivosť. Otec je v kontakte s maloletou, starým rodičom na potreby maloletej prispieva a hradí náklady na škôlku. I keď starí rodičia upozorňovali, že záujem otca o dieťa nie je podľa ich názoru dostatočne intenzívny, majú za to, že neprejavuje riadny záujem, súd sa s takýmto postojom nestotožnil. Súd predovšetkým prihliada ku skutočnosti, že otec má zabezpečené tak bývanie, ako aj dohodnutý pracovný pomer v mieste bydliska svojich rodičov, teda v Prešove. Ako sa otec na pojednávaní vyjadril, pokiaľ by chcel, mohol by odísť aj zajtra. Napriek tomu zostáva v meste Martin, aby bol k dispozícii svojej dcére, ktorú má týmto na blízku a opakovane ju môže navštevovať. Otec zároveň nepodnikol kroky, ktorými by dieťa odviedol z domácnosti navrhovateľom aj s prihliadnutím na to, že je adaptované v svojej súčasnej škôlke, a pokiaľ by ho v čase rozpadu rodiny previezol do Prešova, kde by musel zabezpečiť novú škôlku, a prípadne by súd dieťa pri rozvode zveril matke, muselo by si opäť zvykať, čo by bolo pre dieťa zbytočne stresujúcou záťažou. Súd preto považuje postoj otca za rozumný, a má za to, že je v záujme dieťaťa, pokiaľ dieťa doposiaľ zotrváva v domácnosti starých rodičov, kde od narodenia vyrastalo a kde je zvyknuté a otec ho prípadne odtiaľ odvedie až v prípade, ak bude právoplatne rozhodnuté o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti otca. Otcovi tým, že zotrváva v Martine zároveň vznikajú náklady na uhrádzanie nájomného za byt, ktoré by mu nevznikali, pokiaľ by situáciu vo februári vyriešil tým, že by aj s dieťaťom odišiel na východné Slovensko. Takže pokiaľ si všetky svoje povinnosti a osobné pomery zariadil tak, aby mohol ostať na blízku dcére, ale pritom akceptuje v záujme dcéry, aby táto zatiaľ zotrvala v domácnosti starých rodičov, kde je zvyknutá a má vytvorené naozaj vyhovujúce podmienky, nie je možné takúto situáciu vyhodnotiť v jeho neprospech, pretože tak postupoval v záujme dieťaťa. Súd preto danú situáciu nevyhodnotil tak, že otec sa o dieťa nestará v tom zmysle, že je nutné zabezpečovať starostlivosť o dieťa náhradnými riešeniami, ako je zverenie iným blízkym osobám než rodičom - v tomto prípade navrhovateľom.
Ohľadom druhej podmienky zákona o rodine, v zmysle ktorej súd skúma, či rodičia dieťaťa starostlivosť o dieťa zabezpečovať môžu, súd zistil, že matka v súčasnej dobe pre starostlivosť o dieťa nemá vytvorené podmienky. Nepracuje, nemá príjem, v domácnosti rodičov sa zdržiava sporadicky, primárne rieši svoj problém so závislosťou na alkohole. Preto aj súhlasila s nariadením náhradnej osobnej starostlivosti jej rodičov. Upozornila, že takýmto spôsobom by bolo pre ňu možné udržiavať kontakt s dieťaťom ktoré je na ňu citovo naviazané. Celkove má súd za to, že matka v tomto momente nemôže vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa. Naproti tomu otec má vytvorené finančné zázemie, keďže je zamestnaný a pre prípad presťahovania má zabezpečené aj ďalšie zamestnanie a tiež má zabezpečené bytové pomery, aby mohol dieťa vychovávať. Súd má preto za to, že ani druhá podmienka vzhľadom na otca dieťaťa nie je splnená. Otec opakovane deklaroval záujem, aby dieťa bolo zverené do jeho starostlivosti a vyjadroval nesúhlas s tým aby bolo zverené do náhradnej starostlivosti starých rodičov.
Záverom by súd rád zhrnul, že náhradná osobná starostlivosť je označená za náhradnú práve preto, že nahrádza starostlivosť rodičov, pokiaľ títo sa o dieťa postarať nemôžu, alebo nechcú. I keď matka maloletého dieťaťa sa v tomto momente o dieťa postarať nemôže, pretože na to nemá vytvorené podmienky ani nemá vyriešené osobné a zdravotné problémy, otec dieťaťa sa o dcéru postarať môže a chce. Nesúhlasí s tým, aby jeho právo mať dieťa zverené do svojej starostlivosti bolo prenesené na starých rodičov a súd musí toto jeho právo rešpektovať. Tým súd v tomto konaní neprejudikuje výsledok rozvodového konania, keďže nie je vylúčené, že matka si dovtedy upraví osobné pomery tak, že dieťa bude pri rozvode zverené jej. Ani v takom prípade by však neboli splnené podmienky na náhradnú starostlivosť, pretože by išlo o starostlivosť matky, teda rodiča dieťaťa. Skutočnosť, že otec v záujme dcéry zatiaľ akceptuje stav, kedy táto žije s navrhovateľmi nemôže byť vyhodnotený v neprospech otca ako stav, kedy sa otec o dieťa nestará, alebo nezaujíma. Otec kontakt s dieťaťom neprerušil, finančne na neho prispieva a i keď jeho názory na výchovu a tvorbu programu pre dieťa sa nezhodujú s predstavami navrhovateľov, to nie je dôvod nahradiť jeho starostlivosť starostlivosťou starých rodičov. Ako súd teda zistil, ani jedna z alternatívnych podmienok ktoré musia byť nevyhnutne splnené pre nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti o dieťa nie je splnená.
Navrhovatelia v konaní namietali, že nie je v záujme dieťaťa aby bolo vytrhnuté z prostredia, kde sa nachádza od narodenia. Rovnako kolízny opatrovník uviedol, že má za to, že v tomto momente by pre dieťa bolo vhodnejšie, pokiaľ by bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. V tejto súvislosti súd pripúšťa, že dieťa je nepochybne citovo naviazané na starých rodičov, s ktorými žije v jednej domácnosti od narodenia a ktorí pri ňom zotrvali aj keď matka opustila domácnosť v útlom veku dieťaťa odchodom za prácou, alebo keď sa manželstvo jej rodičov rozpadlo a rodičia sa rozišli, pričom otec sa odsťahoval a matka sa doma zdržiava sporadicky. Zároveň sú to starí rodičia, ktorí dieťaťu vytvárajú podnetný program. Situácia, kedy starí rodičia ochotne participovali na výchove dieťaťa od jeho útleho veku zrejme bola tichou dohodou všetkých zúčastnených a pokiaľ to rodičom aj starým rodičom vyhovovalo, dieťa mohlo z takejto situácie len profitovať. Na strane druhej, aj v čase odchodu matky za prácou otec ostal s dieťaťom, neopustil ho a žil s ním, v spoločnej domácnosti s navrhovateľmi. Nepochybne mu vyhovovalo keď prijímal ich pomoc so starostlivosťou o domácnosť a dieťa, avšak takto to vyhovovalo zrejme všetkým a nie je to dôvod teraz za to otca sankcionovať. Otec nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti dva mesiace (od februára 2012), pričom s ním udržiava kontakt. Argument, že dieťa je citovo naviazané na starých rodičov a nepochybne aj na matku, predsa neznamená, že nie je citovo naviazané na otca, s ktorým rovnako žilo od narodenia. Súd sa preto nedomnieva, že pokiaľ by aj dieťa bolo zverené pri rozvode otcovi a výlučne ten prevzal na seba starostlivosť o dieťa, že by to bola situácia, na ktorú by sa dieťa nedokázalo adaptovať. Je zrejmé, že rozchod rodičov a prípadné zníženie kontaktu s navrhovateľmi bude mať dopad na dieťa, avšak to je následok rozpadu každej rodiny pri rozvode manželstva s maloletými deťmi.
V zmysle medzinárodných dohovorov aj v zmysle Zákona o rodine aj sú to predovšetkým rodičia, ktorí majú právo zabezpečovať starostlivosť o svoje dieťa, a pokiaľ túto starostlivosť zabezpečovať chcú a vedia, nie je dôvod prečo by dieťa malo byť odňaté z ich osobnej starostlivosti, V tomto prípade sa to zatiaľ týka predovšetkým otca, pokiaľ matka neupraví svoje pomery. Pokiaľ otec rozumne nevytrhával dieťa z jeho prirodzeného prostredia, kým nebude právoplatné rozhodnuté o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, neznamená to, že by sa mal vzdať práva na výchovu svojej dcéry.
Ohľadom výchovy dieťaťa má otec niektoré názory rozdielne než navrhovatelia. Kým dieťa žije v domácnosti navrhovateľov, otec akceptuje, že postupujú tak, ako to považujú pre dieťa za najlepšie.
Dieťa vo veku 4,5 roka je schopné pružne absorbovať zmeny vo svojom okolí a zvykať si na ne. Otec si na východnom Slovensku dohodol prácu s jednozmennou prevádzkou, takže by bol schopný dieťa premiestniť so sebou aj hneď, odvádzať a privádzať ho do škôlky a vykonávať dennú starostlivosť rovnako ako iní osamelí rodičia, v prípade potreby za pomoci vlastných rodičov. Pokiaľ tak otec urobí až v prípade zverenia dieťaťa a dieťa nastúpi do novej materskej školy od začiatku nového školského roka, bude rovnako schopné adaptovať sa na nových spolužiakov. V tomto veku sú deti ešte pružné a prispôsobivé. Prípadná zmena materskej školy, alebo prechod z jedného milujúceho prostredia do druhého milujúceho prostredia súd nepovažuje za natoľko zásadný zásah do psychiky dieťaťa, aby tým odôvodnil porušenie práva otca na výchovu vlastnej dcéry, teda uprednostniť právo starých rodičov na výchovu vnučky pred právom rodiča na výchovu dcéry.
Pokiaľ kolízny opatrovník upozornil, že v danom momente by bolo vhodnejšie zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov s tým že otec si v budúcnosti môže požiadať o zmenu výchovy, súd má za to, že takéto odkladanie problému by nebolo na prospech dieťaťa ani by nezohľadňovalo práva otca. V prípade ak by dieťa bolo zverené otcovi a tento je schopný zabezpečiť plynulý odchod z Martina do novej domácnosti, prevziať pritom na seba starostlivosť o dieťa, je pre dieťa vhodnejšie ak sa tak stane skôr, než pokiaľ by sa takéto rozhodnutie odkladalo napríklad do veku, kedy si dieťa bude plniť školskú dochádzku a začne si vytvárať trvalé väzby k spolužiakom a okoliu. Adaptovateľnosť detí na kolektív rovesníkov je najlepšia v čase navštevovania materskej školy, takže súd sa nedomnieva že odklad rozhodnutia by bol na prospech dieťaťu. Rovnako si treba uvedomiť, že ak by otec teraz akceptoval zverenie dieťaťa starým rodičom, sám odišiel na východ a o rok - dva požiadal o dieťa, väzby dieťaťa na otca ako na osobu ktorá s ním doposiaľ nepretržite žila by už boli oslabené a pre dieťa by potom prechod od starých rodičov k otcovi bol podstatne náročnejší. Preto súd nevidí dôvod, prečo by mal otec odkladať svoju snahu získať dieťa do osobnej starostlivosti. Už takto sa kontakt s dieťaťom v dôsledku rozpadnutia spoločnej domácnosti s matkou stal kontakt otca s dieťaťom menej intenzívnym.
Navrhovateľ v konaní navrhol, aby súd v konaní vypočul aj maloletú. Súd tento návrh s prihliadnutím na vek maloletej zamietol. Súd pritom prihliadol k tomu, že postaviť dieťa vo veku 4,5 roka pred dilemu, či si vyberie vlastných rodičov, ku ktorým má nepochybne vytvorený veľmi intenzívny citový vzťah, alebo vlastných rodičov, ku ktorým má rovnako vytvorený citový vzťah, i keď aktuálne ho zrejme tak silno neprežíva, by bolo pre dieťa príliš zaťažujúce. Bez ohľadu na to, akým spôsobom ba sa rozhodlo, by voči druhej strane mohlo pociťovať výčitky svedomia a pocit zrady. Súd navyše dokáže predvídať odpoveď dieťaťa, ktoré aktuálne žije s milujúcimi starými rodičmi, takže jeho odpoveď by zrejme znela, že ocina a maminu má rada, ale páči sa jej u starkých aj v škôlke aj na krúžkoch, takže chce ostať tam kde je. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že dieťa doposiaľ nedostalo príležitosť vyskúšať si spolužitie len so svojim otcom, takže objektívne nedokáže porovnať, či by mu to vyhovovalo rovnako, prípadne viac, ako súčasný život u starkých. Takéto vyjadrenie dieťaťa by preto neovplyvnilo rozhodnutie a preto súd dieťa výsluchom nezaťažoval. Zároveň z dokazovania vyplynul dostatok informácií pre prijatie rozhodnutia, takže súd návrh na vykonanie dôkazu výsluch dieťaťa zamietol.
Súd zároveň upozorňuje, že v súčasnom období už prebieha konanie o rozvod rodičov, kde bude rozhodnuté, ktorému z rodičov bude dieťa zverené. Prípadné rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti starých rodičov by sa týkalo len času do rozvodu a ako také by samo o sebe nebolo efektívne, ani keby boli splnené podmienky na jej nariadenie.
Zákonné podmienky pre nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti však splnené nie sú, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Záujem dieťaťa tým nie je zásadným spôsobom narušený, pretože i keď v tomto momente je dieťa zvyknuté vo svojom prirodzenom prostredí, výchova, ktorú mu poskytne ten z rodičov, ktorému bude dieťa zverené pri rozvode, nemôže byť vopred považovaná za menej vyhovujúcu alebo menej vhodnú.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pokiaľ sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného Zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).