Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-387-2010.pdf
PDF · 137.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/387/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky I. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/ XX, R. - F., zastúpenej Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie, Trenčianska 17, Bratislava a otca K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, zastúpeného JUDr. Evou Hlaváčovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Farská 12, Nitra o návrhu otca dieťaťa na zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
Súd konanie o návrhu otca maloletého dieťaťa na zmenu umiestnenia maloletej J. G., nar. XX.X.XXXX zastavuje.
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/401/2008-35 zo dňa 28.5.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9CoP/30/2009-90 zo dňa 22.10.2009 tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou J. G., nar. XX.X.XXXX každú párnu sobotu v príslušnom kalendárnom roku od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu v príslušnom kalendárnom roku od 9.00 hod. do 16.30 hod., v každom kalendárnom roku 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v každom kalendárnom roku vo Veľkonočný piatok od 9.00 hod. do 18.00 hod.
Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať otcovi dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od otca dieťaťa späť.
Otec dieťaťa je povinný maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od matky dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať matke späť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 11.10.2010 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh otca dieťaťa zo dňa 8.10.2010, ktorým otec dieťaťa žiadal o zverenie maloletej J. G., nar. XX.X.XXXX do jeho striedavej osobnej starostlivosti tak, že maloletá bude dva týždne u otca a dva týždne u matky opakovane s tým, že striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa sa bude konať opakovane v stanovených časových obdobiach a začne prvou sobotou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia so začiatkom o 10.00
hod. tým, že v tom čase začne styk dieťaťa s otcom a odovzdávanie dieťaťa sa bude konať vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému končí aktuálny rozsudkom stanovený styk s dieťaťom vždy v sobotu o 10.00 hod. po uplynutí dvojtýždňového intervalu, pričom rodič, ktorému končí styk s dieťaťom, je povinný v mieste svojho trvalého bydliska maloleté dieťa riadne pripraviť a odovzdať druhému rodičovi. Zároveň žiadal, aby súd počas trvania striedavej starostlivosti rodičov výživné neurčil a styk rodičov s maloletou neupravil. V obsahu návrhu otec poukázal na doterajší právny stav v úprave styku otca s maloletým dieťaťom a zároveň uviedol, že matka už dlhšiu dobu odmieta spolupracovať pri jeho styku s maloletou i napriek právoplatným a vykonateľným rozhodnutiam súdu a neumožňuje mu stretávanie s maloletou, pričom stretnutia otca s maloletou sa neuskutočnia vôbec alebo ich matka umelo pre účelovo vymyslené príčiny bezdôvodne skráti, veľakrát aj len na niekoľko minút, pričom matka takýto stav odôvodňuje umelým generovaním rôznych chorôb jej samotnej, maloletej, rodinnými oslavami, dovolenkami, prípadne argumentuje rôznymi potvrdeniami od lekárov, ktorých navštívi zväčša tesne pred samotným stretnutím, evidentne preto, aby mala dôvod otcovi zabrániť v stretnúť sa s maloletou pre zdravotné problémy maloletej alebo jej samotnej. V návrhu otec uvádza, že takýto stav pretrváva približne od septembra 2008 až do súčasnosti. V návrhu otec udáva, že je už zúfalý, pričom maloletá ho ako svojho otca oslovuje "zlý ujo", prípadne použije aj iné vulgarizmy, a to bez zjavného dôvodu. Podľa otca za všetkým stojí práve matka dieťaťa ako nezrelá a nezodpovedná matka, ktorá štve maloletú voči otcovi a využíva maloletú ako majetok či zbraň a ako mocenský nástroj pomsty a citového vydierania otca
- jej bývalého manžela. Otec dieťaťa udáva v návrhu, že si myslí, že sa z maloletej v rukách matky stal v podstate rukojemník, za ktorého žiada matka od otca každomesačné výkupné vo forme výživného. V návrhu tiež poukazuje na to, že existuje dôvodná obava, že maloletá trpí syndrómom zavrhnutého rodiča. V návrhu sa dožadoval nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z oblasti detskej psychológie, aby bol zistený reálny psychický stav maloletej. Navrhovateľ v návrhu udával, že má záujem o maloletú a je spôsobilý dieťa vychovávať a zabezpečiť mu všetky potreby pre jeho riadny vývoj i za pomoci jeho rodiny a že striedavou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby maloletej a zároveň bude rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Uviedol i to, že matka dieťaťa s dohodou o striedavej starostlivosti nesúhlasí, pričom jej správanie sa je zarážajúce, neospravedlniteľné a vymyká sa chápaniu zdravého človeka, ktorému záleží na vlastnom dieťati.
V priebehu konania pred súdom otec dieťaťa požadoval zmenu umiestnenia mal. dieťaťa, a to zmenou jeho návrhu, ktorý však v priebehu konania vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a vývoja stavu vzťahov medzi ním a maloletou zobral späť a v konečnom dôsledku sa domáhal zmeny v doterajšej súdnej úprave jeho styku s maloletou dcérou J. G..
Matka dieťaťa vypočutá v konaní pred súdom potvrdila, že stretnutia otca s maloletou prebiehajú vo vchode domu, kde ona s maloletou býva u jej rodičov, pričom prebiehajú tak, že dieťa sa jej drží na rukách a na tieto stretnutia ani nechce ísť, keď ho ona volá. Uviedla, že ona otca pozdraví, ale on to nikdy nepočuje a dieťa otcovi povie "choď preč", pričom už neuvádza spojenie nechcem zlého uja. Povie, že ho nechce. Dieťaťu pritom navrhuje, aby napríklad išli na piesok, ale dieťa to odmieta a berie sa matke na ruky, pričom matku škrtí a plače a potom s dieťaťom matka odíde. Matka sa vyjadrila, že ona navrhovala, aby pri stretnutiach boli kurátorky, ale bolo jej povedané, že o tom musí rozhodnúť súd, pričom ona to chcela preto, aby mala svedkov na to ako stretnutia prebiehajú. Matka sa v priebehu konania vyjadrila tak, že žiadnu odbornú pomoc v smere výchovy maloletej nevyhľadala, pretože bola zaneprázdnená a nemala čas situáciu s maloletou vo vzťahu k otcovi riešiť. Potvrdila, že maloletá navštevuje MŠ v Nitre a v školskom roku 2012/2013 bude predškoláčkou. Uviedla, že problémy v zdravotnom stave maloletej súvisia s dýchacími cestami. Vyjadrila sa, že zmenila u maloletej detskú lekárku, pretože s pôvodnou lekárkou nebola spokojná a uviedla i to, že sa necíti byť ako matka dieťaťa zodpovedná za situáciu v stave pomerov, ktorý v súčasnej dobe existuje medzi dieťaťom a otcom. V priebehu konania po nariadení predbežného opatrenia, ktoré súd nariadil z úradnej moci svoj postoj k veci zmenila a potvrdila, že maloletá bola na stretnutiach s otcom aj bez nej, pričom ešte predtým stretnutia prebiehali za jej prítomnosti napríklad na kúpalisku a v detskom centre Motolino, pričom otcovi dieťaťa poskytla aj náhradné termíny stretnutí za doby, čo bola na dovolenke s maloletou, pričom maloletá stretnutia dobre znášala. Maloletá bola s otcom na stretnutiach bez matky päťkrát, a takt to trvalo do 8/2012, pričom následne jej začala uvádzať, že otec na ňu kričí, robí jej zle a vyhráža sa jej , že jej vezme myš, ktorú jej kúpil, keď nebude robiť, čo on chce, pričom takto sa maloletá vyjadrila i pred kurátorkami, keď s ňou robili pohovor v prítomnosti jej matky a tiež babky - matky matky. Poukázala na to, že maloletá si začala trhať vlasy, rozprávala, že otec je zlý, že sú u neho pavúky, nič jej nedovalí a že sa bojí, lebo jej otec ukázal
takú izbičku, kde bude ona spávať, pričom ona pod vplyvom takýchto vyjadrení kontaktovala MUDr. Z., psychiatričku, ktorú jej dala pre mal. lieky. V mesiaci 1/2013 išla znova k uvedenej psychiatrička pretože mal. začala plakávať a nechcela jesť, pričom dostala sirup na ukľudnenie, ktorý užívala a upokojila sa ale v mesiaci 3/2013 prišla maloletá za ňou so slzami v očiach, že otec chce ju od nej rozdeliť a povedala, že ona chce s ňou ako matkou zomrieť, na základe čoho na išla znova k MUDr. Z. a maloletá dostala liek, a to antidepresívum, ktorý užíva každý večer pred spaním a následne je kľudná, pričom za otcom chodí a ona ju usmerňuje tak, aby s ním išla. Dieťa podľa vyjadrenie matky sa pýta prečo musí ísť k otcovi keď ho neľúbi, avšak spí dobre a už nemá zlé sny. Matka uviedla, že maloletá sa uisťuje v tom, či ju otec vráti, pričom odchádza z domu skľúčená ale prichádza vyradostená. V MŠ matka neuvádzala u maloletej žiadne problémy, len to, že maloletá sa uisťuje, či príde ona po ňu a odmieta ísť do MŠ, keď tam nie je jej obľúbená kamarátka. Vyjadrila sa k režimu maloletej i k pomerom na jej strane. Poukázala na to, že MUDr. Z. jej naposledy odporučila trpezlivosť a úpravu vzťahov medzi ňou ako matkou dieťaťa a otcom dieťaťa. V konečnom návrhu sa matka dieťaťa pridržiavala vyjadrenia jej právnej zástupkyne, ktorá navrhla, aby súd upravil styk medzi otcom a maloletou na každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 15.00 od každú párnu nedeľu od 9.00 do 15.00 hod. Vyjadrila súhlas so späťvzatím návrhu otca na zmenu umiestnenia mal. dieťaťa.
Otec dieťaťa vypočutý v konaní pred súdom uviedol, že sa plne pridržiava obsahu návrhu, ktorý vo veci podal. Vyjadril sa, že stretnutia medzi ním a maloletou sa nerealizujú podľa právoplatného rozsudku súdu, pretože matka je buď chorá alebo je choré dieťa a pokiaľ sa stretnutie uskutoční, prebieha tak, že otec sa v stanovenom čase dostaví do bytového domu, kde matka s maloletou u jej rodičov bývajú, matka prinesie dieťa na rukách, dieťa si zakrýva tvár a povie otcovi, že "je zlý ujo", pričom tieto stretnutia trvali zhruba 10 minút a v ďalšom období sa skracovali na 2-3 minúty. Dieťa počas nich vo vzťahu k otcovi väčšinou použilo slovnú formulu ,,Choď preč, zlý ujo, ja ťa nechcem". Podľa názoru otca je takouto reakciou dieťa na neho matkou pripravené. Otec poukázal i na to, že v rámci výkonu rozhodnutia žiadal aj o súčinnosť ÚPSVaR Nitra, ale matka výzvy úradu nerešpektovala a odmietala akúkoľvek rozumnú komunikáciu k tejto téme. Uviedol aj to, že prostredníctvom sms správ navrhoval matke, aby mu umožnila stretnutia s maloletou bez jej prítomnosti keď matka bola chorá, ale ani to mu matka dieťaťa neumožnila. V ďalšom proces konania pred súdom po nariadení predbežného opatrenia súdu týkajúceho sa výchovného poradenstva pre rodičov i dieťaťa potvrdil, že stretnutia medzi ním a maloletou fungujú podľa doteraz právoplatného rozsudku, pričom dlhodobo pred podaním jeho návrhu v tejto veci podľa rozsudku súdu nefungovali a z danej situácie vinil matku a mal snahu v tomto konaní dosiahnuť zmenu stavu. Uviedol, že maloletá bola aj v jeho domácnosti, nadviazala kontakt s jeho otcom, ktorý s ním býva a volá ho dedko, pričom jeho volá otec. Neudával problémy s maloletou v rámci stretnutí, len v rámci ukončenia stretnutí uviedol, že sa stáva, že maloletá protestuje, že ešte nechce ísť domov, keď je niečím zaujatá pri hre alebo chce ísť ešte pozrieť zvieratká, ktoré majú u neho, pričom jemu to pripadá tak, že hľadá zámienky, aby neodcházali ešte preč. Zároveň poukázal na krátkosť času, v ktorých sa jeho doterajšie stretnutia s maloletou realizujú v rámci ktorého on nemôže pre dcéru zabezpečiť pestrejší program. Zároveň konštatoval stav, že medzi ním a dcérou došlo v priebehu súdneho konania k určitému posunu v ich vzťahoch. Uviedol, že i matka dieťaťa ho už občas pozdraví i odzdraví. V konečnom návrhu sa otec dieťaťa pridržiaval vyjadrenia jeho právneho zástupcu, ktorý potom, čo sa v rámci konania pokúšali dosiahnuť s matkou dieťaťa dohodu ohľadom rozšírenia stretnutí otca s maloletou, ku ktorej v konečnom dôsledku nedošlo, aby sa otec s maloletou mohol stretávať každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu od 9.00 ho do 18.00 hod. V nadväznosti na takýto logicky bol vzatý späť návrh na zmenu umiestenia dieťaťa.
Kolízny opatrovník v konaní pred súdom v nadväznosti na výsledky výchovného poradenstava, ktoré bolo na základe predbežného opatrenia súdu u rodičov a dieťaťa realizované uviedol, že došlo k nadviazaniu kontaktu medzi rodičmi a postúpenému predlžovaniu stretnutí otca s maloletou. Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nepovažoval kolízny opatrovník za vhodné riešenie pre mal. dieťaťa v aktuálnom období. V záujme maloletej navrhol riešenie, aby sa stretnutia medzi otcom a maloletou realizovali každý párny týždeň v sobotu od 10.00 ho. Do 17.00 hod. a v každú párnu nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. Vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu otca na zmenu umiestnenia dieťaťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, oboznámil návrh otca, rozpis stretnutí otca s mal. a ich náplň, plnomocenstvo pre právneho zástupcu otca, substitučné plnomocenstvá pre
zástupcu PZ otca, správy GaKÚ Bratislava, správy PhDr. K. A., správa OR PZ DI Nitra, plnomocenstvá pre PZ na strane matky, správa ÚPSVaR Nitra o poberaní rodičovského príspevku matkou a k evidencii matky ako nezamestnanej, správa MUDr. Z., správy MŠ o maloletej, správy ÚPSVaR Nitra zo šetrenia pomerov u matky a pohovorov s maloletou, správa ÚPSVaR Nitra - referát poradenskopsychologických služieb, znalecký posudok PhDr. U. D. 24/2012 zo dňa 12.3.2012, vyúčtovanie znalečného, správu MUDr. T. F., vyjadrenia matky, vyjadrenie k ZP zo strany matky i otca, znalecký posudok Doc. PhDr. K. H. k zadaniu na spracovanie od otca, predbežné opatrenie OS Nitra uznesenie č. k. 11P/387/2010-187 zo dňa 11.5.2012, správu Obce Z., správy ÚPSVaR Nitra o následných pohovoroch s rodičmi a mal., oznámenie o prevzatí zastúpenia matky novým právnym zástupcom Mgr. K. H. s predložením plnomocestva, vypovedania plnomocenstva zo strany PZ matky JUDr. X. K., správu z pohovoru s mal. a sociálneho šetrenia u matky, správu zo šetrenia pomerov u otca, oznámenie matky o nemožnosti zúčastniť sa na pojednávaní s lekárskym nálezom z 13.11.2012, vyjadrenie PZ otca k neúčasti matky na pojednávaní, správy MUDr. Z., oznámenie novej PZ matky Mgr. E. D. o prevzatí právneho zastúpenia, plnomocenstvo na zastupovanie a ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní, správy ÚPSVaR ohľadom realizácie výchovného opatrenia u rodičov a mal. dieťaťa, aktuálnu správu od MUDr. F., od ZŠ Benkova, vyjadrenie matky, doklady o výdavkoch na bývanie na strane matky, potvrdenia o príjmoch rodičov matky a brata matky, potvrdenie Sociálnej poisťovne o príjme matky, potvrdenie k evidencii matky dieťaťa a jej matky, potvrdenie o výplate Pnd, potvrdenie o odmene matky, dohodu o pracovnej činnosti matky, doklady o výdavkoch na mal. v MŠ, správu Centra Slniečko, aktuálne lekárske nálezy od MUDr. Z., MUDr. T. R., PhDr. K. A., MUDr. O. K., správu ÚPSVaR Nitra k stavu realizácie výchovného opatrenia z 18.4.2013, spis OS Nitra sp. zn. 24P/235/2010 a zistil tento skutkový a právny stav veci.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/401/2008-35 zo dňa 28. 05. 2009 súd upravil styk otca sa maloletou J. G., nar. XX. XX. XXXX na každú sobotu a každú nedeľu v párnom týždni v kalendárnom roku prvé štyri víkendy v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a ďalšie nasledujúce stretnutia v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky dieťaťa. Otcovi uložil povinnosť prevziať maloletú v mieste bydliska dieťa a matke dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a dieťa mu odovzdať. Otec mal zároveň uloženú povinnosť maloletú po ukončení stretnutia v mieste bydliska maloletého dieťaťa matke včas a riadne vrátiť. Citovaný rozsudok potvrdil svojím rozhodnutím aj Krajský súd v Nitre, a to rozsudkom č.k. 9CoP/30/2009-90 zo dňa 22. 10. 2009. Citovaný rozsudok prvostupňového nadobudol právoplatnosť dňa 04. 11. 2009. Už v tom čase boli medzi rodičmi súdom konštatované zlé vzťahy, čo spôsobovala problémy pri realizácii styku otca s mal. dieťaťom. Prvostupňový a tiež odvolací súd v ich rozhodnutiach zdôraznili, že je veľmi dôležité, aby styk prebiehal v pokojnej atmosfére, a to bez prítomnosti matky maloletého dieťaťa potom, čo prvé stretnutia počas štyroch víkednov budú najskôr prebiehať v jej prítomnosti.
Styk medzi otcom a maloletou sa podľa uvedeného rozhodnutia nerealizoval z dôvodu choroby na strane dieťaťa alebo na strane matky dieťaťa, ktorú skutočnosť uvádzala otcovi matka. Tak tomu bolo v období od 01. 08. 2009 do januára 2010. Predtým sa otec stretol s maloletou v lete 2009 na štyroch stretnutiach v mestskom parku za prítomnosti matky a následne v januári 2010 začali stretnutia, keď sa otec na stretnutie dostavil do bytového domu, kde matka a s mal. bývala a býva, pričom matka dieťa priniesla. Dieťa mala na rukách a to si zakrývalo tvár a povedalo len, že otec je zlý ujo, pričom dieťa vôbec nevidelo otca. Takéto stretnutia trvali pol hodiny, následne 10 minút a nakoniec sa skrátili na 2-3 minúty . Dieťa pri týchto stretnutiach otcovi povedalo "choď preč zlý uja, ja ťa nechcem". Podľa názoru otca bolo na takéto správanie dieťa pripravené matkou. Takýto stav viedol otca dieťaťa k podaniu návrhu. Dcéra pri takýchto stretávkach s otcom nikdy otca neoslovila, rovnako sa správala i jej matka, ktorá otca nikdy neodzdravila, keď na stretnutie prišiel a pozdravil ju. Matka dieťaťa v priebehu konania vinila otca za to, že stretnutia prebiehajú tak ako prebiehajú kvôli tomu, že otec neprejaví maloletej dostatočným spôsobom lásku a nedokáže ju presvedčiť o jeho opravdivom záujme o ňu. Poukázal na to, že dieťa mu nikdy nedá pusu a že on jej pusu dá ale malá mu ju naspäť nedá. Matka tiež tvrdila, že maloletú na styk s otcom pripravuje, ale tá povie, že nejde a keď ju ona berie na silu, hneď sa pýta na ruky. Matka poukazoval na to, že malá sa vždy bála, že ju otec nevráti. Matka v priebehu konania uviedla, že ona s maloletou nechodí ku žiadnemu psychológovi. Maloletú označila za veľmi citlivú a komunikatívnu,. Uviedla, že navštevuje MŠ, kde si dobre rozumie s deťmi a s pani učiteľkami a všetkých ľúbi. Potvrdila, že otca maloletá označuje za zlého uja, ktorého nechce, pričom ona jej povedala, že to nie je ujo, ale jej otec. Matka vytýkala otcovi , že sa prejavuje roztržito a nevie s maloletou komunikovať. Uviedla, že z príbuznými zo strany otca nemá maloletá nadviazané žiadne vzťahy, pričom s príbuznými z jej strany má nadviazaný vzťah
s jej rodičmi a preferuje otca maky a tiež snúbenca matky. Matka býva v súčasne dobe s maloletou u jej rodičov. Priateľ matky chodieva ku nim na víkendy. Matka vodí maloletú do MŠ a rovnako i späť. V prípade potreby jej pomôžu rodičia matky. Maloletá funguje v režime, že ráno vstáva v pracovnom týždni o 6.30 a 16.15 ju matka bráva z MŠ o 20.30 chodí spať. Cez víkendy vstáva o 8.00 hod., spať chodí od 12.30 - 13.00 hod., spí do 15.00 hod. Večer schodí spať o 20.30 hod. Podľa názoru matky má maloletá stres zo stretnutí s otcom a preto aj v noci škrípe zubami, pretože aj všeobecná lekárska maloletej jej potvrdila, že škrípanie zubami môže mať psychický pôvod. Do takéto stavu pomerov na strane dieťaťa a rodičov zasiahol súd v priebehu konania vo veci samej predbežným opatrením, ktoré súd nariadil uznesením č.l 11P/387/2010-187 zo dňa 11. 05. 2012. Predbežný opatrením súd uložil matke, otcovi a maloletej povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, ktoré sa bude realizovať na ÚPSVaR Nitra. Takúto formu spolupráce rodičov maloletej s uvedeným úradom súd považoval za nevyhnutnú pre stav, aby vôbec bolo realizovateľné právoplatné rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletou a zároveň, aby sa vôbec začali vytvárať vzťahy medzi otcom a maloletým dieťaťom, avšak v inom prostredí a atmosfére vzťahov ako dovtedy. Z dovtedy vykonaného dokazovania totiž bolo jednoznačne zrejmé, že daná situácia vyžaduje, aby sa pozornosť venovala celému sociálnemu rodinnému prostrediu.
Súd v priebehu konania v tejto právnej veci pribral na posúdenie odborných otázok do konania znalca. Do funkcie znalca pre toto súdne konanie uznesením č. k. 11P/387/2010-82 zo dňa 21.11.2011 ustanovil PhDr. U. D., Q., N. 4. Súdom ustanovená znalkyňa spracovala k veci znalecký posudok č. 24/2012, ktorý súdu doručila 20.3.2012. Znalkyňa zodpovedala otázky , ktoré jej boli položené zo strany súdu a výsledky vyšetrenia zhrnula v tretej časti znaleckého posudku, kde uviedla, že maloletá J. G. je vo vývine primerane sebavedomá, s dobrým sebahodnotením, sociálne ústretová, so snahami vyhovieť požiadavkám blízkeho sociálneho prostredia a jej správanie je poznačené pudovosťou, no objavuje sa už aj racionálna kontrola, ktorá je netypická pre vek maloletej. V prežívaní je maloletá ľahko zraniteľná, precitlivená. Na druhej strane je svojhlavá a tvrdošijná a od okolia vyžaduje okamžité bezpodmienečné plnenie jej prianí a nárokov. Osobnosť matky dieťaťa znalkyňa charakterizuje ako menej diferencovanú, jednoduchú, neprimerane vysoko sebavedomú so sťaženou adaptabilitou a závislosťou na blízkom sociálnom prostredí, ako aj na s neprimeranou závislosťou na jej matke. U matky je zvýšená vzťahovačnosť a nedôverčivosť pri zníženej objektivite. Osobnosť otca znalkyňa charakterizuje ako menej štrukturovanú psychosomaticky nenarušenú, neagresívnu, ovládajúcu sa, poddajnú, umiernenú so sklonmi k uzavretému až nekritickému správaniu so sťaženou adaptabilitou a dominanciou k druhému pohlaviu, no bez známok akejkoľvek agresivity. V prežívaní je otec dieťaťa výrazný resentiment. Má problémy v presadzovaní sa. Znalkyňa vzhľadom k veku maloletej a ukotvenosti maloletej na matku považuje za vhodnejšie výchovné prostredie u matky a zároveň považuje za nutný pravidelný kontakt maloletej s otcom. Ďalej znalkyňa vo svojom posudku uvádza, že citová väzba maloletej k matke je zásadne pozitívna a akékoľvek vzťahy k otcovi u maloletej absentujú a maloletá otca nepovažuje za člena rodiny, ale znalkyňa nenachádza u maloletej ani negatívne vzťahy či postoje k otcovi, pričom zdôrazňuje, že doteraz nebol priestor na vytvorenie si akýchkoľvek vzťahov zo strany maloletej k otcovi. Podľa znalkyne je vzťah matky k maloletej bezprostredným vzťahom matky k dieťaťu, no bez hlbších citových väzieb. Vzťah otca k maloletej je podľa znalkyne blízky, citový a otec považuje maloletú za jediného člena svojej rodiny. Znalkyňa udáva, že z hľadiska rodičmi prezentovaných postojov, ako aj psychodiagnostických vyšetrení usudzuje, že obidvaja rodičia majú vhodný vplyv na maloletú a spĺňajú osobnostné aj intelektové predpoklady pre riadnu starostlivosť a výchovu o maloletú. Znalkyňa udáva, že vzhľadom k veku maloletej, ako aj vzhľadom k doteraz vytvoreným vzťahom k rodine, by pre maloletú striedavá osobná starostlivosť bola traumatizujúca - aktuálne nevhodná. V znaleckom posudku znalkyňa odporúča za vhodnejšie zverenie maloletej do výchovy matke a zabezpečenie pravidelného kontaktu maloletej s otcom. Znalkyňa považuje za vhodné zabezpečiť postupné nadväzovanie kontaktu maloletej s otcom v prítomnosti tretej osoby /sociálny pracovník, učiteľka v MŠ/ a bez prítomnosti matky spočiatku na dve hodiny v priebehu týždňa a potom každý druhý víkend 2 hodiny v nedeľu, pričom po vybudovaní si kamarátskeho vzťahu /cca 2 mesiace/ môžu stretnutia prebiehať bez prítomnosti tretej osoby aj na celý deň počas víkendu. Podľa záverov znalkyne dieťa odmieta otca , pretože ku nemu nemá vypestované žiadne vzťahy a preberá vzorce správania sa matky, ktorá otca tiež odmieta. Pojem ,,zlý ujo" je podľa znalkyne prevzatý dieťaťom od matky, čo maloletá pri konfrontácii aj verbalizuje. Znalkyňa pri konfrontácii rodičov a dieťaťa nezistila strach maloletej z otca. Znalkyňa súčasne nedoporučuje z dôvodu veku dieťaťa a z dôvodu jeho ukotvenosti na matku zmenu výchovného prostredia u maloletej a za príčinu zlyhávania rodičov v prirodzenej rodičovskej funkcii označuje nekorektné vzťahy medzi rodičmi, osočovanie otca dieťaťa
matkou v prítomnosti maloletej , ako aj konfrontačné až nevraživé postoje matky voči otcovi. Znalkyňa v závere znaleckého posudku apeluje na to, aby bola pozornosť venovaná celému sociálnemu rodinnému prostrediu maloletej /starí rodičia zo strany matky/, nakoľko významným spôsobom práve toto prostredie zasahuje do výchovy dieťaťa, čo je prirodzené, keď matka a dieťa žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi matky.
Pri šetrení pomerov v domácnostiach rodičov dieťaťa, ktoré vykonali zamestnanci ÚPSVaR Nitra súd nezistil v domácom prostredí rodičov dieťaťa žiadne nedostatky a nezlučiteľnosť tohto prostredia s pobytom dieťaťa. Matka býva s maloletou v byte jej rodičov, ktorí obaja pracujú. Otec býva s jeho otcom v rodinnom dome. Dom pozostáva zo štyroch izieb, kuchyne a dvoch sociálnych zariadení, dvoch balkónov a povale. Ako detská izbu pre maloletú by mohla podľa vyjadrenia otca slúžiť detská izba jeho sestry, ktorá je zariadená. Samotný otec obýva izbu , v ktorej sú dve postele, stôl, stolička, skrine, hračky Kuchyňa v dome, obývačka a sociálne zariadenia sú využívané spoločne. V rodinnom dome bol počas šetrenia poriadok a hygiena na veľmi dobrej úrovni. Otec maloletej pracuje ako živnostník a vie si pracovný čas naplánovať tak, aby sa mohol venovať aj maloletej a prispôsobiť sa jej režimu. Podľa správy z MŠ v Nitre na Benkovej ulici č. 17, ktorú maloletá navštevuje je spolupráca s matkou dieťaťa štandardná. Maloletá navštevuje MŠ od máj a 2010. Vzťah matky k dieťaťu MŠ hodnotí ako láskavý a starostlivý. V správaní maloletej MŠ neeviduje žiadne problémy a jej správanie v kolektívne označuje za primerané veku. Maloletá sa častejšie hráva vo dvojici, bez problémov sa podriaďuje pravidlám v spoločných aktivitách, správa sa pokojne, nevyvoláva konflikty. Primerane veku vyjadruje pozitívne negatívne emócie. Je tiež primerane aktívna, spolupracuje s inými deťmi. Zapája sa do hier, neruší iné deti, je kamarátska, pokojná a v kolektíve obľúbená, akceptovaná a bezkonfliktná. Má v MŠ obľúbenú kamarátku, s ktorou si vybudovali obojstranný silný citový vzťah. S maloletou MŠ neeviduje žiadne výchovné alebo vzdelávacie problémy. Maloletá je v súčasnej dobe v MŠ predškoláčka a od septembra 2013 bude navštevovať ZŠ na Cabajskej ulici v Nitre. V súčasnej dobe s ňou matka navštevuje MUDr. S. Z., psychiatričku, ktorá maloletú vyšetrila v októbri 2012. Psychiatrička po vyšetrení doporučila u dieťa stabilné pokojné prostredie. Rovnako aj psychologička PhDr.. K. A., s ktorou sa matka skontaktoval opätovne od 10. 12. 2012 preto, že podľa udania matky po návštevách dieťaťa u oca dieťa verbalizuje strach a obavy. Zo záverov správy PhDr. A. vyplýva, že pre dieťa doporučuje zabezpečiť stabilné, zdravými pozitívnymi emóciami obdarené rodinné prostredie, aby sa vývin dieťaťa zrovnomernil a ataky počas návštev u dieťaťa nevznikali, pretože pertrahovaná traumatizáciia dieťaťu nezabezpečuje jeho zdravý psychický i mentálny vývin. Zo správy bývalého právneho zástupcu matky dieťaťa Mgr. K. Hurtaj, advokáta, ktorý po určitú dobu matku dieťaťa v tomto konaní zastupoval v tomto konaní zo dňa 12. 09. 2013 vyplýva stav, že od júna 2012 otec mal dieťaťa realizoval styk s maloletou bez vážnych problémov nad rámce súdom upraveného styku, a to spravidla každý párny víkend v období od 10.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu do 10.00 hod. do 16.00 hod. Záverom oznámil, že medzi rodičmi prebiehajú intenzívne mimosúdne rokovania, ktorých cieľom je uzavretie rodičovskej dohody o optimálnej úprave styku otca s maloletou. Takýto stav potvrdila súdu i správa ÚPSVaR Nitra zo dňa 16. 10. 2013 /č.l. 211/, pričom uvádza, že matka oboznámila stav, že dieťa nemôže po stretnutiach s otcom večer zaspať a budila sa v noci, preto stretnutia skrátili na 4 hodiny. V rámci konzultácie na ÚPSVaR Nitra matka uviedla, ž aj z toho dôvodu ona navštívila MUDr. Z., ktorá maloletej nasadila lieky, na základe ktorých sa situácia u maloletej zlepšila. Maloletá pri pohovore s ňou potvrdila, že s otcom chodí do Mlynov alebo idú do Z.. Vyjadrila sa, že u otca jej bolo dobre, pričom piekli spolu perník a otec jej kúpil bielu myšku. Činnosť s otcom maloletá popísala tak že sa hrajú s loptou alebo kolami alebo hrajú pexeso. Na vyzvanie matky, aby ešte popísala, čo všetko s otcom robí maloletá uviedla, že ju otec niesol po schodoch dolu hlavou, čo sa jej nepáčilo a povedala mu to. A uviedla, že sa j nepáčilo, to, že keď ju otec volal bicyklovať a kúpať sa ona povedal, že nechce ísť a on jej povedal, že jej zoberie myš, ktorú jej kúpil Uviedla, že ona otca rada nemá a nechce u neho ani spávať a nechce ani k nemu chodiť. Uviedla, že chce len tú malú myšku čo jej dal a chce sa s ňou hrávať.
Podľa § 24 ods. 4/ Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť..
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Súd po vykonaní dokazovania v tejto právnej veci považoval za dôvodné upraviť styk otca s maloletou tak ako uvádza výroková časť tohto rozsudku, pričom svojím rozhodnutím vlastne rozšíril doteraz určený rozsah stretnutí otca s maloletou oproti rozsahu, ktorý bol súdom upravený jeho doterajším rozhodnutím z roku 2009. Možno povedať, že podmienky pre vykonanie takejto úpravy styku otca s maloletou v podstate vytvorilo konanie, ktoré bolo na súde začaté na základe návrhu otca dieťaťa, ktorý sa svojím návrhom domáhal najskôr zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a následne požiadal o zmenu návrhu a požadoval zmenu umiestnenia mal. dieťaťa. V konečnom dôsledku však v konaní nakoniec zobral späť jeho návrh na zmenu umiestnenia dieťaťa a požadoval upraviť jeho styk s mal. dieťaťom v širšom rozsahu ako má doteraz súdnym rozhodnutím určené. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne zrejmé, že stretnutia otca s maloletou sa podľa doteraz právoplatného rozhodnutia súdu v období začatia konania v tejto právnej veci buď nerealizovali vôbec, alebo prebiehali vo vchode obytného domu, kde býva matka s maloletou pár minút, keď dieťa na rukách matky, bez pozretia sa na otca stretnutie s otcom odmietalo s vyjadrením že "nechce zlého uja" a posielalo otca preč. Takýto stav v úrovni vzťahov medzi maloletou a otcom bol doslova alarmujúci, ako aj vyjadrenie matky dieťaťa o tom, že ona za takýto stav necíti žiadnu zodpovednosť. Posun vo vzťahoch nepriniesla ani počiatočná spolupráca ÚPSVaR Nitra s matkou a maloletou. Snahou súdu bolo v záujme dieťaťa ešte pred rozhodnutím vo veci samej reparovať evidentne narušené a nezdravé vzťahy medzi rodičmi, ktorých nefunkčnosť potvrdilo aj vykonané znalecké dokazovanie. Znalkyňa veľmi jednoznačne zdôvodnila zlyhávanie rodičov v ich rodičovských funkciách vo vzťahu ku maloletej a odporučila rodičom dieťaťa konkrétne vzorce správania. Zároveň odporučila venovať sa celému sociálnemu rodinnému prostrediu maloletej. Závery znaleckého posudku, stagnácia nepriaznivých vzťahov rodičov dieťaťa medzi sebou, správy, ktoré boli súdu podávané z úrovne MŠ, psychológa maloletej viedli súd k potrebe dočasne, ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej do stavu pomerov u maloletej a jej rodičov zasiahnuť . Preto súd uznesením č.k. 11P/387/2010-187 zo dňa 11. 05. 2012 nariadil predbežné oparenia a uložil rodičom i maloletej povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu na ÚPSVaR v Nitre. I keď spolupráca s matku dieťaťa bola dosť obtiažna i v ďalšom období, podarilo sa dosiahnuť aspoň stav, aby sa otec s maloletou dcérou stretával a aby matka pri týchto stretnutiach zohrala úlohu pozitívnu. Tieto stretnutia sa realizovali najskôr v prítomnosti matky pri stretnutiach, pričom rodičia vedeli byť dôslední v tom, že pri nich neriešili ich problémy z minulého obdobia. To isto pozitívne vplývalo i na dieťa. Postupne prešli k stretnutiam bez prítomnosti matky, dokonca na viac hodín, ako určovalo rozhodnutie súdu. Následne však matka avizovala u dieťaťa znova problémy, pre ktoré musela navštíviť lekára a po značnej dobe navštíviť opäť PhDr. A., s ktorou dlhšiu dobu nespolupracovala. Následne dostala odporučenie navštíviť psychiatričku MUDr. Z. s tým, že liečba sirupom u maloletej situáciu skľudnila.
Vykonané dokazovanie jednoznačne potvrdilo stav, že maloleté dieťa vie prijať otca do svojho života, ich vzájomné zbližovanie však vyžaduje určitý čas a vhodný priestor, aby si navzájom mohli city obe strany prejaviť. Nie je pri nich žiaduca prítomnosť matky, ktorá by vývoj vzťahu deformovala, hoci možno konštatovať, že aj postoj matky dieťaťa sa v priebehu konania pred súdom dokázal posunúť, a to smerom aj vhodného usmerňovania maloletej. Matka dieťaťa má u maloletej významnú rolu a je si tohto stavu plne vedomá a je dôležité pre budúcnosť maloletej, aby svoj vplyv na maloletú pozitívne využívala v prospech maloletej, teda aj v prospech rozvoja vzťahu maloletej s otcom. Bolo by významné, ak by rolu otca u dieťaťa podporilo i širšie okolie rodiny dieťaťa zo strany matky, v ktorom dieťa cíti istotu a bezpečnosť. Tieto atribúty jej však vie zabezpečiť i otec, len žiaľ doteraz k tomu dostal málo priestoru a je otázne, či by vôbec bez vedenia tohto súdneho konania takýto priestor získal. Ale to momentálne dôležité nie je tak ako budúcnosť maloletej, teda stav, aby sa jej vzťah k otcovi mal možnosť rozvíjať, aby otca považovala maloletá za plnohodnotného člena rodiny, aby v ňom videla istotu a oporu, aby v ňom mala dôveru. Je to zároveň veľká výzva i pre otca, ktorý sa tiež musí postupne učiť svojej rodičovskej úlohe a zvládnuť aj svojhlavú a tvrdošijnú povahu svojej maloletej dcéry ale aj nedôverčivosť a zníženú objektivitu u matky dieťaťa. Musí tiež prekonať svoj problém aby sa dokázal presadiť vo svojom bezprostrednom okolí, a to i u maloletej. Aj znalkyňa vo svojich záveroch v znaleckom posudku apeluje na nutný pravidelný kontakt s otcom u maloletej. Dieťa otca nepovažuje za člena rodiny, pretože doteraz malo veľmi málo priestoru vytvoriť si vzťah ku nemu. Znalkyňa v jej znaleckom posudku, ešte v období, keď úroveň vzťahov medzi maloletou a otcom nebola na úrovni súčasnej /súčasná úroveň ich vzťahu je kvalitnejšia/ konštatovala, že je dôležité, aby dieťa malo zabezpečený pravidelný kontakt s otcom. V intenciách znaleckého posudku sa v procese konania pre súdom realizovalo postupné nadväzovanie kontaktu maloletej s otcom a v súčasnej dobe môže bez problémov prebiehať kontakt otca s maloletou a v podstate aj prebieha. Samotná matka uviedla, že maloletá chodí od otca rozradostená. Dôležitým zistením znalkyne bol stav, že maloletá odmietal otca, pretože ku nemu nemala vypestované žiadne vzťahy a preberala vzorce správania matky, ktorá otca tiež odmietala. Objektívny strach maloletej z otca zistený nebol. Súd s prihliadnutím na súčasnú úroveň vzťahov medzi dieťaťom, otcom a i matkou dieťaťa považoval za dôvodné svojím rozhodnutím podporiť stav, aby sa stretnutia otca s maloletou realizovali každú párnu sobotu i nedeľu v čase, ktorý korešponduje s režimom maloletej, ktorý už zohľadňuje i stav, že maloletá je predškoláčka a od 9/2013 začne navštevovať 1. ročník ZŠ a pribudnú jej školské povinnosti, ktoré budú vyžadovať, aby sa v nedeľu na tieto zodpovedne pripravila predovšetkým v domácom prostredí u matky, ktorá má u maloletej zrejme vyšší stupeň autority. Súd považoval za dôvodné stretnutia otca s maloletou zabezpečiť aj v období vianočného obdobia a veľkonočného obdobia, teda tradičných sviatkov v každom roku, ktorý čas vytvára priestor pre iný obsah stretnutí ako v bežnom roku, kontakt so širšou rodinou a v inej atmosfére. Súd svojím rozhodnutím v danej právnej veci sledoval naplnenie stavu, aby rodičovské práva a povinnosti mali priestor vykonávať obaja rodičia dieťaťa v stave, keď je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke. Tento priestor je pre otca v danom právnom stave vytvorený v rámci úpravy jeho styku s maloletou. Nestačí však tento priestor len vytvoriť, to v prípade mal. J. už totiž v minulosti aj nastalo, ale ho i skutočne využívať a to v záujme maloletého dieťaťa s dôsledným rodičovských prístupom, aby obaja rodičia dieťaťa mali pevnú a pre dieťa istú rodičovskú pozíciu a dieťa aby v nich malo dôveru, oporu a autoritu.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže v priebehu konania vzal otec späť jeho návrh na zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa, ktorým v priebehu konania pozmenil jeho návrh na zverenie mal. dieťaťa striedavej osobnej starostlivosti rodičov dieťaťa, súd konanie o tomto jeho návrhu zastavil. A v záujme dieťaťa rozšíril styk otca s maloletou tak ako uvádza výroková časť tohto rozsudku, čím reagoval i na konečné návrhy rodičov dieťaťa, ktorí
navrhovali styk otca s maloletou rozšíriť a rovnaký názor pred súdom prezentoval i kolízny opatrovník mal. dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže sa jednalo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré súd mohol začať i bez návrhu pri súčasnom použití § 146 ods. 1 ods. 1 písm. c/ OSP pre stav zastavenia konania ohľadom návrhu otca na zmenu umiestnenia maloletej, ktorý návrh zobral otec v priebehu konania späť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1/ O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2/ O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.