Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/18/2013

Potvrdené rozhodnutím 6Co/542/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 852 05 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava proti odporkyni: D. H., narodená X.XX.XXXX, bytom M. Q. XX/X, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie 356,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. apríla 2013, č.k. 17C/18/2013-65, jednohlasne, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkov náhradu trov odvolacieho konania v sume 24,41 eur, do 3 dní, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 852 05 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava proti odporkyni: D. H., narodená X.XX.XXXX, bytom M. Q. XX/X, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie 356,88 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 175,99 eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.7.2012 domáhal proti odporkyni prostredníctvom svojho advokáta zaplatenia 159,40 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,5 % ročne od 16.1.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca, ktorý na neho pohľadávku proti odporkyni previedol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, s odporkyňou uzavrel zmluvu, na základe ktorej jej prenechal vec, pričom odporkyňa mu nezaplatila peňažné prostriedky, na zaplatenie ktorých sa v tejto zmluve zaviazala.

Odporkyni bol návrh doručený dňa 22.2.2013, pričom odporkyňa k návrhu nevyjadrila a na pojednávanie sa nedostavila.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa k návrhu vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 30.11.2012 tak, že žiadal návrh zamietnuť namietajúc, že pohľadávka navrhovateľa proti odporkyni je premlčaná.

Proti nároku, ktorý si v konaní uplatnil navrhovateľ, vzniesol vedľajší účastník prostredníctvom svojho advokáta námietku premlčania, pričom navrhovateľ vo svojom právnom posúdení uvádzal, že vedľajší účastník nie je oprávnený vzniesť v konaní pred súdom námietku premlčania, proti nároku uplatnenému navrhovateľom. Dospel k právnemu záveru, že takéto právo patrí len odporkyni, ktorá je účastníčkou hmotnoprávneho vzťahu s navrhovateľom, pričom námietka premlčania je hmotnoprávnym úkonom, a preto ju nemôže vzniesť vedľajší účastník, ktorý účastníkom tohto vzťahu nie je. S takýmto názorom nemožno súhlasiť, keďže nie je v súlade s prvá veta , podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z uvedeného výslovne vyplýva, že vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník, na strane ktorého vystupuje. Preto ak námietku premlčania môže vzniesť účastník, na strane ktorého vystupuje vedľajší účastník, môže takýto úkon urobiť aj vedľajší účastník. Neobstojí tvrdenie, podľa ktorého je námietka premlčania úkonom hmotnoprávnym a z toho vyvodiť, že na takýto úkon je oprávnený len účastník. Námietka premlčania ako úkon upravený v hmotnom práve, no nadobúda význam len v súdnom konaní, keďže na tento úkon prihliada len súd pri svojom rozhodovaní, a inak je vo vzťahoch účastníkov nepodstatný, keďže i prípadné konštatovanie premlčania vo vzájomnej komunikácii účastníkov pred začatím súdneho konania, nemá žiaden význam pre vznik, zmenu, či zánik ich hmotnoprávnych vzťahov. Týmto sa líši námietka premlčania od iných procesných úkonov, ako napríklad zmieru uzavretého v priebehu súdneho konania, keďže zmier uzavretý v súdnom konaní má za následok i zmenu hmotnoprávneho vzťahu. Preto je námietka premlčania úkonom procesným, ktorým sa nedisponuje s predmetom konania a na jej vznesenie je oprávnený nielen účastník, ale aj vedľajší účastník.

Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to zmluva o prenájme s všeobecnými podmienkami (čl. 3), dohoda o uzavretí splátkového kalendára (čl. 4), zmluva o postúpení pohľadávok (čl. 5 - 15), pokus o zmier (čl. 16). Z vykonaného dokazovania boli zistené nasledovné skutočnosti:

Obchodná spoločnosť TatraCredit, a.s. dňa 30.4.2003 uzavrela s odporkyňou zmluvu č. XXXXXXXXX, v ktorej bolo uvedené, že ide o zmluvu o prenájme, pričom odporkyňa si od tejto spoločnosti prenajíma televízor v hodnote 10.290,- Sk, pričom sa zaviazala zaplatiť najprv 2.058,- Sk ako počiatočnú platbu a následne 12 mesačných splátok vo výške 686,- Sk, čo je spolu 10.290,- Sk, pričom v článku I b) všeobecných podmienok bolo dohodnuté, že účelom uzavretia zmluvy je to, aby mohla odporkyňa po dobu 13 mesiacov užívať prenajatú vec, pričom predmet nájmu môže po uplynutí 13 mesiacov prejsť do vlastníctva odporkyne a jej mesačné splátky sa považujú za zaplatené zálohy na budúcu kúpu, resp. na nájomné po ukončení splátok. Vo všeobecných podmienkach neboli dohodnuté bližšie podmienky toho, čo je podmienkou nadobudnutia veci do vlastníctva odporkyne, pričom bolo uvedené, že v prípade neplatenia splátok je obchodná spoločnosť TatraCredit, a.s. oprávnená vypovedať zmluvu a žiadať od odporkyne vrátenie veci.

Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorá je v dôsledku zlúčenia právnym nástupcom obchodnej spoločnosti TatraCredit, a.s. dňa 15.12.2006 uzavrela s navrhovateľom zmluvu, na základe ktorej previedla svoju pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa, ktorý s odporkyňou dňa 24.2.2010 podpísal navrhovateľom vo forme formuláru pripravenú listinu označenú ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej je sformulované uznanie záväzku odporkyne voči navrhovateľovi vo výške 159,40 eur, nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 23,90 eur, pričom ako pôvodný veriteľ dlhu je označená obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorá s odporkyňou žiadnym spôsobom písomne nekomunikovala. Ďalej je v dohode uvedené, že odporkyňa dlh splatí v mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných vždy do 25. dňa mesiaca, pričom prvá splátka bude splatná dňa 25.3.2010. Na konci článku 3.1. tejto listiny, ktorý obsahuje dojednanie o splátkach, sa nachádza predformulovaná veta, podľa ktorej odporkyňa má vedomosť o premlčaní a jeho následkoch. Navrhovateľ práve použitím tohto spojenia dospel ku skutkovému záveru, ktorý poprel vedľajší účastník na jej strane o tom, že odporkyňa mala vedomosť o premlčaní navrhovateľom uplatňovaného práva. Mať vedomosť o premlčaní znamená mať vedomosť o následkoch aplikácie inštitútu premlčania, ktoré spočívajú v tom, že určitá povinná osoba si je vedomá toho, že v prípade uplatnenia práva na súde oprávnenou osobou má právo úspešne vzniesť námietku premlčania, teda má vedomosť o tom, že ak takúto námietku ako povinná osoba vznesie, súd oprávnenej osobe právo neprizná, a preto ani oprávnená osoba nebude môcť svoj dlh vymáhať exekučne. Súd nepovažoval použitie vyššie uvedenej predformulovanej abstraktnej vety v dohode zo dňa 24.2.2010 za dôkaz o tom, že odporkyňa si bola vedomá konkrétnych následkov plynutia času na možnú úspešnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči nej v súdnom konaní. Túto vedomosť nemala z dôvodu, že bežný spotrebiteľ nepozná obsah abstraktného, čisto právnického pojmu premlčanie a dojednanie v dohode tvorí náhodný prvok v bode dohody, ktorého podstatou nie je otázka vedomosti odporkyne o premlčaní, ale dojednanie o výške splátok. To, že odporkyňa nemala vedomosť o premlčaní práva navrhovateľa, dosvedčuje aj to, že okrem svojej nevedomosti nemala žiaden osobitný dôvod na to, aby svoj dlh voči navrhovateľovi uznala. Inak povedané odporkyňa si pri uzavretí dohody bola vedomá presného opaku ako premlčania práva navrhovateľa, teda toho, že prípadné uplatnenie práva navrhovateľom bude mať za následok súdne a následne exekučné konania.

Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonní ak právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel zmluvu, v ktorej nebolo uvedené, podľa akého ustanovenia zákona sa uzaviera, pričom z jej dojednaní, a to označenia zmluvy ako zmluvy o prenájme a z toho, že odporkyňa sa mala stať po zaplatení jednotlivých splátok vlastníčkou typicky spotrebnej veci, ktorá spravidla nie je predmetom nájmu, je zrejmé, že vôľou účastníkov bolo to, aby sa odporkyňa po zaplatení splátok stala vlastníčkou veci, pričom do zaplatenia týchto splátok zostane k tejto veci zachované vlastnícke právo právneho predchodcu navrhovateľa a právnym dôvodom užívania tejto veci odporkyňou bude nájom. Takýto zmluvný typ, ktorý sa blíži zmluve o kúpe prenajatej veci (lízingovej zmluve), nie je osobitne upravený v . Preto súd zmluvu uzavretú medzi právnych predchodcom navrhovateľa posúdil ako zmluvu podľa .

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa mal právo na zaplatenie dohodnutých splátok vo výške 686,- Sk, pričom posledná splátka mala byť splatnou do 13 mesiacov od uzavretia zmluvy. Preto splatnosť poslednej splátky odporkyne pôvodnému veriteľovi nastala najneskôr 30.5.2004. Preto už najneskôr dňa 31.5.2004 mohol právny predchodca navrhovateľa vykonať svoje právo proti odporkyni podaním návrhu na súd a preto v tento deň začala plynúť trojročná premlčacia doba podľa , ktorá uplynula dňa najneskôr dňa 31.5.2007, keďže navrhovateľ vo vzťahu k odporkyni neurobil žiaden úkon, ktorý by mal za následok prerušenie premlčacej doby.

Navrhovateľ odporkyňu v súvislosti s výkonom svojho práva kontaktoval až pri uzavretí dohody zo dňa 24.2.2010, pričom výsledkom tejto komunikácie bolo podpísanie listiny označenej ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej je sformulované uznanie záväzku odporkyne voči navrhovateľovi vo výške 159,40 eur, nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 23,90 eur, pričom ako pôvodný veriteľ dlhu je označená obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.

Súd uvedený právny úkon uznania záväzku považoval za neplatný, a to pre jeho neurčitosť podľa . Uznanie záväzku vyžaduje jasnú identifikáciu uznávaného záväzku v jeho výške a v právnom dôvode. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodným veriteľom nebola v uznaní záväzku uvedená obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ale obchodná spoločnosť TatraCredit, a.s. Neurčitosť uznania záväzku spôsobuje aj nejednoznačný odkaz na bližšie nešpecifikovanú istinu vo výške 159,40 eur, pričom nie je zrejmé, o ktoré splátky odporkyne, resp. iné sankčné plnenia podľa zmluvy má ísť. To, čo je vlastne predmetom uznania záväzku, spochybňuje a robí neurčitým i odkaz na nešpecifikované príslušenstvo záväzku a zjavne bez právneho dôvodu uznávané náklady na bližšie nešpecifikované inkasné konanie.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ proti odporkyni vykonával svoje právo tak, že si voči nej vedome uplatňoval svoje premlčané právo predkladaním predformulovaného textu dohody, ktorého náhodnou zložkou je zmienka o vedomosti odporkyne o premlčaní jej dlhu, z čoho vyplynulo, že odporkyňa o premlčaní záväzku nemala vedomosť. Navrhovateľovi táto nevedomosť musela byť známa a je zrejmé, že navrhovateľ konal tak, aby od odporkyne dosiahol jej jednostranný právny úkon s čisto formálnymi, neurčitými údajmi o uznaní záväzku. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania je dôvodná, keďže premlčacia doba uplatneného práva uplynula 34.5.2007, pričom návrh bol podaný až dňa 30.7.2012, pričom úkon odporkyne zo dňa zo dňa 24.2.2010 nespôsobil začatie plynutia novej premlčacej doby, keďže bol neplatný pre svoju neurčitosť podľa a preto, že podľa odporkyňa, v čase keď ho urobila nemala vedomosť o tom, že uznávaný nárok je premlčaný. Preto súd návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania jeho práva podľa zamietol.

V prípade argumentov advokáta navrhovateľa sa objavil okrem toho celkom nesprávny názor, ktorý využíval absenciu doslovného spojenia inštitútu uznania „práva“ podľa druhá veta s inštitútom uznania „dlhu“ podľa evokujúcom záver, že ide o dva samostatné právne inštitúty. K tomu treba uviesť, že uznanie „práva“ podľa druhá veta je ten istý úkon ako uznanie „dlhu“ podľa , ktorého obdobu v je uznanie „záväzku“ podľa a podľa , pričom základným rozdielom medzi a je to, že tento právny inštitút na rozdiel od nepomenúva jednotným pojmom uznanie záväzku, ale dvoma pojmami uznanie práva a uznanie dlhu. Tento stav je len výsledkom toho, že nie je výsledkom ucelenej kodifikácie ako , a preto v roku 1964 zákon ten istý právny inštitút v druhá veta pomenúva ako uznanie práva a v roku 1991 v ako uznanie dlhu. Navrhovateľom podsúvaný názor, že v druhá veta a v ide o dva právne inštitúty, je výsledkom obmedzeného použitia slovičkárenia gramatickej metódy výkladu právnych predpisov, celkom ignorujúc metódu historickú (uvedená vyššie), komparatívnu (stačí porovnanie s ) a teleologickú (aký by bol účel dvoch inštitútov?).

Vzhľadom na zamietnutie návrhu súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorému vznikli trovy konania jeho právnym zastúpením vo výške 180,03 eur určené podľa č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa vo výške 16, eur a náhrada podľa vo výške 7, eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej

- vyjadrenie k návrhu podľa vo výške 16, eur a náhrada podľa vo výške 7, eur; (iii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 24.4.2013 podľa vo výške 16, eur a náhrada podľa vo výške 7, eur, náhrada za stratu času podľa za osem začatých polhodín strávených cestou motorovým vozidlom z Lučenca do Prievidze a späť vo výške 8 x 13,01 eur, čo je 104,08 eur/2, čo je 52,04 eur, náhrada za cestu motorovým vozidlom z Lučenca do Prievidze a späť vo výške 66,38 eur/2, čo je 33,19 eur (náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 240 km = 43,92 eur a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe benzínu 6,5 l x 240km/100km x priemerná cena benzínu vo výške 1,44 eur = 22,464 eur), k čomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty z 109,64 eur, čo je 21,93 eur. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania vo výške 175,99 eur. Preto mu súd náhradu trov konania priznal v takto uplatnenej výške, pričom navrhovateľ je povinný náhradu trov konania zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.