Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-82-2023.pdf
PDF · 71.15 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/82/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci odsúdeného M. E., nar. XX. XX. XXXX v A. E., za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 3. augusta 2023, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/11/2022 zo dňa 1. júna 2023, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. E. zamieta.
odôvodnenie:
Uznesením sp. zn. 15T/11/2022 zo dňa 1. júna 2023 samosudca Okresného súdu Rimavská Sobota podľa § 420 Tr. por., § 419 ods. 1, ods. 4 Tr. por. s použitím § 50 ods. 4 Tr. zák. nariadil odsúdenému M. E. trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/11/2022 zo dňa 25. 01. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 02. 2022. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. s použitím § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd odsúdeného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 01. 06. 2023 sťažnosť, ktorú bližšie nezdôvodnil a neskôr ani písomne nedoplnil.
Podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná.
Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/11/2022 zo dňa 25. 01. 2022 bol M. E. uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 16. 02. 2022, pričom od nasledujúceho dňa začala odsúdenému plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia a jej posledným dňom tak bol deň 16. 02. 2023.
Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa M. E. dopustil ďalšej úmyselne trestnej činnosti, konkrétne v rozmedzí obdobia od 11. 04. 2022 do 04. 05. 2022, a to prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.
V rámci teoretického exkurzu krajský súd uvádza, že v súvislosti s rozhodovaním o podmienečne odloženom treste odňatia slobody doterajšia súdna prax jednoznačne konštatuje, že esenciálnou zložkou pre rozhodnutie súdu je skutočnosť, či odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby viedol riadny život. Pokiaľ ide o riadny život, uvedenému pojmu zodpovedá také správanie posudzovanej osoby, pri ktorom táto osoba dodržiava právny poriadok a ďalšie normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov, priestupkov a iných deliktov. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama o sebe vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom, alebo nevyhovel uloženým podmienkam (nenahradil škodu spôsobenú trestným činom, resp. nezaplatil zameškané výživné, ak boli uložené). Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy, ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Z uvedených zásad vyplýva, že pre konštatáciu, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život musí byť preukázané, že odsúdený závažným spôsobom porušuje normy spoločenského správania sa.
Hoci odsúdený neuviedol žiadne sťažnostné námietky, resp. svoju sťažnosť bližšie nezdôvodnil a neskôr ani nedoplnil, krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie predchádzajúce vydanému rozhodnutiu a konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Súd prvého stupňa dospel v tomto prípade k záveru, že podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou u odsúdeného neplní svoj účel. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keďže sa počas jej plynutia dopustil úmyselnej trestnej činnosti (konkrétne v období od 11. 04. 2022 do 04. 05. 2022, a to prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák.), a preto odsúdený tak vlastným zavinením vytvoril zákonné podmienky pre nariadenie výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. Trestný čin spáchal počas plynutia skúšobnej doby a za jeho spáchanie bol právoplatne uznaný vinným, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sa stotožniť s právnym záverom okresného súdu, že ide o významné porušenie pravidiel, ktoré odôvodňuje vyslovenie záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe neviedol riadny život a premena podmienečného trestu na nepodmienečný trest je v jeho prípade opodstatnená.
Nad rámec odôvodnenia napadnutého uznesenia sťažnostný súd uvádza, že podmienečným odsúdením súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám svojím chovaním, bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v skúšobnej dobe, určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život. Avšak v danom prípade odsúdený nepreukázal v rámci plynúcej skúšobnej doby polepšenie a tiež ani to, že by začal viesť riadny život. Naopak, ako to vyplýva aj zo spisového materiálu a ako to aj konštatoval súd prvého stupňa, odsúdený svojím konaní dal podnet na premenu podmienečného odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody opätovným páchaním protispoločenskej činnosti. Okresný súd preto správne rozhodol, keď odsúdenému nariadil
vykonať podmienečne odložený trest v trvaní 8 mesiacov. Okresný súd tiež postupoval správne, keď odsúdeného na výkon tohto trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.