Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4CoE-136-2012.pdf
PDF · 72.98 KB
Case nature
Subarea
4CoE/136/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Mesta Bardejov, Radničné námestie č. 16, Bardejov, IČO: 00 321 842, proti povinnému P. P., zomrelému XX. XX. XXXX, naposledy bytom I. B. X, X., o vymoženie 159,33 Eur istiny s prísl., o odvolaní súdneho exekútora Mgr. MVDr. Pavla Kovaľa, Exekútorský úrad Bardejov, proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 1Er 2014/2001-13 zo dňa 25. 06. 2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. MVDr. Pavlom Kovaľom pod sp. zn. Ex 625/2001 za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol výkaz nedoplatkov vydaný Mestom Bardejov č. 200363 zo dňa 11. 10. 2001, ktorým sa oprávnený domáhal vymoženia istiny vo výške 159,33 Eur s príslušenstvom.
Súdny exekútor podaním zo dňa 15. 11. 2011 navrhol exekúciu vyhlásiť za neprípustnú z dôvodu, že povinný zomrel XX. XX. XXXX, zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie, ktoré špecifikoval.
Súd citoval ust. §§ 235 ods. 2, 57 ods. 1 písm. g) a 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučného poriadku) a z dôvodu úmrtia povinného, ako aj straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002 tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Poukázal na to, že z procesného hľadiska oprávnený nezavinil zastavenie konania. K zastaveniu konania došlo pre stratu spôsobilosti byť účastníkom konania na strane povinného, ktorá zanikla smrťou. Súd poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nie je v rozpore s právom na súdnu ochranu nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie súdny exekútor. Namietal nesprávnosť rozhodnutia z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia Exekučného poriadku. Poukázal na rozhodnutia iných súdov Slovenskej republiky, podľa ktorých mu bola priznaná náhrada trov exekúcie. Z tohto dôvodu navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnenému bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.
Z obsahu spisu vyplýva, že zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.
Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa správne na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. §§ 196, 197, 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002, v zmysle ust. § 235 ods. 2 zákona NR SR 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučného poriadku).
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
V danom prípade uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nebola opodstatnená. Súd prvého stupňa správne posudzoval, či z procesného hľadiska oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, resp., či pri náležitej opatrnosti mohol v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie predvídať dôvod zastavenia exekúcie, t. j. smrť povinného, zomrelého dňa XX. XX. XXXX. V danej veci nie je možné aplikovať ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 01. 02. 2002, podľa ktorého v prípade ak majetok povinného nestačí na úhradu trov konania má oprávnený povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4D 83/2010 zo dňa 09. 09. 2010 vyplýva, že nebohý povinný zomrel XX. XX. XXXX, pričom právnymi nástupcami po neb. poručiteľovi sú dedičia zo zákona v prvej skupine Monika Miklošová a Katarína Kurtyová. Dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok postupom podľa § 175h O. s. p..
Nepriznaním náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do jeho majetku, lebo v zmysle konštantnej judikatúry súdov Slovenskej republiky i napriek predloženým rozhodnutiam iných súdov Slovenskej republiky samotným súdnym exekútorom, odvolací súd k tomu uvádza, že citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002 neukladá súdu uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Podmienkou náležitej opatrnosti predvídania zastavenia exekúcie je potrebné vykladať vždy na konkrétne okolnosti danej veci. Legitímnu nádej súdny exekútor nadobúda na náhradu trov exekučného konania až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Navyše aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že tam kde povinnosť vykonávať určitú prácu vyplýva zo zákona a všeobecne súvisí s určitou profesiou sa predpokladá, že osoba, ktorá si zvolila túto profesiu, tým implicitne akceptuje aj povinnosti s výkonom danej profesie. Pri posudzovaní oprávnenosti požiadavky sa zohľadňuje aj platová úroveň služby, ako aj iné faktory kompenzácie, teda aj to, ako je daná profesia honorovaná v porovnaní s inými profesiami (Európsky súd pre ľudské práva vo veciach X vs. Holandsko, Iversen vs. Holandsko). Funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti súdny exekútor prevzal dobrovoľne, a preto v danom prípade nie je možné ani hovoriť o tzv. nútenej práci (sp. zn. II. ÚS 200/2008, Jaroslav Krajčo, Prehľad rozhodovania súdov „Judikatúra“ v exekučných veciach, Eurounion).
Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval namietané nesprávne právne posúdenie na rozhodnutie o trovách exekúcie za opodstatnené. Analógia aplikácie ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení od 01. 02. 2002, nie je v danom prípade možná.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p..
O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 251 ods. 4 a § 151 ods. 1 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.