Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_11Co-23-2012.pdf
PDF · 77.36 KB
Case nature
Subarea
11Co/23/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne D. L., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I., Q. XXXX/X, zast. JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Rožňava, Hviezdoslavova 4, proti žalovanej H. R., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zast. JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou, Rožňava, Akademika Hronca 9, o zaplatenie 743,54 € istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 9C 12/2011-93 z 28.10.2011 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu o zaplatenie 734,54 € s 8 % úrokmi z omeškania zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 698,79 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pri rozhodovaní vychádzal z obsahu žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 743,54 € s prísl. z titulu dlžného nájomného za obdobie od apríla 2008 do augusta 2010 (postúpenej pohľadávky) za užívanie pozemku - parc. KN č. X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX zapísanej na LV č. XXX v kat. území I. podľa zmluvy o nájme pozemku z 15.1.2001 uzatvorenej na dobu neurčitú medzi jej právnou predchodkyňou (matkou) D. Q. ako prenajímateľkou a žalovanou ako nájomkyňou, s dohodnutým nájomným vo výške 9.600 Sk ročne (318,66 €) na tom skutkovom základe, že na pozemku je postavený bufet vo vlastníctve žalovanej, ktorý v súčasnosti neprevádzkuje a neplní si svoju povinnosť platiť dohodnuté nájomné vo výške 800 Sk, ktoré riadne platila až do smrti matky žalobkyne D. Q. (do 5.3.2008) a od mesiaca apríl 2008 nájomné neuhrádza, aj keď k ukončeniu nájomného vzťahu nedošlo. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala vlastnícke právo k pozemku, na ktorom sa nachádza bufet žalovanej, ktorý bol postavený v r. XXXX na parc. č. XXX/2 o výmere XXX m2, teda nie na parc. č. X o výmere XX m 2 vo vlastníctve žalobkyne. Z geometrických plánov č. XXX-XX/XX, 12-92-243 a 15/2011 predložených v konaní mu vyplynulo, že v nájomnej zmluve označená parc. č. XXX/X je súčasťou obecného pozemku parc. č. XXX vedenej na LV č. XXX v kat. území I., a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a ďalšie dokazovanie o postúpení pohľadávky na žalobkyňu (jej matkou) z titulu dlžného nájomného nevykonal. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej, ktorá mala vo veci úspech, náhradu účelne vynaložených trov konania v celkovej výške 698,79 €, pozostávajúcich z nákladov za vyhotovenie geometrického plánu 230,50 €, zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor 44,50 € a trov právneho zastúpenia - odmeny a náhrady hotových výdavkov za 6 úkonov právnych služieb a 20 % DPH podľa § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Rozsudok vo výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznať. Bola toho názoru, že súd pri rozhodovaní o trovách konania mal aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videla v tom, že v čase podania žaloby vychádzala z jej známeho platného skutkového a právneho stavu veci, ktorý bol taký, že bola vlastníčkou parc. č. 2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 a par. č. 3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2 zapísaných na LV č. XXX v kat. území I.. Z výpisu LV č. XXX v k. ú. I. zase vyplývalo, že žalovaná so svojim bývalým manželom sú vlastníkmi bufetu súp. č. XXX na parc. č. X a skladu na parc. č. 3, teda na pozemkoch jej patriacich. Poukázala na to, že na základe tohto stavu prenechala jej matka zmluvou o nájme pozemok žalovanej, ktorá si svoju povinnosť platiť nájomné až do 5.3.2008 plnila, a vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohla ani len tušiť, že právny stav nezodpovedá stavu skutočnému. Uviedla, že k zisteniu, že pozemok, na ktorom sa nachádza bufet, nie je totožný s pozemkom v jej vlastníctve, dospel súd až po zložitom niekoľko mesiacov trvajúcom konaní, pričom žalovaná počas mimosúdnych jednaní nikdy nenamietala, že by pozemok pod bufetom nepatril jej právnym predchodcom, ale o tomto sa zmienila až v podanom odpore. Uvedené skutočnosti považovala za dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko v čase podania žaloby, vychádzajúc z dostupných listinných dôkazov bolo nutné žalobu považovať za dôvodnú. Dôvody hodné osobitného zreteľa videla aj v tom, že je rozvedenou matkou s dieťaťom vo veku necelých 4 rokov a jediným zdrojom jej príjmu sú dávky vyplácané ÚPSVaR vo výške 20 €, na dieťa jeho otec prispieva z titulu výživného sumou 60 € mesačne, v podstate je nemajetná a okrem domu a priľahlého pozemku, ktorý dostala od svojej matky a v ktorom býva, nevlastní žiadny majetok.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania zákonne a spravodlivo. Tvrdila, že žalobkyni už pri podaní žaloby bola známa skutočnosť, že pozemok, ktorý je predmetom nájmu podľa písomne uzavretej zmluvy, jej nepatrí, keďže predmetom zmluvy bol pozemok parc. č. 725/2, ktorého prenajímateľka nebola vlastníčkou, čo bolo možné jednoduchým spôsobom zistiť z internetového portálu, a z tohto dôvdou sa ukazovala žaloba ako zrejme bezúspešná. Uviedla, že na túto skutočnosť poukázala v odpore proti platobnému rozkazu, a žalobkyňa napriek tomu trvala na podanej žalobe a vystavila ju súdnemu konaniu včítane nákladov s ním spojených. Predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva, ale uplatnenie peňažného nároku na základe konkrétnej dohody o nájme a vzhľadom na existujúce listinné dôkazy, zápis parc. č. 725/2 v katastri nehnuteľností, ako aj dohodu o nájme, nie je možné súhlasiť s námietkou, že žalobkyňa nemohla tušiť nesúlad právneho stavu so stavom skutočným. Napokon poukázala na to, že žalobkyňa v súvislosti s poukazovaním na zlé majetkové pomery nevyužila možnosť požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov, ani o ustanovenie právneho zástupcu súdom, hoci takúto možnosť mala a bola súdom prvého stupňa v tomto smere poučená, jej majetkové pomery zrejme takýto postup nevyžadovali, ale poukazuje na nich účelovo až v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania. Vzhľadom na uvedené bola toho názoru, že súd prvého stupňa správne rozhodoval o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhla rozsudok v napadnutej časti potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 40,03 € pozostávajúcich z odmeny za jeden úkon právnej služby vrátane režijného paušálu a náhrady 20 % DPH.
Rozsudok vo výroku o veci samej nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto v tejto časti nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, v ktorých ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým
mravom. Cit. ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak existujú také dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré sa náhrada trov konania (výnimočne) celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, t.j. nielen na strane toho, koho by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho, koho majetková sféra by bola použitím tohto ust. dotknutá. Okrem toho pri skúmaní danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k určitému konaniu treba zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu nároku na súde, ako aj ich postoj v konaní a skutočnosť, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania nevzal do úvahy možnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na daný prípad a v súlade s cit. ust. a uvedenými zásadami nezohľadnil okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu nároku na súde a okolnosti prípadu, na ktoré žalobkyňa poukazuje v odvolaní. Žalobkyňa pri uplatnení nároku (postúpenej pohľadávky) na súde vychádzala z listinných dôkazov a právneho stavu evidovaného v katastri nehnuteľností, ako aj zo skutočnosti, že právny vzťah založený nájomnou zmluvou uzavretou 15.1.2001 medzi jej právnou predchodkyňou a žalovanou ako nájomkyňou bol dlhodobo rešpektovaný a žalovaná nájomné až do smrti právnej predchodkyne žalobkyne (matky Anny Q., zomr. X.X.XXXX) pravidelne platila bez akéhokoľvek spochybňovania dôvodnosti nároku prenajímateľky. Uvedené okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú, aby žalovanej výnimočne nebola priznaná náhrada trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p., aj napriek tomu, že mala vo veci plný úspech. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu ani netvrdila, že by nepriznanie náhrady trov konania v uplatnenej výške sa výrazne negatívne prejavilo v jej majetkovej sfére, preto z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná nemá právo na ich náhradu, lebo v odvolacom konaní nebola úspešná a o trovách žalobkyne nebolo rozhodnuté, lebo nenavrhla o nich rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.