Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-22-2012.pdf
PDF · 104.27 KB
Case nature
Subarea
15Er/22/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech o p r á v n e n é h o: X.. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, právne zastúpený: Mgr. Viera Laczová, advokátka, Trnava, Dolné Bašty 2, proti p o v i n n é m u: Mesto Trnava, Hlavná 1, IČO: 00313114, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 0,44% úrok z omeškania denne zo sumy 6160,82 Eur od 28.02.2005 do zaplatenia, zo sumy 2866,16 Eur od 28.02.2005 do zaplatenia, zo sumy 3398,89 Eur od 28.02.2005 do zaplatenia a trovy exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
Námietky povinnej proti exekúcii sa z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava dňa 29.10.2012 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súdneho exekútora, JUDr. Vladimíra Usačeva, vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. 12Cb/8/1999-361 zo dňa 17.02.2010 v spojení vykonateľným s rozhodnutím Krajského súdu Trnava č.k. 21Cob/98/2012-443 zo dňa 19.07.2012.
Súdny exekútor postúpil na tunajší súd dňa 14.11.2012 námietky povinného proti exekúcii č. OPaM/287-79768/2011/Ve zo dňa 09.11.2012. O podaných námietkach rozhodol súd dňa 31.01.2013 uznesením č.k. 15Er/22/2012-139, vydaným vyšším súdnym úradníkom, ktorým boli námietky povinného proti exekúcii zamietnuté.
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v zákonnej lehote podal odvolanie povinný, ktorý žiadal, aby súd opätovným rozhodnutím námietkam povinného vyhovel, exekúciu zastavil a povinnému priznal nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že má za to, že oprávnená Ing. Mária Kolejáková nepreukázala prechod práva z exekučných titulov na svoju osobu. Oprávnená označená v návrhu na vykonanie exekúcie nemá postavenie oprávneného v zmysle § 38 Exekučného poriadku. Oprávnená podľa tvrdenia povinného nepreukázala, že na ňu prešlo právo z exekučných titulov podľa § 41 Exekučného poriadku a preto nie je právnym nástupcom osoby uvedenej ako oprávnený v exekučnom titule, ktorým bol v zmysle výrokov exekučných titulov František Pokusa - BLESK, a je toho názoru, že návrh na vykonanie exekúcie mal podať František Pokusa- BLESK, nakoľko menovaný je v exekučných tituloch uvedený ako účastník konania na strane žalobcu. Preto je nepochybné, že má ako žalovaný v 1. rade plniť žalobcovi, teda Františkovi Pokusovi - BLESK a nie Ing. Márii Kolejákovej, nakoľko ani exekučné tituly nie sú vydané tak, aby sa malo plniť na účet Ing. Márii Kolejákovej. Ing. Mária Kolejáková podľa povinného nepreukázala prechod práva z exekučných titulov na svoju osobu, nakoľko predmetom postúpenia pohľadávok, zrealizovaných dňa 15.12.2008, oznámeným Mestu Trnava dňa 02.03.2010, neboli práva priznané v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 12Cb/8/1999, rozsudky ktorého sú exekučným titulom v tomto exekučnom konaní č. EX 8481/2012. Navyše Mesto Trnava uhradilo z titulu pohľadávky vzniknutej na základe právoplatného a
vykonateľného rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 12Cb/8/1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. z. 21Cob/156/2010 doteraz spolu sumu 23.037,08 Eur. Teda istina z exekučných titulov bola uhradená 25.02.2011 a výpočet úrokov z omeškania na podklade rozsudku Krajského súdu Trnava č.k. 21Cob/98/2012 nie je správny. Mesto Trnava eviduje voči Františkovi Pokusovi - BLESK, pohľadávku z titulu dlžného nájomného za prenájom nebytových priestorov v celkovej výške 39.088,50 Eur. Na základe započítacieho prejavu Mesta Trnava, prišlo k zániku pohľadávok Františka Pokusu - BLESK, oprávneného z exekučných titulov, započítaním, spätne ku dňu, kedy sa vzájomné pohľadávky stretli. Preto pohľadávky uplatnené v konaní a priznané rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 12Cb/8/1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, sp. zn. 21Cob98/2012 zanikli v celom rozsahu, najneskôr ku dňu 27.12.2002. Na základe toho, preto oprávnená nie je právnym nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule a na viac po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a z tohto dôvodu je exekúcia neprípustná.
Dňa 04.12.2012 sa k podaným námietkam povinného vyjadril oprávnený a uviedol, že povinný zámerne zasiela súdu zavádzajúce podklady na zastavenie exekúcie, nakoľko v samotných súdnych pojednávaniach postupca dokázal, že jeho pohľadávky sú oprávnené a preto žiadal, aby námietky povinného zamietol, zastaveniu exekúcie nevyhovel a aby exekútor pokračoval v exekučnom konaní. Dňa 18.03.2013 sa k odvolaniu proti zamietnutým námietkam povinného vyjadrila právna zástupkyňa oprávneného a uviedla, že povinný vo svojom odvolaní uvádza tie isté dôvody ako v samotných námietkach zo dňa 22.11.2012, neuviedol jedinú skutočnosť, pre ktorú by mal súd odvolaniu vyhovieť, povinný iba využil skutočnosť, že vo veci rozhodol vyšší súdny úradník a preto žiada, aby sú odvolanie povinného proti uzneseniu o zamietnutí námietok vo veci exekúcie EX 8481/2012, sp. zn. 15Er/22/2012 v celom rozsahu zamietol.
Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len O.s.p. ), proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich
spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený").
Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Podľa ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa ustanovenia § 530 Občianskeho zákonníka na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi ( § 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.
Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii zo dňa 22.11.2012 uviedol, že z výrokov exekučných titulov je Mesto Trnava povinné plniť žalobcovi Františkovi Pokusovi - BLESK, a je toho názoru, že návrh na vykonanie exekúcie mal podať František Pokusa- BLESK, nakoľko menovaný je v exekučných tituloch uvedený ako účastník konania na strane žalobcu. Má za to, že oprávnený Ing. Mária Kolejáková nepreukázal prechod práva z exekučných titulov na svoju osobu. Oprávnený označený v návrhu na vykonanie exekúcie nemá postavenie oprávneného v zmysle § 38 Exekučného poriadku. Oprávnený podľa tvrdenia povinného nepreukázal, že na neho prešlo právo z exekučných titulov podľa § 41 Exekučného poriadku z nasledujúcich dôvodov. Pohľadávka, uvedená v Zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 15.12.2008 medzi oprávneným a postupcom (ďalej len „Zmluva“), je identifikovaná faktúrami, ktoré svojím označením, t.j. číslami faktúr a dátumami splatnosti, nie sú totožné s označením faktúr, ktoré identifikujú pohľadávku, ktorú mal povinný zaplatiť na základe exekučného titulu. Povinný tvrdil, že podľa Zmluvy sa jedná o iné faktúry, ako boli predmetom konania pred Okresným súdom Trnava a Krajským súdom v Trnave (okrem faktúr č. 971217 na sumu 172. 135,50 Sk ( 5713,85 Eur) a faktúru č. 971217 na sumu 90 146,50 Sk (2992,32 Eur)). Zmluva o postúpení pohľadávok sa teda podľa jeho názoru týka pohľadávok vyplývajúcich z faktúr, nie z exekučných titulov. Povinný taktiež namieta, že uhradil z titulu pohľadávky vzniknutej na základe exekučných titulov doteraz sumu 23 037,08 Eur. Má za to, že istina z exekučných titulov bola uhradená dňa 25.02.2011 a výpočet úrokov z omeškania na podklade rozsudku Krajského súdu v Trnave nie je správny. Poukazuje na skutočnosť, že Mestu Trnava bolo príkazmi na začatie exekúcie zo dňa 13.12.2010 v konaniach vedených pod sp.zn. Ex 712/2010, Ex 1704/10, Ex 3994/10 prikázané ako dlžníkovi povinného Františka Pokusu odo dňa doručenia príkazu nevyplatiť pohľadávku vzniknutú na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 12Cb/8/1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/156/2010.
Povinný poukazuje na ustanovenie § 108 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. Na základe exekučných príkazov uhradilo Mesto Trnava z titulu prikázania pohľadávky vzniknutej na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Trnava sp. Zn. 12Cb/8/1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/ 156/2010, exekútorskému úradu JUDr. Ing. Romana Liščáka dňa 25.02.2011 pohľadávku vo výške 19234,70 Eur, pohľadávku vo výške 3638,01 Eur, dňa 21.06.2011 pohľadávku vo výške 164,37 Eur, spolu sumu vo výške 23 037,08 Eur.
Povinný vo svojich námietkach zo dňa 22.11.2012 ďalej uviedol, že Mesto Trnava eviduje voči Františkovi Pokusovi- BLESK pohľadávky z titulu dlžného nájomného za prenájom nebytových priestorov v celkovej výške 39 088,50 Eur. Na základe započítacieho prejavu Mesta Trnava, vykonaného v zmysle § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, prišlo k zániku pohľadávok Františka Pokusu- BLESK, oprávneného z exekučných titulov, započítaním spätne ku dňu, kedy sa vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie, stretli. Uvádza, že pohľadávky z exekučného titulu zanikli v celom rozsahu, najneskôr ku dňu 27.12.2002. Započítací prejav bol Františkovi Pokusovi doručený dňa 12.11.2012.
Oprávnený doručil dňa 04.12.2012 súdu vyjadrenie k námietkam povinného proti exekúcii, v ktorých uviedol, že táto exekúcia je vedená z titulu doplatkov úrokov z omeškania. Poukazuje na skutočnosť, že na Okresnom súde Trnava je vedené iné exekučné konanie medzi tými istými subjektmi, v ktorom povinný už vzniesol totožné námietky a súd sa s nimi vysporiadal tak, že ich ako neodôvodnené zamietol. Poukazuje aj na skutočnosť, že postupca zaslal Mestu Trnava odpoveď na započítania, ktoré neuznal. Oprávnený má za to, že povinný zámerne zasiela zavádzajúce podklady na zastavenie exekúcie, ktoré nemajú právne opodstatnenie.
Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov a dospel k záveru, že má za preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2008, z ktorej je zrejmá vôľa postupcu postúpiť pohľadávku a vôľa postupníka prijať postúpenú pohľadávku, došlo dňa 02.03.2010 k platnému oznámeniu postúpenia pohľadávky na oprávneného. V oznámení bolo jasne a výslovne uvedené, že postupca postúpil na oprávneného pohľadávku vo výške 21.132,05 Eur s príslušenstvom, ktorá bola v tom čase predmetom súdneho konania vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 12Cb/8/1999. Zároveň postupca dlžníkovi oznámil, že oprávnený ako postupník požiadal postupcu v zmysle § 530 Občianskeho zákonníka vymáhať postúpený nárok vo svojom mene a na účet postupníka buď na uvedený bankový účet alebo do vlastných rúk. Z uvedeného vyplýva, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a oprávneným (postupník) došlo nepochybne k prevodu práv na postupníka, a tým že došlo k oznámeniu vymáhania pohľadávky postupcom vo svojom mene ale na účet postupníka v zmysle § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nebol dlžník oprávnený plniť postupcovi na jeho účet, ale na účet postupníka. Z uvedeného vyplýva, že povinný sa nezbavil povinnosti plniť postupníkovi na jeho účet tým, že plnil na účet postupcu. Súd mal za preukázané, že na oprávneného ako postupníka prešlo právo vymáhať pohľadávku z exekučného titulu. Nakoľko k tomuto prechodu došlo pred začatím exekučného konania, nie je potrebné, aby návrh na začatie exekúcie podával postupca a aby súd rozhodoval o zmene účastníka (z postupcu na postupníka) podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. V tomto prípade je v súlade so zákonom, ak návrh na začatie exekúcie podal postupník (t.j. oprávnený v tomto exekučnom konaní).
Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranný právny úkon medzi postupcom a postupníkom, v ktorom dochádza k prevodu práv z postupcu na postupníka. Práva a povinnosti, ktoré sú uvedené v Zmluve o postúpení pohľadávky sú preto výlučne právami a povinnosťami medzi postupcom a postupníkom. Dlžník je vo vzťahu k postupcovi a postupníkovi chránený len pokiaľ ide o oznámenie postúpenia pohľadávky, a to tak, že v prípade ak k oznámeniu bez zbytočného odkladu od postupcu nedôjde, zbaví sa dlžník svojej povinnosti aj postupcovi. Na platnosť postúpenia sa nevyžaduje súhlas dlžníka a dohoda o postúpení sa môže uzavrieť aj bez jeho vedomia s tým účinkom, že dokiaľ sa dlžník o postúpení nedozvie, môže plniť pôvodnému veriteľovi.
Ustanovenie § 526 ods. 1 slúži na ochranu dlžníka pred neoznámením postúpenia pohľadávky z pozície postupcu alebo pred nepreukázaním postúpenia pohľadávky z pozície postupníka. Z ustanovenia § 526 ods. Občianskeho zákonníka vyplýva, že Zmluva o postúpení pohľadávky upravuje výlučne vzťahy medzi postupcom a postupníkom. Súd teda námietky dlžníka (povinného) týkajúce sa obsahu zmluvy a nie spôsobu oznámenia postúpenia pohľadávky považuje za neopodstatnené. Súd ich nemôže pripustiť aj z dôvodu, že by tým dlžník nad zákonom stanovený rámec zasahoval do súkromnoprávnych vzťahov postupcu a postupníka. Súd má za to, že pre povinnosť dlžníka plniť postupníkovi nie je rozhodujúci obsah Zmluvy o postúpení pohľadávky a práva a povinnosti medzi postupcom a postupníkom tvoriace jej obsah, ale ustanovenie § 526 ods. 1 a § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že dlžník mal plniť postupníkovi a nie postupcovi, pretože v prvom rade došlo v zmysle zákona k platnému oznámeniu postúpenia pohľadávky dlžníkovi.
Súd šetrením ďalej zistil, že postupník (oprávnený) podal dňa 30.12.2010 návrh na vykonanie exekúcie vedenej na tunajšom súde po sp. zn. 38Er/13/2011, ktorá sa viedla na podklade exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 12Cb/8/1999 zo dňa 17.02.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob 156/2010 zo dňa 29.06.2010 (Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, rozsudkom z 29. júna 2010, č. k. 21Cob/156/2010-391, rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 21 132,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17% zo sumy 5 713,85 Eur od 28. 02. 2005 do zaplatenia a zo sumy 2 992,32 Eur od 28. 02. 2005 do zaplatenia, podľa § 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Súčasne napadnutý rozsudok v časti priznaného úroku z omeškania vo výške 0,5% denne, odvolací súd podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 22% zo sumy 6 160,82 Eur od 28. 02. 2005 do zaplatenia, zo sumy 2 866,16 Eur od 28. 02. 2005 do zaplatenia a zo sumy 3 398,89 Eur od 28. 02. 2005 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti, žalobu zamietol.): a to pre vymoženie istiny 21 132,05 Eur s príslušenstvom - 17% ročný úrok z omeškania zo sumy 5713,85 Eur od 28.02.2005 do zaplatenia, 17% ročný úrok z omeškania zo sumy 2992,32 Eur od 28.02.2005 do zaplatenia, 22% ročný úrok z omeškania zo sumy 6160,82 Eur od 28.02.2005 do zaplatenia, 22% ročný úrok z omeškania zo sumy 2866,16 Eur od 28.02.2005 do zaplatenia, 22% ročný úrok z omeškania zo sumy 3398,89 Eur od 28.02.2005 do zaplatenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením zo dňa 29.02.2011, sp. zn. 4M Obdo 6/2011 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Trnave z 29.06.2010 č.k. 21Cob 156/2010 v dovolaním napadnutej časti (v rozsahu výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo 17. 02. 2010, č. k. 12Cb/8/1999-361 v časti priznaného úroku z omeškania vo výške 0,5% denne z jednotlivých fakturovaných súm na 22% úrok z omeškania ) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 19.07.2012 Krajský súd v Trnave rozsudkom, č. k. 21Cob/98/2012-443 opätovne rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie súdu 1. stupňa v časti povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 6160,82 Eur od 28.02.2005 do zaplatenia, 0,5% denne zo sumy 2866,16 Eur od 28.02.2005 do zaplatenia, 0,5% denne zo sumy 3398,89 Eur od 28.02.2005 do zaplatenia, potvrdil.
Súd má za to, že tým, že oprávnený (postupník) dňa 30.12.2010 podal návrh na vykonanie exekúcie a uplatnil si pohľadávku, ktorá sa viedla na podklade exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 12Cb/8/1999 zo dňa 17.02.2010 v plnom rozsahu, nemohlo dôjsť k vymáhaniu pohľadávky v mene postupcu a na účet postupníka v zmysle § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinný bol povinný plniť povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu priamo oprávnenej (postupníkovi). Taktiež skutočnosť, že povinný už splnil celú pohľadávku inému, nie je relevantnou námietkou, ktorú možno uplatňovať v tomto exekučnom konaní z dôvodu, že v čase plnenia musel alebo aspoň mal mať vedomosť o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky na oprávnenú a bola založená jeho povinnosť plniť oprávnenej, nie inému subjektu. Splnenie dlhu inej osobe než tej, ktorá je oprávnená a ktorá je nositeľom subjektívneho práva, nespôsobuje bez ďalšieho zánik záväzku. Nakoľko oznámenie o postúpení pohľadávky bolo povinnému doručené už dňa 02.03.2010, povinný nemal právny dôvod na uhradenie pohľadávky: dňa 25.02.2011 pohľadávku vo výške 19234,70 Eur, pohľadávku vo výške 3638,01 Eur, dňa 21.06.2011 pohľadávku vo výške 164,37 Eur, spolu sumu vo výške 23 037,08 Eur na účet postupcu resp. veriteľom postupcu v exekučných konaniach vedených súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom so sídlom Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec.
Súd k námietkam povinného, že Zmluva o postúpení pohľadávok sa týka pohľadávok vyplývajúcich z faktúr, nie však z exekučných titulov, uvádza nasledovné: z exekučného titulu jasne vyplýva, že predmetom súdneho konania bola pohľadávka s výškou istiny 21.132,05 Eur s príslušenstvom. Povinný namieta nesprávne označenie faktúr v Oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 25.02.2010 (doručené povinnému dňa 02.03.2010). Rozpor v číslach faktúr, ktoré sú uvedené v exekučnom titule a v Zmluve o postúpení pohľadávky nemožno považovať za právne relevantnú skutočnosť spôsobujúcu neschopnosť jasne určiť a vymedziť postúpenú pohľadávku. Jedná sa zrejme o chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky ani na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Námietky povinného týkajúce sa nemožnosti prevodu práva oprávneného vymáhať pohľadávku z dôvodu rozdielnych čísel faktúr v exekučnom titule a v zmluve o postúpení neopodstatnené, pretože na vykonanie exekúcie v prospech postupníka (oprávneného) boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Zákon jasne uvádza, že pre súd je okamih preukázania prevodu práva jedinou právne relevantnou skutočnosťou, na základe ktorej dochádza k zmene oprávneného. V oznámení o postúpení pohľadávok, ako aj v samotnej zmluve je uvedené, že postupca postúpil na postupníka splatné pohľadávky v celkovej výške 21.132,05 Eur, vedené aj ako súdny spor sp. zn. 12Cb/8/1999 na Okresnom súde Trnava, ako aj ich príslušenstvo: súdne poplatky, súdne trovy ako aj úroky z omeškania. S tým, aby uvedené pohľadávky povinný uhradil na účet postupníka.
Na základe vyššie uvedeného a po posúdení všetkých dostupných dôkazných materiálov v spise má súd za to, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.02.2008 sa oprávnený ako postupník stal majiteľom pohľadávky, veriteľom dlžníka a je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom mal exekučný súd rozhodnúť. Preto postupník t.j. oprávnený v tomto exekučnom konaní bol oprávnený aj na vymáhanie postúpenej pohľadávky a bola založená jeho aktívna legitimácia podať návrh na vykonanie exekúcie v tomto konaní.
Nakoľko sa oprávnený domáha len toho, čo jej priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul a platná a účinná Zmluva o postúpení pohľadávky, pričom povinný vo svojich námietkach neuviedol žiadne skutočnosti v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorých by mohlo byť jeho námietkam proti exekúcii vyhovené, v konaní nevyšli najavo ani žiadne iné skutočnosti preukazujúce pochybenie pri výkone exekúcie, tak isto v samotnom odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka povinný uviedol iba skutočnosti, ktoré existovali pred samotným vznikom exekučného titulu a opiera ho o tie isté dôvody, ako vo svojich námietkach zo dňa 22.11.2012, súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol.
Na základe vyššie uvedeného súd preto vyhodnotil námietky povinného proti exekúcii ako neopodstatnené a v súlade s vyššie uvedeným ich zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.