Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-54-2013.pdf
PDF · 84.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/54/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 proti žalovanej: I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, za účastní vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, o vymoženie 21,53 Eur s prísl, (samostatné konanie 2C 57/2012), o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 2C 126/2012-30 zo dňa 29. 10. 2012 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 29,29 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Ambróza Motyku, advokáta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Ďalším výrokom vyslovil, že žalovaná nemá právo na náhradu trov konania a žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 58,15 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 03. 04. 2008. Na základe tejto zmluvy poskytol úver vo výške 381,40 Eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 36-mesačných splátkach, každú vo výške 17,03 Eur splatných vždy k 15-temu dňu v mesiaci počínajúci dňom 15. 05. 2008. Ďalej zistil, že žalobca dňa 13. 01. 2009 od zmluvy odstúpil ku dňu 28. 02. 2009.
Právne poukázal na ust. § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. § 48 Občianskeho zákonníka, § 457 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesol vedľajší účastník. Zistil, že žalobca odstúpil od zmluvy so žalovaným ku dňu 28. 02. 2009. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba však bola podaná na súd dňa 19. 01. 2012, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby. Preto vznesenú námietku premlčania považoval za dôvodnú a žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Uviedol, že úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila, žalobca bol neúspešný, a preto vedľajšiemu účastníkovi priznal trovy konania, ktoré špecifikoval vo výroku napadnutého rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že plnenie zo zmluvy v prípade odstúpenia od zmluvy v súlade so zmluvou treba posudzovať ako bezdôvodné obohatenie s tým, že zmluva sa odstúpením od počiatku ruší. Uviedol, že v danom prípade je CETELEM SLOVENSKO, a. s. oprávnený požadovať od klienta v súlade s čl. V. bodu 3 všeobecných podmienok pre poskytnutia spotrebiteľského úveru aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Zmluvná pokuta je splatná bezodkladne po tom, čo klient dostane písomnú výzvu na jej úhradu. Preto nie je možné konštatovať, že zmluvná pokuta sa odstúpením od zmluvy zruší. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3- ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Nároky uplatnené v konaní zo spotrebiteľského úveru sa stali splatnými a uplynutím lehoty stanovených v odstúpení od zmluvy zo dňa 13. 01. 2009 ku dňu 28. 02. 2009. Žaloba bola podaná dňa 19. 01. 2012, teda v zákonnej 3- ročnej premlčacej lehoty. Zmluvná pokuta nie je v rozpore s Občianskym zákonníkom a ide o zmluvnú dohodu účastníkov právneho vzťahu, ktorá nie je v rozpore s platným právnym poriadkom. Zákonodarca v zmluvách o úvere pri právnom úkone odstúpenia od úverovej zmluvy nezamýšľal definovať odstúpenie ako zrušenie zmluvy od počiatku, nakoľko spotrebiteľ má povinnosť zaplatiť istinu a úrok z tejto istiny do dňa splatenia istiny. Nie je možné sa subsidiárne opierať o Občiansky zákonník, nakoľko tento inštitút je priamo upravený v zákone o spotrebiteľských úveroch. Nesúhlasil ani s uložením povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Uviedol, že vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa. Účelom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa., preto ak sa rozhodne využiť na zastupovanie konaní pomoc advokáta, musí jeho trovy znášať samo z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a návrhu vyhovel alebo vec vrátil na ďalšie prejednanie.
K podanému odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník. K veci samej uviedol, že súd odôvodnenie rozsudku dostatočne argumentoval, prečo nastúpil právny režim bezdôvodného obohatenia s nutnosťou aplikácie 2-ročnej premlčacej lehoty. K trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že s argumentáciou žalobcu nesúhlasí. Poukázal na skutočnosť, že práve pôsobenie vedľajšieho účastníka v konaní predstavuje adekvátny a účinný prostriedok ochrany spotrebiteľských práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nakoľko práve vznesenie jednotlivých námietok vedľajším účastníkom vedie k zamietnutiu žaloby. Ak žalobca argumentuje, že združenie má trovy advokáta hradiť z vlastných prostriedkov, súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ v súlade s ustálenou súdnou praxou. K dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O. s. p., ktoré bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z. z. v zmysle citovanej novely trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov, ako aj ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov a pod.. Táto novelizovaná úprava zohľadňuje rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22. 12. 2010 vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09. Trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy a dal do pozornosti aj doterajšie rozhodnutia súdov v rámci SR o trovách účastníkov konania. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,60 Eur, režijný paušál 7,81 Eur a 20 % DPH vo výške 4,88 Eur spolu celkom 29,29 Eur.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.
V danom prípade odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je nečinnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záveroch vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkového stavu vyvodil správne právne závery.
Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecné správne právne závery súdu prvého stupňa, ale na ich doplnenie uvádza nasledovné:
Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec aj správne právne posúdil, ak zrušenie zmluvy ako dôsledok od jej odstúpenia vzťahoval aj na práva zo zmluvnej pokuty. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje aj na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Žalobca namietal tú skutočnosť, že už raz vzniknuté právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odstúpením od zmluvy nezanikne a že zmluvná pokuta sa odstúpením od zmluvy ruší.
Odvolací súd z obsahu spisu teda zistil, že žaloba bola podaná dňa 19. 01. 2012, pričom žalobca odstúpil od zmluvy so žalovaným k 28. 02. 2009. Preto dôvodne prvostupňový súd konštatoval, že žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. So žalobcom prezentovanou právnou konštrukciou odvolací súd nesúhlasí a je treba povedať, že doterajšia judikatúra zohľadňuje ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, ale musí inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovená alebo účastníkmi dohodnuté.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Je zrejmé, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože ho zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenie zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka.
Je potrebné si všímať aj to, že je to práve dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a rozhodol sa využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Preto
práva a povinnosti zo zmlúv, vrátane práva a povinnosti zo zmluvných pokút, ktoré sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kontexte, sú neplatné pre rozhodnutie pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu aj odvolací súd bol toho názoru, že žaloba o plnenie zo zmluvných pokút bola nedôvodná a keďže bolo preukázané, že zo strany vedľajšieho účastníka bola vznesená námietka premlčania uplatnenej pohľadávky a zistené, že žalobca odstúpil od zmluvy, vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v 2-ročnej premlčacej lehote.
Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, a preto ho v zmysle ust. § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Správne bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa aj o trovách vedľajšieho účastníka. V danom prípade vedľajší účastník bol zastúpený advokátom, možnosť, ktorú pripúšťa aj Občiansky súdny poriadok v zmysle ust. § 137 O. s. p.. Odvolací súd zistil, že išlo o účelne vynaložené trovy, preto správny bol postup súdu prvého stupňa, ak zaviazal žalobcu aj na úhradu trov prvostupňového konania vedľajšiemu účastníkovi.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca nebol úspešný, preto má vedľajší účastník ako úspešný v konaní právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,29 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.