Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cbi/1/2011

Potvrdené rozhodnutím 21CoKR/14/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava proti žalovanému Mgr. Ladislavovi Zselinszkému, Hlavná 28/7, Dunajská Streda, správcovi úpadcu STAPROS, s.r.o. v konkurze, Partizánska 72, Piešťany, o určenie pohľadávky vo výške 3.686,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cbi/1/2011-60 zo dňa 19.04.2013 jednohlasne takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava proti žalovanému: Mgr. Ladislav Zselinszky, so sídlom kancelárie Hlavná 28/7, Dunajská Streda, správca úpadcu STAPROS, s.r.o. v konkurze, so sídlom Partizánska 72, Piešťany, IČO: 31 421 474, o určenie pohľadávky v sume 3.686,- eur, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcu Sociálna poisťovňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2011 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 3.686,- eur, prihlásená do konkurzného konania vedeného na tunajšom súde pod č.k. prihláškou zo dňa 13.07.2010, sa uznáva ako pohľadávka proti podstate.

Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že podaním zo dňa 13.07.2010 si v konkurznom konaní vedenom na tunajšom súdu pod. sp. zn. prihlásil pohľadávku vo výške 3.686,- eur ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac apríl 2010 na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie predloženého dňa 20.05.2010. Listom zo dňa 20.08.2010 žalovaný oznámil, odvolávajúc sa na ustanovenie § 87 ods. 1 a ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, že poistné za kalendárny mesiac apríl 2010 vo výške 3.686,- eur nie je možné v konkurze uspokojiť ani ako pohľadávku proti podstate, pretože toto poistné vzniklo ešte pred vyhlásením konkurzu. Čo sa týka časového hľadiska vo vyjadrení žalovaného absentujú dôvody, ktoré by podporovali jeho stanovisko, že pohľadávka na poistnom za mesiac apríl 2010 vznikla pred vyhlásením konkurzu, a teda nie je pohľadávkou proti podstate. S neuznaním uplatnenej pohľadávky proti podstate žalobca nesúhlasí. V zmysle o sociálnom poistení, „poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Na túto povinnosť platiteľa poistného nadväzuje ustanovenie zákona o sociálnom poistení, ktoré stanovuje zamestnávateľovi povinnosť „predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku

na starobné dôchodkové sporenie.“ Moment vzniku pohľadávky, od ktorého je Sociálna poisťovňa oprávnená požadovať od platiteľa poistného konkrétne plnenie viaže opatrenie č. MF/24035/2005-74 na výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Predložením výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa stáva známou presná suma pohľadávky Sociálnej poisťovne. Z časového hľadiska preto pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká momentom predloženia mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platiteľom poistného. Až na základe predloženého mesačného výkazu ma Sociálna poisťovňa vedomosť o výške pohľadávky ako aj právo požadovať od platiteľa poistného konkrétne plnenie. Na základe vyššie uvedeného má žalobca naliehavý právny záujem na určení tejto pohľadávky za pohľadávku proti podstate, nakoľko bez tohto určenia nemôže byť pohľadávka v konkurze uspokojená, čím sa žalobcovi odopiera právo na uplatnenie a uznanie pohľadávky.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe podaním zo dňa 12.12.2012 uviedol, že pohľadávka uplatnená žalobcom sa týka mesiaca apríl 2010 a v zmysle § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistné za mesiac apríl je splatné najneskôr v posledný májový deň alebo v najbližší nasledujúci pracovný deň, ak posledný májový deň pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, ku ktorému v tomto prípade došlo dňa 05.05.2010, je aj to, že nesplatné záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu sa od vyhlásenia konkurzu až do jeho zrušenia považujú za splatné. Preto aj žalovaná pohľadávka sa odo dňa 05.05.2010, kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, považuje za splatnú. Žalovaný má za to, že pohľadávka uplatnená žalobcom je pohľadávkou, ktorá logicky musela vzniknúť ešte pred vyhlásením konkurzu, pretože sám žalobca ju uplatňuje za kalendárny mesiac, ktorý zjavne predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, a to je zároveň dôvod, pre ktorý táto pohľadávka už nemôže byť nijako uspokojená v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Napriek tomu však žalobcovi patrilo právo, aby jeho pohľadávka, ktorá mu vznikla voči úpadcovi ešte pred vyhlásením konkurzu boli uspokojené rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Stačilo, aby žalobca toto právo uplatnil prihláškou riadne a v lehote na prihlasovanie pohľadávok. Lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula až dňa 21.06.2010, teda mesiac po tom, ako bol žalobcovi predložený mesačný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za mesiac apríl 2010; tento bol žalobcovi predložený dňa 20.05.2010. Na záver žalovaný uviedol, že ak by aj pripustil, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie vzniká až predložením mesačného výkazu príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, tak ako to tvrdí žalobca, potom nepredloženie takéhoto výkazu by nevyhnutne muselo mať za následok to, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie nijako nevznikne, čo je zrejmý nezmysel. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobu ako zjavne nedôvodnú zamietnuť.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.04.2013 uviedol, že v danom prípade si zamestnávateľ určil deň výplaty mzdy na 30. deň v mesiaci, to znamená, že poistné za mesiac apríl 2010 v sume 3.686,- eur bolo splatné dňa 30.05.2010, t.j. po vyhlásení konkurzu. Poistné je zamestnávateľ povinný odviesť v sumách uvedených vo výkaze poistného za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom. Zamestnávateľ sa teda nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov poistného nestane zrejmým, v akej výške je zamestnávateľ povinný odviesť jednotlivé druhy poistného. V danom prípade sa zamestnávateľ stal dlžníkom poisťovne dňa 31.05.2010, t. j. po vyhlásení konkurzu. Oprávnenie Sociálnej poisťovne požadovať poistné (uplatniť pohľadávku) ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu za mesiac apríl 2010 nemohlo vzniknúť v apríli 2010, ale až v máji 2010, konkrétne 30.05.2010, keďže výplata miezd za mesiac apríl 2010 sa viaže k 30.05.2010. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že vyhlásením konkurzu, dňa 05.05.2010, sa nesplatný žalovaný záväzok úpadcu na poistnom vo výške 3.686 eur, stal splatným. Má za to, že v danom prípade sa jedná o verejnoprávny vzťah založený na zákonnom oprávnení Sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť. Ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je preto možné posudzovať len na základe ustanovení zákona o sociálnom poistení, t.j. na základe tých ustanovení, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť (zaplatiť) a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške.

Súd uznesením č.k. -49 zo dňa 31.01.2013 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca - Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, a na jeho miesto vstúpil ako žalobca Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava.

Súd v zmysle pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané (dňa 11.3.2013) a svoju neúčasť na pojednávaní riadne písomne ospravedlnil, resp. podaním zo dňa 18.04.2013 súhlasil s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania a navrhol, aby súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Okresný súd Trnava uznesením č.k. zo dňa 28.04.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 04.05.2010, právoplatným dňa 05.05.2010, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka STAPROS, s.r.o. v konkurze, so sídlom Partizánska 72, Piešťany, IČO: 31 421 474, ustanovil do funkcie správcu Mgr. Ladislava Zselinszkeho, so sídlom kancelárie Hlavná 28/7, Dunajská Streda a vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu.

Právny predchodca žalobcu Sociálna poisťovňa si uplatnil v predmetnom konkurznom konaní pohľadávku proti podstate v celkovej výške 3.686,- eur, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac apríl 2010 na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu uvedenú pohľadávku poprel s odôvodnením, že sa nejedná o pohľadávku proti podstate, pretože vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“), za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

Podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a

rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

Podľa prvá veta , nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

Podľa , pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

Podľa , pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.

Právny predchodca žalobcu sa v predmetnom konaní domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 3.686,- eur uplatnená v konkurznom konaní č.k. je pohľadávkou proti podstate. V zmysle , pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Základom rozhodnutia vo veci samej je posúdiť okamih vzniku žalovanej pohľadávky, teda či žalobcom uplatnená pohľadávka vznikla pred alebo až po vyhlásení konkurzu.

Je nesporné, že žalovaná pohľadávka predstavuje neuhradené poistné na sociálne poistenie za mesiac apríl 2010. V zmysle § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa poistné platí za kalendárny mesiac pozadu, čo znamená, že poistné za mesiac apríl 2010 sa platí až v máji 2010. V zmysle § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistné je splatné v deň určený na výplatu príjmov. V danom prípade si zamestnávateľ určil deň výplaty mzdy na 30. deň v mesiaci, čo znamená, že poistné za mesiac apríl 2010 malo byť splatné dňa 30.05.2010.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká až momentom predloženia mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platiteľom poistného, t.j. v danom prípade dňa 20.05.2010. Zákon o sociálnom poistení v § 231 ods. 1 písm. f) ukladá zamestnávateľovi predkladať Sociálnej poisťovni výkaz poistného za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti a platiť poistné v lehote splatnosti (v deň určený na výplatu príjmov), avšak zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že pohľadávka na poistnom vzniká až momentom predloženia tohto výkazu poistného Sociálnej poisťovni. Súd je toho názoru, že predložením mesačného výkazu sa stáva známou len presná suma pohľadávky Sociálnej poisťovne, ktorú pohľadávku potom možno na základe predloženého výkazu poistného a v súlade s § 33 ods. 5 opatrenia č. MF/24035/2005-74 účtovať. Podľa názoru súdu nemožno stotožňovať okamih vzniku pohľadávky s povinnosťou predkladať výkaz poistného, nakoľko s touto povinnosťou zamestnávateľa zákon nespája takýto účinok ani to iným spôsobom zo zákona nevyplýva. Zamestnanec (resp. za zamestnanca jeho zamestnávateľ) je zo zákona povinný platiť poistné za rozhodné obdobie, ktorým je kalendárny mesiac, čo znamená, že Sociálnej poisťovni vzniká nárok na poistné za kalendárny mesiac. Skutočnosť, že sa poistné platí za kalendárny

mesiac pozadu (v danom prípade v máji 2010), neznamená, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistné musí automaticky v máji 2010 aj vzniknúť. Práve naopak, podľa názoru súdu je logické, ak sa poistné platí za kalendárny mesiac pozadu, že poistné za mesiac apríl 2010 vzniklo v mesiaci apríli 2010 a platí sa v mesiaci máj 2010.

Ak je teda žalobcom uplatnená pohľadávka, pohľadávkou, ktorá vznikla z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac apríl 2010, logicky musela táto pohľadávka vzniknúť v mesiaci apríl, t.j. ešte pred vyhlásením konkurzu (pred 05.05.2010), pretože sám žalobca ju uplatňuje za kalendárny mesiac, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Ak by súd pripustil, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie vzniká až predložením mesačného výkazu príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, tak ako to tvrdí žalobca, potom nepredloženie takéhoto výkazu by nevyhnutne muselo mať za následok to, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie nijako nevznikne, čo je zrejme nezmyselné.

Z ustanovenia prvá veta vyplýva, že nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné. K vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo dňa 05.05.2010. Nakoľko súd je toho názoru, že žalovaná pohľadávka vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu, stotožnil sa s názorom žalovaného, že nesplatná pohľadávka žalobcu na poistnom za mesiac apríl 2010 sa stala týmto dňom splatnou.

Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu, ktorá vznikla z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac apríl 2010, nie je pohľadávkou proti podstate, nakoľko má súd za to, že vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný síce bol v konaní plne úspešný, avšak v konaní si náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.