Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-59-2022.pdf
PDF · 109.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/59/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15C/59/2022-57 IČS: XXXXXXXXXX
file_0.png
file_1.wmf
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29.augusta č. 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Nitra, adresa pre doručovanie: Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, Slančíkovej 3, 950 43 Nitra, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. C. H. XXX/XX, o zaplatenie 3.486,12 Eur, takto
rozhodol:
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15C/59/2022-57 IČS: XXXXXXXXXX r o z h o d o l:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.486,12 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej.
odôvodnenie:
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15C/59/2022-57 IČS: XXXXXXXXXX O d ô v o d n e n i e
1. Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola dňa 12.08.2022 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 3.486,12 Eur titulom refundácie vyplatených dávok dôchodkového poistenia, formou sirotského dôchodku.
2. O žalobe rozhodol okresný súd platobným rozkazom č. k. 15C/59/2022 – 23 zo dňa 18.08.2022, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, následkom čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona.
3. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaná bola na základe rozsudku okresného súdu Levice č. k. 4T/38/2006-405, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. 5To/38/2007 dňa 26.09.2007 uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví, podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa dopustila pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX, voči poškodenej – zomrelej I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L., G. X. V dôsledku tohto protiprávneho konania boli synovi nebohej I. J. K. – D. K. vyplatené dávky dôchodkového poistenia formou sirotského dôchodku. Žalobca plnil vo vzťahu k synovi nebohej I. J. K. v dôsledku protiprávneho konania žalovanej za obdobie od 22.04.2021 do 21.04.2022 sumu 3.486,12 Eur. Žalobca poukázal na ustanovenie § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého má žalobca právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. V danom prípade protiprávne konanie bolo vykonané práve žalovanou, v dôsledku čoho Sociálnej poisťovni vznikla škoda tým, že musela vyplácať dávky dôchodkového poistenia formou sirotského dôchodku v celkovej sume 3.486,12 Eur za vyššie uvedené obdobie. Žalobca vyzval žalovanú na dobrovoľné plnenie, na ktorú výzvu ale žalovaná nereagovala. Z uvedeného dôvodu preto žalobca podal na súd žalobu a žiada zaviazať žalovanú plnením tak, ako to vyplýva z prvého odseku tohto rozsudku. 4. Žalobca ako dôkaz predmetnej škodovej udalosti predložil do konania kópiu právoplatného rozsudku okresného súdu č. k. 4T/38/2006-405 zo dňa 28.02.2007, ako aj kópiu rozsudku Krajského súdu v Nitre č. 5To/38/2007 zo dňa 26.09.2007, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 26.09.2007. Z rozpisu vyplatených dávok má súd preukázané, že v mesiaci 4/2021 bola synovi nebohej I. J. K. vyplatená suma 180,49 Eur, v následných mesiacoch 5 -11/2021 - mesačne suma 299,20 Eur, a v mesiaci 12/2021 – suma 301,93 Eur, t. j. za obdobie 22.04.2021 do 21.01.2022 bola synovi nebohej vyplatená suma 2.576,82 Eur. Z ďalšieho rozpisu vyplatených dávok za obdobie od 22.01.2022 do 21.04.2022 má súd preukázané, že synovi nebohej bola vyplatená suma 909,30 Eur, t. j. v mesiacoch január až marec 2022 mesačne po 303,10 Eur. Spolu tak žalobca vyplatil synovi nebohej I. J. K. sumu 3.486,12 za obdobie od 22.04.2021 do 21.04.2022.
5. Žalovaná voči platobnému rozkazu podala odpor, v ktorom uviedla, že dôvodom podaného požadovaného nároku je skutočnosť, že žalobca vyplatil plnenie z titulu sirotského dôchodku. Poukázala na to, že vozidlo, ktorým bola nehoda spôsobená bolo poistené poisťovňou Komunálna poisťovňa a. s., ktorá je v tomto prípade povinná žalovanú sumu zaplatiť z titulu zákonného poistenia. Podľa žalovanej má byť v tomto konaní žalovanou osobou práve Komunálna poisťovňa a. s., a to s odkazom na zákonné poistenie, na základe ktorého je povinná poskytnúť plnenie za poistenie pre prípad vzniku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobu preto žiadala voči jej osobe v celom rozsahu zamietnuť (čl. 30).
6. K podanému odporu zaslal žalobca svoje vyjadrenie kde oznámil súdu, že po vzniku poistnej udalosti dňa 11.02.2005, v dôsledku ktorej vznikla žalobcovi škoda v podobe vyplatených dávok dôchodkového poistenia, má tento právo voči tretím osobám na náhradu škody s odkazom na už citovaný § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Opätovne poukázal na to, že v danom prípade má nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby, pričom výšku škody preukazuje žalobca potvrdením príslušnej organizačnej zložky sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Žalobca je toho názoru, že podľa platnej legislatívy je oprávnený vymáhať škodu od
toho, od koho má preukázané, že by za ňu podľa platnej legislatívy mal zodpovedať, v danom prípade od žalovanej. Podľa žalobcu je žalovaná v tomto spore správne pasívne legitimovaná osoba. Čo sa týka Komunálnej poisťovni a. s., ako poisťovni, v ktorej mala žalovaná zákonne poistené motorové vozidlo, tu uviedol, že táto pristupovala na základe každoročne vydávanej výzvy žalobcu k refundáciám vyplatených dávok za žalovanú, avšak dňa 09.03.2015 bolo žalobcovi doručené stanovisko Komunálnej poisťovne a. s. zo dňa 05.03.2015 s odôvodnením, že dodatočne zistila, že v čase poistnej udalosti explicitne nevyplývala z vtedy platného zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla jej povinnosť ako poisťovateľa, nahradiť za škodcu nároky uplatňované zo strany sociálnej poisťovni. Z vyššie uvedeného dôvodu Komunálna poisťovňa a. s., oznámila, že už zastavuje budúce refundácie dávok. O tejto skutočnosti predložil žalobca aj stanovisko samotnej Komunálnej poisťovne a.s. z 05.03.2015 (čl. 36). Žalobca ďalej poukázal na už citovaný § 238 zákona o sociálnom poistení, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť tretích osôb nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného konania, a teda Sociálna poisťovňa má právo požadovať túto náhradu škody. Podľa žalobcu z legislatívy vyplýva, že takéto právo môže žalobca uplatniť výlučne voči žalovanej, a nie voči Komunálnej poisťovni a. s., s ktorou žalovaná uzatvorila zmluvný vzťah, preto sa žalobca pridržiava podaného návrhu a navrhuje, aby súd vyhovel návrhu v plnom rozsahu a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu v lehote 15 dní právoplatnosti rozhodnutia (čl. 35,36). 7.1. Na pojednávaní konanom dňa 02.08.2023 žalobca zotrval na predmetnej žalobe v zmysle písomného podania a s odkazom na listinné dôkazy zotrval na uplatnenom nároku na náhradu škody tak, ako bol produkovaný v podanej žalobe, ako aj v ich písomných vyjadreniach. 7.2. Žalovaná pred otvorením pojednávania uviedla, že jej finančná situácia nedovoľuje uhrádzať dlh v takých splátkach, ako to navrhol žalobca pred otvorením pojednávania, kde navrhoval splatiť dlh v mesačných splátkach v sume 145,26 Eur. Poukázala na to, že exekútorom sú jej vykonávané zrážky z dôchodku v sume 40,00 Eur mesačne, pričom sa jedná tiež o dlh vo vzťahu k žalobcovi. Síce došlo aktuálne k navýšeniu jej dôchodku na sumu 420,00 Eur, avšak po odrátaní mesačnej splátky jej nezostáva dostatočná suma, aby zaplatila požadovanú splátku. V minulosti poberala dôchodok v sume 310,00 Eur, následne 370,00 Eur. Ďalej poukázala aj na to, že v dôsledku škodovej udalosti táto zanechala následky na jej zdraví, skrachovalo jej aj podnikanie pričom v roku 2019 vyhlásila aj bankrot a došlo k oddlženiu. Ďalej uviedla, že nie je vlastníčkou bytu, z ktorého dôvodu uhrádza nájom v sume 300,00 Eur a po odpočítaní nájmu a sumy, ktorá jej je zrážaná z dôchodku, jej zostáva suma 120,00 Eur, čo nepredstavuje ani žiadanú mesačnú splátku. Tu zároveň uviedla, že je odkázaná na finančnú pomoc jej detí, keďže zostatok jej príjmu nedosahuje ani sumu postačujúcu na stravu a ďalšie bežné výdavky. S prihliadnutím na jej situáciu navrhla splátky maximálne po 10,00 Eur mesačne, ako aj uviedla, že má viacero dlžôb, ktoré sú vymáhané jedným exekútorom s tým, že zo všetkých nárokov žalobcov je vymáhaná len suma 40,00 Eur, resp. 44,00 Eur mesačne, keďže vyššia suma v zmysle zákona jej zrážaná byť nemôže. Po otvorení pojednávania sa žalovaná k veci už nevyjadrila. 7.3. S takto navrhnutou nižšou sumou mesačných splátok žalobca nesúhlasil, pričom zároveň uviedol, že v prípade, ak táto suma nebude zo strany žalovanej uhradená, rovnako bude aj tento nárok uplatnený v rámci exekučného konania. 8. Na pojednávaní okresný súd vykonal aj dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi v nasledovnom rozsahu: čl. 1-2 žaloba, čl. 4 – 9 rozsudok OS LV č. 4T/38/2006-405 právoplatný dňa 26.09.2007, čl. 10-13 rozsudok KS NR 5To/38/2007, právoplatný dňa 26.09.2007, čl. 14-15 rozpis vyplatených dávok pre Matej Koreň za obdobie 4/2021- 4/2022, čl. 16-17 výzva žalobcu z 11.05.2022, čl. 21-22 konkurz na žalovanú, čl. 23 platobný rozkaz z 18.08.2022, čl. 30 odpor voči platobnému rozkazu, čl. 35 vyjadrenie žalobcu k odporu, čl. 36 stanovisko Komunálnej poisťovne a. s. z 05.03.2015, čl. 49-50 opätovne doklad o vyhlásení konkurzu sp. zn. 23Odk27/2019.
9. Z obsahu žaloby, vyjadrení strán sporu, ako aj pripojených listinných dokladov, okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
9.1. V konaní nebola sporná skutočnosť, ktorá bola zároveň preukázaná aj listinnými dokladmi, že žalovaná bola uznaná vinnou z dopravnej nehody, pri ktorej došlo k usmrteniu aj I. J. K., ako aj nebolo sporné, že v dôsledku tejto škodovej udalosti Sociálna poisťovňa vypláca plnenie vo forme sirotského dôchodku vo vzťahu k synovi nebohej I. J. K.. Za obdobie od 22.04.2021 do 21.04.2022 tieto dávky predstavujú sumu 3.486,12 Eur, ktorých suma vyplýva z predložených listinných dokladov, a ktoré rovnako neboli zo strany žalovanej žiadnym spôsobom namietané. Žalovaná namietala len nedostatok
svojej pasívnej legitimácie, poukázala na konkurzné konanie vedené voči jej osobe, ako aj žiadala o povolenie splácať dlh v splátkach, kde navrhovala mesačnú splátku v sume 10,00 Eur.
9.2. Žalobca zotrval na žalobe v plnom rozsahu, žalovanú považoval za osobu pasívne legitimovanú a súhlasil s mesačnými splátkami, avšak v sume 145,26 Eur tak, aby dlžná suma mohla byť splatená do 24 mesiacov.
10. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení pri prevádzke motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) účinného od 01. 04. 2007, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
12. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
13. Podľa § 4 ods. 3 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
14. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona o PZP v znení účinnom do 31. 03. 2007, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), d) ušlého zisku.
16. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2007, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, O konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 166a ods. 1 zákona o konkurze, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
19. Podľa § 166b ods. 1 zákona o konkurze, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
20. Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
21. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca si uplatňuje regresný nárok za plnenie, ktoré poskytol synovi nebohej I. J. K. za obdobie 4/ 2021 – 3/2022. Ak bol na žalovanú vyhlásený konkurz dňa 26.04.2019 je zrejmé, že pre toto konanie nenastal zákonný následok zastavenia konania podľa citovaného § 167e ods. 1 zákona o konkurze, pretože v tomto konaní sa nejedná o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurznom konaní podľa citovaného § 166a ods. 1 zákona o konkurze (pohľadávka vznikla po rozhodujúcom dni), ako ani nie sú naplnené dôvody v § 166a ods. 1 písm. b/ a c/, a tiež sa nejedná o nevymáhateľnú pohľadávku, čo vyplýva z citovaného ustanovenia § 166b ods. 1 zákona o konkurze. Okresný súd preto nepristúpil k zastaveniu tohto konania, pretože k jeho zastaveniu neboli splnené zákonné predpoklady.
22. V ďalšom súd skúmal otázku pasívnej legitimácie žalovanej, ktorá v podanom odpore poukázala na tú skutočnosť, že žalovaným subjektom by mala byť Komunálna poisťovňa a. s., s odkazom na uzatvorené zákonné poistenie. Tu súd poukazuje na to, že žalovaná túto skutočnosť nepreukazovala predložením predmetnej poistnej zmluvy, avšak súd má z rozhodovacej činnosti z iných konaní vedomosť o tom, že takýto poistný vzťah tu existoval. Odhliadnuc od uvedeného súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že existoval poistný vzťah k motorovému vozidlu, ktorým bola spôsobená škodová udalosť, táto skutočnosť neoprávňuje žalobcu, aby sa svojho plnenia domáhal priamo voči poisťovni, pretože takéto oprávnenie nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona, viď citovaný § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý jednoznačne stanovuje, voči komu si takýto nárok môže žalobca uplatniť. Z tohto ustanovenia je zrejmé (ako správne poukazoval aj žalobca), že týmto subjektom – treťou osobou, je práve žalovaná, pretože žalovaná je tou osobou, ktorá konala protiprávne a práve v dôsledku jej protiprávneho konania vyplácal žalobca dôchodkové dávky vo forme sirotského dôchodku, ktoré boli za žalované obdobie vyplatené v sume 3.486,12 Eur tak, ako to vyplýva z predložených listinných dokladov. Žalovaná v konaní nerozporovala sumu vyplatených dávok, ako aj si bola vedomá samotnej dopravnej nehody zo dňa 11.02.2005, pri ktorej došlo k usmrteniu aj I. J. K. za čo bola uznaná aj vinnou, avšak mala zato, že regresný nárok mal žalobca žiadať od Komunálnej poisťovne a.s.
23. Čo sa týka otázky pasívnej legitimácie žalovanej, tu sa súd nemôže stotožniť s tvrdením žalovanej, pretože ako už bolo uvedené, povinný subjekt, od ktorého je žalobca oprávnený žiadať plnenie je jasne zákonom stanovený a je ním práve žalovaná. Okrem iného, otázka pasívnej legitimácie žalovanej už bola riešená aj v iných konaniach, napr. 16C/63/2015, kde súd rovnako ustálil, že pasívne legitimovaným subjektom je žalovaná (v tom konaní uplatnený tiež regresný nárok žalobcu za vyplatené dávky dôchodkového poistenia – sirotský dôchodok za obdobie od 18.06.2013 do 17.07.2013), ktoré rozhodnutie bolo potvrdené aj Krajským súdom Nitra. Keďže od uvedeného obdobia nenastala zmena právnej úpravy, okresný súd preto nevidí dôvod aby v otázke pasívnej legitimácie bol prijatý iný právny
záver. Navyše skutočnosti tvrdené žalovanou nevyplývajú ani z ustanovení všeobecne záväzného predpisu týkajúceho sa PZP, v znení účinnom po 01.04.2007, od kedy došlo k zmene právnej úpravy, podľa ktorej poistený už nemá právo, aby za nebo platila priamo poisťovňa aj dávky dôchodkového poistenia tak, ako tomu bolo v právnej úprave pred týmto dátumom. Tak ako to už uvádzal aj Krajský súd Nitra, takéhoto plnenia sa môže domáhať iba žalovaná na základe zmluvného vzťahu (ods. 19 rozsudku č.k. 5Co/80/2017 -91 zo dňa 28.03.2018).
24. Súd preto prijal záver, že v tomto konaní je pasívne vecne legitimovaná práve žalovaná, ktorá v dôsledku protiprávneho konania spôsobila, že žalobcovi vznikla škoda predstavujúca výplatu dávok dôchodkového poistenia – konkrétne sirotského dôchodku. Keďže suma vyplatených dávok dôchodkového poistenia bola zo strany žalobcu riadne preukázaná, ako aj nebola zo strany žalovanej žiadnym spôsobom rozporovaná, okresný súd preto žalobe vyhovel a povinnosťou plnenia zaviazal žalovanú v žiadanom rozsahu.
25. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
26. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
27. Žalovaná požiadala o možnosť plnenia v splátkach, ktorú jej v konečnom dôsledku navrhol aj sám žalobca, avšak žalovaná uviedla, že táto možnosť prichádza do úvahy len v sume 10,00 Eur mesačne, pretože vyššiu sumu hradiť nemôže z dôvodu jej finančných pomerov. Žalobca s takto nízkou sumou nesúhlasil, navrhol splatiť dlžnú sumu v lehote 24 mesiacov, čomu zodpovedala splátka v sume 145,26 Eur.
28. Súdu je známa finančná situácia žalovanej, vzhľadom k tomu, že súd eviduje opakovane podávané žaloby voči žalovanej, kde sa žalobca domáhal regresného plnenia voči žalovanej po opakovane vyplácaných dávkach dôchodkového poistenia. Súd preto nespochybňuje samotnú skutočnosť, že vo finančných možnostiach žalovanej nie je platenie vyššej sumy ako 10,00 Eur mesačne, ktorá suma splátky je ale podľa názoru súdu nereálna, keďže žalovaná istina by týmto spôsobom bola hradená až za obdobie 29 rokov, teda až do dovŕšenia 96 veku života žalovanej, čo je vysoko nad priemer veku dožitia žien žijúcich v SR. Keďže žalovaná sama deklarovala možnosť splácania v sume 10,00 Eur mesačne, s prihliadnutím na finančné možnosti žalovanej, súd preto návrhu žalovanej na možnosť splácania dlhu v splátkach nevyhovel, pretože splátka ňou navrhovaná je s poukazom na už uvedené nereálna, a zaplatenie akejkoľvek vyššej sumy mesačnej splátky nie je vo finančných schopnostiach žalovanej.
29. Súd preto žalovanú zaviazal povinnosťou plnenia v celej sume a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia tak, ako to vyplývalo zo žalobného petitu na č.l. 35 p.v.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. V konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, ktorý si ale nárok na náhradu trov konania neuplatnil, ako ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli, A contrario podľa citovaného zákonného ustanovenia súd preto žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nepriznal.
Poučenie:
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15C/59/2022-57 IČS: XXXXXXXXXX
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný poriadok).
V Leviciach, dňa 02. augusta 2023 Mgr. Mariana Pondelová s u d k y ň a