Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16Co-45-2013.pdf
PDF · 78.96 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/45/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r.o. Bratislava, Údernícka 5, právne zastúpený AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanému: Y. Y., O. XX, zastúpený opatrovníčkou H. Y., súdnou tajomníčkou Okresného súdu vo L. O., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24. 10. 2012, č. k. 17C 128/2012-44 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca vymáha vyplatenie postúpenej pohľadávky medzi nebankovou spoločnosťou a žalovaným. Žalobca pred uplatnením tejto pohľadávky na súde predložil žalovanému na podpis dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú žalovaný podpísal bez toho, žeby obsahu porozumel, ako aj otázke premlčania, ktorá bola v jeho neprospech. Zmienka o premlčaní dlhu v texte zmluvy o uznaní záväzku je síce uvedená, ale drobným písmom účelovo znevýraznená a stráca v dlhšom obsahu textu. Zvýraznená je len tá časť, ktorá sa týka uznania záväzku bez zmienky o jeho premlčaní. Text uznania dlhu bol vopred žalobcom naformulovaný, bez možnosti upraviť tento text podľa individuálneho dojednania, pretože na ňom boli doplnené len údaje o mene klienta, o výške záväzku a výške splátky ručným písmom. V texte nie je zmienka o tom, že žalovaný bol poučený, že uznáva premlčaný záväzok a bol oboznámený o význame premlčania, najmä časti B2. V uznaní záväzku sa nič neuvádza ohľadne toho, že ide o uznanie premlčaného záväzku a v časti bodu 3 forma splatenia záväzku v poslednom riadku bodu 3.1 sa uvádza, že osoby vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, avšak nie osobitne, ale v nadväznosti na text, ktorý sa týka splátkového kalendára. Konštatoval, že bežný spotrebiteľ pri podpise takejto dohody bez právnej znalosti len ťažko mohol nájsť v texte údaje o vyhlásení, že má vedomosť o premlčaní, hlave preto, že toto vyhlásenie malo byť v časti uznania záväzku a nie v texte časti forma splatenia záväzku. Teda účelovo bolo toto vyhlásenie o premlčaní dané do inej časti textu, na ktorý obsahovo nenadväzuje. Zo strany žalobcu ide o nekalú obchodnú praktiku a takého uznanie dlhu súd posúdil ako neprávny právny úkon, ktorého účinkom nemôže byť predlženie premlčacej doby na 10 rokov. Preto nepriznal právnu ochranu žalobcovi a žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady procesnej úspešnosti.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel k na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na ust.§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dňa 28. 09. 2010 žalovaný podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky a prísľub, že tento dlh zaplatí. Zároveň potvrdil aj vedomosť o premlčaní dlhu a následkov s tým spojených. V dohode jednoznačne, zrozumiteľne a jasne sú uvedené tieto skutočnosti. Zastáva názor, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie premlčaného práva nie z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 O. s. p. je viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho kto uznal premlčanie so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trvá, tzn. že ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepozmeňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal o jeho premlčaní a jeho následkov. Podpísaním dohody došlo k začatiu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, teda právny účinok v spojení s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, ktorý v tomto prípade nastal. Z tohto dôvodu sa žalovaný nemôže brániť námietkou premlčania. Rovnaký názor zastáva aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudkoch sp. zn. 3Cz 6/68, 33 Cdo 155/2007. V súvislosti s uznaním premlčaného práva žalobca uviedol, že funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho. Uplynutím premlčacej doby sa oslabuje súdna vymáhateľnosť premlčaného práva, avšak veriteľom premlčané právo zostáva naďalej zachované rovnako, ako nezaniká záväzok dlžníka voči veriteľovi. Z nadväznosti na vyššie uvedené nie je logické ani vylúčené, že žalovaný vedomý si svojich kedysi existujúcich záväzkov voči veriteľovi, ich v súlade s dobrými mravmi a svojím svedomím chce uhradiť, avšak vzhľadom na to, že pre svoju zlú finančnú situáciu ho nemôže uhradiť naraz v plnej výške, slobodne sa rozhodne uzavrieť dohodu v zmysle, ktorej je mu umožnené uhradiť existujúci záväzok v postupných splátkach. Tým, že žalovaný podpísal dohodu prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je v jeho záujme. Predmetná dohoda neobsahuje žiadne nekalé obchodné praktiky ani zaväzujúce právne formulácie, obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa žalovaný s nimi nemal možnosť oboznámiť. Obdobný právny názor ohľadom inštitútu uznania záväzku vyslovil Okresný súd Michalovce sp. zn. 19C 141/2012 zo dňa 01. 10. 2012. Spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov, považoval žalobca za zarážajúci, kedy súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že žalovaný uznal svoj záväzok a zároveň aj potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, tak že návrhu vyhovie v plnom rozsahu a uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav vec, prijal správne závery, na zistenie ktorých sa nič nezmenilo ani pred odvolacím súdom, a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje aj odvolací súd.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník ktorý dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nenastávajú právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.
Preto súd prvého stupňa, ak zamietol návrh žalobcu, jeho rozhodnutie je vecne správne.
Ak súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca pred uplatnením tejto pohľadávky na súde predložil žalovanému na podpis dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú žalovaný podpísal bez toho, žeby obsahu porozumel, ako aj otázke premlčania, správny bol právny jeho záver, že táto dohoda bola v jeho neprospech.
Z dokazovania jasne vyplynulo, že zmienka o premlčaní dlhu v texte zmluvy o uznaní záväzku je síce uvedená, ale je účelovo znevýraznená, zvýraznená je len tá časť, ktorá sa týka uznania záväzku bez zmienky o jeho premlčaní, pričom text uznania dlhu bol vopred žalobcom naformulovaný. V texte nie je zmienka o tom, že žalovaný bol poučený, že uznáva premlčaný záväzok a bol oboznámený o význame premlčania všetkých skutočností, na ktoré poukázal prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd sa s nimi stotožnil, pretože vyplývajú z vykonaného dokazovania. Odvolací súd zdôrazňuje ešte jednu okolnosť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správania priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výroku, alebo službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť a podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa definoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktoré predpokladá osobitú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praktike. Z tohto hľadiska je preto správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná a prieči sa dobrým mravom.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, a to aj vo vzťahu k priznaným trovám konania, o ktorých rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu, pretože žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, keďže žalobca bol neúspešný a úspešný žalovaný si ich neuplatnil.
Poučenie:
Proti rozsudku nie je prípustné odvolanie.