Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_7C-193-2012.pdf
PDF · 115.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľa: V. Š., J.. X.X.XXXX, G. I. Č.. XXX, XXX XX J. G., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Stopka JUDr. Blendovský, s.r.o., Potočná 2835/1 A, Čadca, proti odporcovi: Slovenská republika
- Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody 432,50 Eur takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 432,50 EUR, a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 300,88 Eur priamo na účet právneho zástupcu navrhovateľa - Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, s.r.o., vedený v Č., M..N.., č. účtu 4010446960/7500, VS 16012, a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.8.2012 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal zaplatiť mu sumu 432,50 € ako náhradu škody, ktorá mu vznikla vynaložením nákladov obhajoby v dôsledku uznesení o začatí trestného stíhania a vzneseného obvinenia pre pokračujúci prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Dňa 5.9.2011 prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR uznesením VII/2 Gv 98/09-13 trestné stíhanie voči jeho osobe podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavila, vzhľadom na skutočnosť, že toto konanie nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Na podklade vyššie uvedeného uznesenia prokurátorky ÚŠP sa listom obrátil na Ministerstvo vnútra SR ako orgán, ktorý koná v mene štátu vo veciach náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) Zákona č. 514/2003, pričom sekcia legislatívny a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra SR dospela k názoru, že zo strany vyšetrovateľa policajného zboru nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Navrhovateľ poukazoval na to, že mu vznikla škoda v celkovej výške 432,50€, ktorá mu bola spôsobená v príčinnej súvislosti s vydaním predmetného uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre trestný čin podplácania a táto suma bola vyfakturovaná a následne zaplatená advokátskej kancelárii ako trovy právneho zastupovania.
Odporca, ktorý v čase začatia konania konal prostredníctvom Ministerstva vnútra SR, sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 1.10.2012, v ktorom poukazoval na základné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktoré v danom prípade v súvislosti s § 18 Zák. č. 514/2003 Z. z. nie sú naplnené. Vzhľadom na to, že uznesenie, ktorým bolo navrhovateľovi vznesené obvinenie nebolo príslušným orgánom ( prokuratúra ) zrušené z dôvodu nezákonnosti, nie je splnená jedna zo základných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, nie je teda možné náhradu
škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. požadovať. Zároveň namietol výšku trov právneho zastúpenia vyčíslených právnym zástupcom navrhovateľa za obhajobu v trestnom konaní. Odporca navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľ sa k podanému vyjadreniu odporcu vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 28.11.20120, v ktorom okrem iného uviedol, že v danom prípade bolo trestné stíhanie zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) TP, t.j. pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, teda predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený, čo má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť. V tomto prípade sa už s problematikou vysporiadala judikatúra slovenských súdov, za takto spôsobenú škodu zodpovedá štát, ktorý sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť. Práve vznesenie obvinenia bolo výlučnou príčinou vzniku trov spojených s obhajobou a príčinná súvislosť je tým nepochybná. Všetky uskutočnené úkony obhajoby boli účelné a podmienené úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, bez ktorých by tieto trovy neboli vznikli. Navrhovateľ si zvolil obhajcu z radov advokátov, s ktorým si dohodol výšku odmeny, využil zákonom stanovené opravné prostriedky a neskôr bolo trestné stíhanie voči jeho osobe zastavené. V dôsledku trestného stíhania mu vznikla škoda, predstavujúca náhradu trov právneho zastúpenia, na nahradenie ktorej bezvýsledne vyzval odporcu v rámci zákonom upraveného konania predbežným prerokovaním náhrady a preto sa následne domáha náhrady škody súdnou cestou.
Podľa § 4 ods. písm. b) Zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,
Podľa § 4 ods. písm. f) Zákona č. 514/2003 Z.z.vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
Predmetnú žalobu ako aj žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podával navrhovateľ v čase keď podľa § 4 ods. 1 písm. b) za štát konal ako oprávnený orgán Ministerstvo vnútra SR. V priebehu konania Zákonom č. 412/2012 Z.z. došlo k zmene a doplneniu Zák.č. 514/2003, ktorým sa zmenilo a doplnilo okrem iného aj ust. § 4 ods. 1 písm.b), v ktorom je bližšie špecifikované, v ktorých prípadoch koná za štát ministerstvo vnútra. Daný zákon nadobudol účinnosť dňa 01.01.2013. Keďže touto novelou nebolo dané prechodné ustanovenie, a ide o procesnoprávny predpis, nakoľko upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, tak pre ďalšie konanie od 01.01.2013 sa aplikuje znenie dané novelou - zákonom č 412/2012 Z.z. Na základe uvedeného súd v konaní ďalej konal s Generálnou prokuratúrou SR ako orgánom konajúcim v mene Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 1 písm. f), nakoľko neboli naplnené podmienky dané § 4 ods. 1 písm. b), hoci navrhovateľ pôvodne v návrhu v čase začatia konania správne označil tento orgán - Ministerstvo vnútra SR.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä: pripojeným vyšetrovacím spisom Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii č. ČVS PPZ-86/ BPK-S-2009, uznesením zo dňa 8.6.2009, Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Sr VII/2GV98/09-7 zo dňa 11.8.2009, Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, č. VII/2GV98/09-13 zo dňa 5.9.2011, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa 23.4.2012, adresovanou Ministerstvu vnútra SR zo strany navrhovateľa, odpoveďou na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 7.8.2012 , faktúrou o vyúčtovaní odmeny a výdavkov za advokátske úkony zo dňa
13.4.2012, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 20.4.2012 JUDr. Stopku, advokáta, o prijatí sumy 432,50 EUR.
Na pojednávaní zotrval navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu na skutočnostiach uvádzaných v jeho písomnom návrhu. Odporca na pojednávaní uviedol, že uvedený nárok považuje za oprávnený aj pokiaľ ide o výšku škody, ktorú si vyčíslil navrhovateľ, nakoľko po oboznámení sa s vyšetrovacím spisom, trovy obhajoby boli vyúčtované podľa skutočne vykonaných úkonov. Namietal však splnenie podmienky konania, a to prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom a keďže za štát v danom prípade konaná Generálna prokuratúra, s ktorou nebol prerokovaný nárok na náhradu škody , navrhol aby súd konanie pre nesplnenie tejto podmienky zastavil.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Uznesením vyšetrovateľa PPZ, Úradu boja proti korupcii, odborom boja proti korupcii Stred č. ČVS: PPZ
- 38/BPK-S-2007 zo dňa 8.6.2009 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne navrhovateľ ako obvinený bol stíhaný za pokračujúci prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho obhajcu dňa 15.6.2009 sťažnosť. Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn. VII/2 Gv 98/09-7 zo dňa 11.8.2009 bola sťažnosť navrhovateľa ako obvineného zamietnutá. Dňa 5.9.2011 vydala prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR pod sp. zn. VII/2 Gv 98/09- 13 uznesenie, ktorým trestné stíhanie proti navrhovateľovi v bodoch 1- 2 zastavila, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Zvolený obhajca navrhovateľa JUDr. Miroslav Stopka faktúrou zo dňa 13.4.2012 vyfakturoval navrhovateľovi trovy obhajoby v trestnej veci v celkovej výške 432,50 Euro. V predmetnej faktúre špecifikoval jednotlivo rozsah poskytnutej právnej pomoci a to : 16.3.2009 prevzatie a prípravy obhajoby, 15.6.2009 sťažnosť proti uzneseniu, 29.6.2009 účasť pri výsluchu obv., 8.10. a 13.10.2009 účasť pri výsluchu svedkov, 4.12.2009 preštudovanie vyšetrovacieho spisu.. Z príjmového pokladničného dokladu č. 3783632 zo dňa 20.4.2012 mal súd za preukázané, že navrhovateľ zaplatil svojmu právnemu zástupcovi - obhajcovi fakturovanú sumu.
Navrhovateľ listom zo dňa 23.4.2012 adresovaným Ministerstvu vnútra SR podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody , ktorú opieral o ust. § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. a uplatnil si právo na náhradu škody vo výške 432,50 Euro spôsobenej nezákonným rozhodnutím
- uznesením ČVS: PPZ - 38/BPK-S-2007 zo dňa 8.6.2009.
Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 7.8.2012 zaslalo odpoveď k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorom uviedlo, že pri posudzovaní žiadosti nezistilo žiadne porušenie základných zásad trestného konania zo strany vyšetrovateľa alebo ostatných orgánov PZ SR. Konanie vyšetrovateľa OBPK -S ÚBPK PPZ v danej veci bolo v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi SR a za týchto podmienok považuje uplatnenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za nedôvodnú a nie je možné jej vyhovieť.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. ak tento zákona neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 veta prvá Zák. č. 514/2003 Z. z. právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.
Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 Zák. č 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 5 Zák. č. 514/2003 Z. z. v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde, je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa ods. 1 a 2.
Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí, a inom pozbavení osobnej slobody, alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené, alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 3 Zák. č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Súd v konaní postupoval podľa § 132 O. s. p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 153 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich, alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Skutkové okolnosti v prejednávanej veci, ako aj výška uplatnenej náhrady, ani rozsah poskytnutých služieb právnej pomoci, nebola medzi účastníkmi sporná.
Súd základ nároku navrhovateľky na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu (až na prípady hodné osobitného zreteľa) je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému
rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti.
K uplatneniu práva na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia v danej veci došlo na základe tej skutočnosti, že trestné stíhanie navrhovateľa bolo zastavené. Súd považuje za potrebné uviesť, že uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného. Toto rozhodnutie je vydávané na základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin ( ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin bol spáchaný určitou osobou ), vydá vyšetrovateľ neodkladne uznesenie, že sa táto osoba stíha ako obvinená. Ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania alebo najmä k oslobodeniu spod obžaloby, nemusí preto vždy znamenať, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané nesprávne Je potrebné si tiež uvedomiť, že jednotlivé dôvody zastavenia trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby nemajú z hľadiska hodnotenia správnosti uznesenia o vznesení obvinenia rovnaký význam; iný význam má z tohto hľadiska napr. zastavenie trestného stíhania, ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie , resp. tento skutok nie je trestným činom, tak ako tomu bolo v danej veci, a iný význam má napr. zastavenie trestného stíhania pre ďalšiu neprípustnosť trestného stíhania z dôvodu amnestie. Pri uplatnení systematického výkladu § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 je možné dôjsť k záveru, že rovnaký význam (dôsledky) ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť, má aj zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby, ak k nemu došlo z určitých dôvodov, a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným nebol potvrdený. Ten proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ktorý bol spod obžaloby oslobodený, má teda podľa ust. § 1, § 3 ods. 1 písm. a) Zák. č.514/2003 Z. z .zásadne právo na náhradu škody, spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia nemá iba ten, kto si obvinenie zavinil sám, a ten kto bol spod obžaloby oslobodený, alebo proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené iba preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že by mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný. V tomto smere poukazuje aj na platnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozhodnutie R 35/91.
Zmyslom Zákona č. 514/2003 Z. z. je, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odstránená. Osoba, voči ktorej bolo trestné stíhanie zastavené, nesie materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia i keď sa ukázalo nesprávne. Je potrebné na ňu hľadieť ako na osobu nevinnú.
Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní fyzická osoba vynaložila náklady na trovy obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného (navrhovateľa), štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 písmeno a/ Zák. č. 514/2003 Z. z., a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám. V konkrétnom prípade súd dospel k názoru, že navrhovateľ si dôvodne zvolil obhajcu pre trestné konanie, v ktorom bolo v konečnom dôsledku trestné stíhanie zastavené . V súvislosti so zvolením si obhajcu mu nepochybne vznikli trovy. Preto štát zodpovedá za vznik škody, ktorej sa v danom prípade nemôže zbaviť. Škoda pozostáva z trov obhajoby, ktoré navrhovateľ uhradil svojmu obhajcovi dňa 20.4.2012 na základe faktúry zo dňa 13.4.20134.11.2008, v ktorej obhajca presne špecifikoval jednotlivé úkony, pričom vychádzal z vyhl.655/2004 Z. z., tieto vyčíslil v súlade s citovanou vyhláškou , v dôsledku čoho došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa. Škoda navrhovateľovi preukázateľne vznikla v súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia, teda je tu daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. K námietke odporcu, že nárok na náhradu škody nebol predbežne prerokovaný s príslušným orgánom, súd uvádza, že v čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako aj v čase podania žaloby bol orgánom oprávneným konať za štát ministerstvo vnútra, ktorému bola žiadosť doručená a ktoré aj na uvedenú žiadosť odpovedalo listom zo dňa 7.8.2012 a ktoré žiadosť vyhodnotilo ako neopodstatnenú. To, že v priebehu konania došlo k zmene zákona č. 514/2003 Z. z. v časti upresnenia orgánu oprávneného za štát konať, nemôže to byť na ujmu navrhovateľa, ktorý tak ako už súd uviedol vyššie v čase podania žiadosti, túto správne adresoval orgánu, ktorý bol v tom čase oprávnený za štát konať. V prípade, že by aj ministerstvo vnútra namietalo svoju príslušnosť, malo vec postúpiť ( § 4 ods. 3 ) príslušnému orgánu s tým, že účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
Na základe vyššie uvedených skutočností a vysloveného právneho názoru súd návrhu navrhovateľa ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ ako úspešný účastník má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania spojené s právnym zastupovaním, ktoré právny zástupca navrhovateľa špecifikoval písomne vo výške 347,88 eur za päť úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastupovania, žaloba o náhradu škody, vyjadrenie zo dňa 28.11.2012, zastupovanie na pojednávaní dňa 13.3.2013 a dňa 22.4.2013, za štyri úkony po 31,54eur , jeden úkon ( účasť na pojednávaní dňa 13.3.2013 ) po 7,89+ 3x režijný paušál po 7,63 Eur + 2x režijný paušál po 7,81 + 20% DPH vo výške 34,51 Eur, náhradu cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla na pojednávanie dňa 13.3.2013 za cestu Čadca - Žilina a späť, 64 km, spotreba 6,8 l na 100 km x cena pohonných hmôt 1.535 eur + paušálna náhrada 0,183 Eur za km, spolu suma 18,39 eur a na pojednávanie dňa 22.4.2013 za cestu Čadca - Žilina a späť, 64 km, spotreba 6,8 l na 100 km x cena pohonných hmôt 1.524 eur + paušálna náhrada 0,183 Eur za km, spolu suma 18,34 eur ( podľa § 15 písm. a ) vyhlášky ) + náhradu za stratu času za dve cesty na trase Čadca - Žilina a späť, 8 polhodín x 13,01 eur, spolu suma 104,08 eur( podľa § 17 ods. 1 vyhlášky). Súd preskúmal vyčíslené trovy právneho zastúpenia čo do rozsahu poskytnutých právnych služieb ako aj ich finančného vyčíslenia v zmysle Vyhl. MS SR 655/2004 Z. z. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 28.11.2012, nakoľko nešlo o účelne vynaložené trovy konania. Ustanovenie § 142 O. s. p. predpokladá náhradu účelne vynaloženie trov konania účastníkov konania. Dňa 22.11.2012 súd zaslal právnemu zástupcovi navrhovateľa na vedomie vyjadrenie odporcu zo dňa 24.9.2012. Navrhovateľ, resp. právny zástupca navrhovateľa neboli súdom vyzvaní, aby sa písomne vyjadrili k predmetnému podaniu odporcu. Preto s poukazom na uvedené súd nepriznal odmenu za tento úkon právnej služby. V zostávajúcej časti boli trovy právneho zastúpenia vyčíslené v súlade s cit. vyhláškou § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a),b),c), ods. 5, § 15 písm. b), 16 ods. 3, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 preto na náhradu trov konania vo výške 300,88 Eur zaviazal v spore neúspešného odporcu v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).