Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-840-2009.pdf
PDF · 87.17 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/840/2009
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: Y. nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, XXX XX F. pre vymoženie sumy 2655,54 € s príslušenstvom a trov predchádzajúceho konania 49,79 €, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Patricius Baďura, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava, náhradu trov exekúcie v sume 115,61 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 014360 * zo dňa 27. 10. 2009 bol súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura, Exekútorský úrad Bratislava, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku rozhodcu Mgr. Erika Končoka v Bratislave, č. k. RK-532/08-EK zo dňa 01. 10. 2008.
Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100002067 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 27.11.2007 (ďalej len „Zmluva) mal súd preukázané, že v predmetnej veci sa jedná o úver spotrebiteľský, nakoľko obsah zmluvy spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, t.j. zákonné znaky spotrebiteľských úverov. Na takúto zmluvu je nutné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednoznačne jedná i o spotrebiteľský vzťah a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Súd preskúmal predmetnú Zmluvu a Zmluvné dojednania a zistil, že v bode 18. Zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom iba žalujúcej strane, ktorou je v tomto prípade vo väčšine prípadov dodávateľ ako poskytovateľ úveru. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide po predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa čl. 6 ods.1., smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Uvedeným právnym predpisom, ktorý bol transponovaný aj do ustanovení Občianskeho zákonníka, je chránené základné právo občana - spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce u Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali.
V čase uzavretia Zmluvy nemal Občiansky zákonník medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Toto bolo doplnené až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára 2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len indikatívny výpočet neprijateľných podmienok.
Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 EP vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP exekučným titulom, avšak podľa názoru súdu exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe uvedených
skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd skúmal, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Nakoľko exekučný titul, na základe ktorého oprávnený navrhol vykonať exekúciu nie je spôsobilým exekučným titulom, súd dospel k záveru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie a uložil mu povinnosť uhradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor trovy uplatnil a vyčíslil v zmysle zák. č. 233/1995 Z.z. a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“).
Podľa § 14 ods. 1 a 2 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekučného konania v sume 166 €, ktoré vyčíslil nasledovne:
1) Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky - paušálna odmena: žiadosť o vydanie poverenia 3,32 €, 22 x zisťovanie majetku povinného/účtu povinného 22 x 3,32 €, upovedomenie o začatí exekúcie 3,32 €, 2 x
upovedomenie o spôsobe exekúcie 2 x 3,32 €, 3 x Exekučný príkaz 3 x 3,32 €, Príkaz na začatie exekúcie 3,32 €, t. j. za 30 úkonov exekučnej činnosti v sume 30 x 3,32 = 99,6 €. Súd v tejto časti súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za 2 x doručovanie exekučného príkazu a 1 x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. a) až f) Vyhlášky sú uvedené úkony exekučnej činnosti odmeňované sumou 3,32 € len za jedno takéto vyhotovenie a doručenie. Ak by zákonodarca chcel, aby každý jednotlivý úkon (napr. každý jeden exekučný príkaz) bol odmeňovaný sumou 3,32 € vyjadril by to tak, ako je uvedené v písm. g) až j) § 15 ods. 1 Vyhlášky. Súd v tejto časti priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 27 úkonov exekučnej činnosti v celkovej sume 27 x 3,32 € = 89,64 €.
2) Podľa § 22 Vyhlášky - hotové výdavky: poštovné za 48 x doručenie, kanc. papier + toner 200 ks á 0,03 centa 6 €, obálky 40 ks á 0,08 centa 3,20 €, zakladanie došlej pošty do spisu a úschova a evidencia registrov ukončených spisov 10,57 €, telefonáty 6 €. Súd v tejto časti súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov za papier, toner, obálky a telefonáty, nakoľko uvedené výdavky neboli súdu preukázané, súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov ani v prípade zakladania došlej pošty do spisu a jej úschovy a evidencia registrov ukončených spisov, nakoľko v odmene súdneho exekútora sú podľa § 25 Vyhlášky zahrnuté aj administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súd v tejto časti súdnemu exekútorovi nepriznal v požadovanej sume ani náhradu hotových výdavkov za poštovné, nakoľko predložený exekučný spis obsahoval len 4 x originál doručenky a 2 nedoručené obálky preukazujúce doručovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním z účtu 0,10 €, upovedomenia o začatí exekúcie 1,30 €, upovedomenia o začatí ex. zrážkami zo mzdy 1,30 €, príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy 1,30 €, exekučného príkazu 1,30 € a exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu 1,40 €. Súd v tejto časti súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 0,10 + 1,30 + 1,30 + 1,30 + 1,30 + 1,40 = 6,70 €.
4) Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu navýšenú o 20 % DPH, t.j. v sume 19,27 € v zmysle zák. o dani z pridanej hodnoty a § 196 Exekučného poriadku.
Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej sume 89,64 + 6,70 + 19,27 = 115,61 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )