Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cb/29/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu MKMS Zvolen, s. r. o, so sídlom Zvolen, Stráž 2103/13, IČO: 43 928 021, práv. zast. JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, advokátka, so sídlom Zvolen, Predmestie 1, proti žalovanému Miloš Labuzík - CORVEX, so sídlom Vlachovo, SNP 246, IČO: 33 448 612, práv. zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát, so sídlom Rožňava, Hviezdoslavova č. 4, v konaní o zaplatenie 3.131,80 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.131,80 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 06. 07. 2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.514,54 Eur v lehote do troch dní, odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.131,80 Eur, s 9 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 06. 07. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že v rámci predmetu svojej činnosti vykonáva ako podnikateľ zemné výkopové a búracie práce. Žalovaný si ako podnikateľ objednal tieto búracie práce u žalobcu. Dodávka prác bola žalovanému vyfakturovaná faktúrou č. 2012/21 zo dňa 28. 06. 2012, splatnou 05. 07. 2012, na sumu 3.631,80 Eur. Žalovaný z tejto faktúry uhradil sumu 500,- Eur dňa 28. 06. 2012. Zostatok dlhu vo výške 3.131,80 Eur žalovaný neuhradil. Z toho titulu si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % odo dňa uplynutia splatnosti vyššie uvedenej faktúry.

Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. - 8 zo dňa 27. 08. 2012, proti ktorému podal odpor žalovaný v zákonnej lehote. Odpor odôvodnil tým, že nesúhlasí s uplatnenou sumou, pretože žalobca mu síce poskytol určité služby, ale nie v rozsahu ním uvedenom. Žalovaný reklamoval túto skutočnosť, a to vrátením faktúry. Podľa názoru žalovaného, sa na sume vykonaných prác dohodli vo výške 1.000,- Eur a z toho dôvodu mu nebolo zrejmé, z akých dôvodov bola fakturovaná výrazne vyššia suma.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu považoval vyjadrenie žalovaného za zavádzajúce a nepravdivé, pretože uvedené služby neboli reklamované, faktúra nebola vrátená. Suma 3.631,80 Eur zodpovedala hodnote vykonaných búracích prác, realizovaných zemným strojom značky Volvo

BL71 plus s búracím kladivom. Ceny, za ktoré sa tieto práce s uvedeným strojom vykonávajú, boli známe žalovanému a boli aj zverejnené na webovej stránke žalobcu. Súčasne žalobca pripojil aj rozpis vykonávaných prác podľa jednotlivých dní, hodinového rozsahu a hodnoty, kde práca s búracím kladivom predstavovala 40,- Eur za hodinu, bez búracieho kladiva 33,- Eur za hodinu, a presun materiálu 27,- Eur za hodinu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinných dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že vykonal v prospech žalovaného búracie a nakladacie práce na roľníckom družstve v A. v dňoch od 14. 06. 2012 do 27. 06. 2012. Dohodli sa na hodinovej sadzbe, pričom bol pri búracích prácach použitý stroj Volvo BL71 plus. Počas vykonávania búracích prác, boli tam zamestnanci žalovaného a v jednom prípade tam bol aj konateľ žalovaného, ktorí mohli posúdiť rozsah vykonaných prác. Žalovaný už len následne začal spochybňovať fakturovanú sumu. Krátko po doručení faktúry komunikoval telefonicky, aj prostredníctvom SMS, s bratom konateľa žalobcu, ktorého žalobca ako osobu právne vzdelanú požiadal o mimosúdne vyriešenie záležitosti. Žalovaný opakovane prisľúbil zaplatenie sumy, ale platbu odkladal z toho dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov. Následne sa odmlčal. Napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že údajne mala byť dohodnutá suma 1.500,- Eur, ani túto sumu nezaplatil. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že pre žalovaného vykonávali búracie práce už aj v roku 2011, od uvedeného obdobia neboli ceny zmenené. Vtedy žalovaný riadne zaplatil faktúru, podľa hodinovej sadzby. Na preukázanie komunikácie brata konateľa žalobcu so žalovaným, predložil žalobca výpisy hovorov, ktoré smerovali na telefónne číslo XXXXXXXXXX, v období od 07. 08. 2012 do 15. 08. 2012. Žalobca popieral, že by došlo k dohode tvrdenej žalovaným. Vyslovil pochybnosť, že by mohli zamestnanci žalovaného potvrdiť takúto dohodu, pretože dohoda na jednorazovú sumu 1.500,- Eur neexistovala. Zamestnanci žalovaného rozoberali strechu a halu vo väčšej vzdialenosti. Najbližšie k žalobcovi a žalovanému bol v čase rozhovoru p. C., ktorý sedel v aute žalobcu. Naviac po celú dobu tam hučala elektrocentrála.

Žalovaný nespochybnil vykonávanie prác žalobcom, sporná ostávala jedine otázka hodnoty vykonaných prác a ich rozsahu. Žalovaný trval na tom, že cena prác bola dohodnutá jednorazovo, vo výške 1.500,- Eur. Na uvedenú okolnosť navrhol výsluch svedkov z radov svojich zamestnancov, ktorí pracovali v blízkosti a mohli počuť dohodu o cene. Žalovaný namietal rozsah prác, pretože podľa jeho informácií od zamestnancov, žalobca neodpracoval vykazovaný čas, mal často prestávky. Uviedol, že pokiaľ by žalobca vyfakturoval reálnu hodnotu vykonaných prác, nebol by problém s úhradou. Žalobcu si vybral pre tieto práce práve z dôvodu , že bol ochotný práce vykonať za cenu 1.500,- Eur a v požadovanom čase do 2 týždňov. Iný podnikateľ, ktorého oslovil, nemohol vykonať práce z časových dôvodov. Žalobcu už poznal aj z predchádzajúcej spolupráce. So žalobou nesúhlasil z dôvodu, že bola prekročená dohodnutá suma a doba realizácie. Neoboznamoval sa s cenami na webovej stránke žalobcu, o stránke nevedel a nemal ani dôvod zisťovať informácie zo stránky. Považoval dohodu o cene za uzavretú. Žalovaný bol ochotný v priebehu mesiaca marec 2013 zaplatiť sumu 1.000,- Eur.

Svedok M.. M. C., brat konateľa žalobcu, uviedol, že sa pokúsil vysporiadať mimosúdne pohľadávku, v mene svojho brata - žalobcu. Má právnické vzdelanie, pracuje ako exekútorský koncipient. V súvislosti s možnou dohodou, niekoľkokrát telefonoval s p. L., komunikovali aj formou SMS. P. L. nikdy nespochybňoval samotnú výšku faktúry, uviedol len, že nemá finančné prostriedky. Aj táto skutočnosť by bola akceptovaná žalobcom, pokiaľ by bolo spísané uznanie záväzku do notárskej zápisnice, ktoré navrhol svedok. Podľa vyjadrenia p. L., bol ochotný takýto záväzok uznať, avšak k realizácii nedošlo, pretože žalovaný neustále odkladal stretnutie u notára. Napokon už sa nepodarilo svedkovi skontaktovať sa s ním, pretože nedvíhal telefón. Svedok pri svojom výsluchu predložil svoj mobilný telefón, kde bola zaznamenaná jedna SMS správa zo dňa 14. 08. 2012, na mobilnom telefóne číslo XXXX XXX XXX. Z uvedeného telefónneho čísla, ktorým disponuje žalovaný, bola odoslaná správa, kde oznamoval, že dňa 15. 08. 2012 sa zastaví žalovaný zjavne u osoby, ktorá s ním komunikovala, teda so svedkom.

Svedkyňa T.. J. C. uviedla, že spracováva účtovníctvo žalovanému externe. Faktúra na sumu 3.631,80 Eur jej bola známa, potvrdila, že sa nachádza v účtovníctve, aj to, že časť tejto sumy vo výške 500,-

Eur bola už uhradená. Pripustila, že po jej doručení p. L. mal pocit, že sú tam nejaké nezrovnalosti, ale následne sa faktúra nereklamovala, ostala v účtovníctve v pôvodnej verzii. Svedkyňa pri výsluchu predložila aj knihu záväzkov, z ktorej vyplynulo, že pod dokladom č. FD 183 zo dňa 28. 06. 2012 bola evidovaná suma 3.631,80 Eur, znížená o 500,- Eur na sumu 3.131,80 Eur. Z knihy došlých faktúr, ktorá bola tiež predložená, bola pod dokladom č. 183 uvedená faktúra č. 2012/21 a zaznamenaná úhrada vo výške 500,- Eur dňa 28. 06. 2012, zaevidovaná pod dokladom P 254. Svedkyňa potvrdila, že odpočet DPH bol uplatnený z tejto faktúry, vo výške 605,30 Eur.

Zo svedeckej výpovede J. C. vyplynulo, že pracuje so žalovaným a pozná aj žalobcu, pretože už spolu robili. Potvrdil, že pracoval v A., vtedy tam robil aj p. C., konateľ žalobcu. Zamestnanci žalovaného rozoberali halu a bolo potrebné vybúrať betónové pätky. Tieto práce už vykonával žalobca. Aká bola cena za búracie práce, k tomu sa nevedel vyjadriť. Všimol si, že búracie práce napredovali pomaly, možno pre horúce počasie. Búracie práce podľa jeho poznatkov trvali asi tri alebo štyri týždne, práce boli vykonávané asi v rozsahu 5 - 6 hodín denne. Uviedol, že zamestnanci žalovaného si neviedli pracovné záznamy, pretože boli odmeňovaní podľa výkonu, nie podľa hodín. Stavba, na ktorej pracovali, nebola priamo v A., pretože roľnícke družstvo bolo vysunuté mimo obce A.. So žalobcom sa stretol asi tri alebo štyrikrát na predchádzajúcich stavbách. V tom čase pracovali na demontáži haly aj ďalší zamestnanci žalovaného,E. C.P., M. V..

Svedok E. C. potvrdil, že bol zamestnancom žalovaného. S p. C. sa stretol na stavbe v A. v roku 2012. Pracovali na hale mimo obce. Počul, že cena za práce mala byť 1.500,- Eur maximálne, počul to pri tej príležitosti, že prechádzal okolo žalobcu a žalovaného. Následne upresnil svoju výpoveď v tom zmysle, že pristavil sa pri p. L. a spýtal sa ho, ako sa dohodli. On povedal, že sa dohodli na sume 1.500,- Eur. Potvrdil, že v čase, keď prebiehal rozhovor, sedela v aute žalobcu nejaká osoba. Či mohla počuť rozhovor, k tomu sa nevedel vyjadriť, pretože hučala elektrocentrála. Podľa svedka, žalobca pracoval na stavbe možno 2 týždne.

Faktúrou č. 2012/21 zo dňa 28. 06. 2012, splatnou 05. 07. 2012, bola žalobcom žalovanému vyfakturovaná suma 3.631,80 Eur, s DPH, za práce stavebnými strojmi v období od 14. 06. 2012 do 27. 06. 2012. Žalobca zaplatil dňa 28. 06. 2012 sumu 500,- Eur, ako zálohu na faktúru č. 2012/21, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad vystavený žalobcom.

Z časového rozpisu práv vyplynulo, že práce boli vykonávané od 14. 06. 2012 do 27. 06. 2012. Súčasťou rozpisu bol počet odpracovaných hodín a cena. Rozlíšená bola cena prác s búracím kladivom - 40 Eur/ hod., bez búracieho kladiva - 33,- Eur/hod., a práce spojené s presunmi - 27,- Eur/hod.

Z webovej stránky žalobcu H..M..A. (ktorá bola uvedená aj vo faktúre) bolo zistené, že cena výkopových a búracích prác so strojom Volvo BL71 plus s búracím kladivom je 40,- Eur za hodinu, bez búracieho kladiva 33,- Eur za hodinu.

Z faktúry č. 2011/65 zo dňa 20. 11. 2011, splatnej 27. 11. 2011, za práce stavebnými strojmi v období od 16. 11. 2010 do 19. 11. 2011, bolo zistené, že žalobca fakturoval žalovanému výkon prác, pričom z pripojeného rozpisu prác vyplynulo, že cena prác a presunov bola rovnaká. Fakturovanú sumu žalovaný v tom čase zaplatil, vo výške 1.456,20 Eur, čo je zrejmé z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 14. 12. 2011.

Z podrobného výpisu hovorov telefónneho čísla svedka M.. M. C. bolo zistené, že v období od 08. 07. 2012 do 07. 08. 2012 bolo zaznamenaných najmenej 5 hovorov z telefónneho čísla žalovaného - XXXXXXXXXX, v dňoch 30. 07. 2012 (2x), 01. 08. 2012, 02. 08. 2012 a 03. 08. 2012.

Z prepisu SMS medzi M. L.Í.C. Q. M. C., z ich obsahu vyplynulo, že žalovaný oznamoval žalobcovi v čase po vyfakturovaní ceny prác, že nemá zatiaľ peniaze, zaplatí keď dostane peniaze za kamión.

Z Čestného prehlásenia zo dňa 15. 10. 2012 O. C. súd zistil, že niekedy v júni 2012 v obci A. bol svedkom, ako žalobca jednal s objednávateľom prác, s p. L., pričom počul, že sa dohodli na hodinovej sadzbe za práce strojmi. Objednávateľ mal záujem o to, aby sa práce so spoločnosťou MKMS vykonali čo najskôr.

Podľa ust. (ďalej len „ “), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa ust. , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( ), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný si objednal výkon búracích prác u žalobcu na hale v A.. Medzi účastníkmi záväzkového vzťahu nebola uzavretá písomná zmluva o dielo, podmienky výkonu prác a rovnako aj cena za vykonané práce boli dohodnuté ústne. V danom prípade nebol spochybňovaný výkon búracích prác žalobcom, tieto boli reálne vykonávané v období od 14. 06. 2012 do 27. 06. 2012. Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný, rovnako aj vypočutí zamestnanci žalovaného, E. C., J. C.. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že pred začatím búracích prác bola dohodnutá ústne cena za vykonané práce, nie vo forme hodinovej sadzby, ale ako cena jednorazová, v celkovej výške 1.500,- Eur. Z týchto dôvodov nesúhlasil žalovaný so zaplatením fakturovanej sumy. Spochybňoval aj rozsah vykonávaných prác, s poukazom na poznatky jeho zamestnancov, ktorí pracovali súbežne na tej istej stavbe, spolu so žalobcom. Súd je toho názoru, že bolo predovšetkým v záujme žalovaného kontrolovať rozsah prác. Kontrolu vykonávaných prác žalobcom, prostredníctvom neoficiálneho monitoringu jeho zamestnancami, nie je možné vyhodnotiť ako relevantný dôkaz, spôsobilý spochybniť rozsah vyfakturovaných prác.

Dohoda o cene za vykonané práce medzi žalobcom a žalovaným v sume 1.500,- Eur nebola preukázaná. Svedok E. C. po upresnení svojej svedeckej výpovede nepotvrdil, že počul priamo z rozhovoru žalobcu a žalovaného výšku dohodnutej ceny, ale cena mu bola oznamovaná sprostredkovane žalovaným. Z výsluchu ďalšieho svedka bolo zrejmé, že reálne nemohol ani jeden zo svedkov alebo zamestnancov žalovaného zo vzdialenosti najmenej 5 až 6 metrov počuť rozhovor žalobcu a žalovaného. Na stavbe prebiehali práce v hlučnom prostredí. Tvrdenie žalovaného o tom, že mu neboli známe ceny žalobcu, pretože sa s nimi neoboznamoval prostredníctvom webovej stránky, nie je možné akceptovať, pretože z pripojených listinných dôkazov, a to z faktúry č. 2011/65 a pripojeného časového a cenového rozpisu prác je zrejmé, že hodinová sadzba bola použitá aj pri predchádzajúcom vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. Ceny sa neodlišovali, pohybovali sa v závislosti od toho, s akým stavebným strojom boli búracie vykonávané. V roku 2011 plne akceptoval žalovaný cenu za búracie práce, riadne ich zaplatil, čo vyplynulo z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 14. 12. 2011.

Súd konštatuje, že žalovaný napriek svojim tvrdeniam, preukázateľne nereklamoval faktúru, práve naopak z výsluchu svedkyne T.. C. vyplynulo, že síce zvažoval možnosť reklamácie, ale v skutočnosti tak neučinil a následne bola faktúra zaradená do účtovných dokladov žalovaného a z uvedenej sumy bol vykonaný riadne odpočet dane z pridanej hodnoty (DPH). Aj z toho je zrejmé, že žalovaný akceptoval faktúru a jeho obrana v tomto konaní bola tendenčná. Tieto skutočnosti súd hodnotí ako zásadné, pre rozhodnutie vo veci.

Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o dielo ústnou formou, čo pripúšťa, keďže ustanovenia upravujúce zmluvu o dielo majú dispozitívny charakter. Aj v prípade ústnej dohody musia byť určené zmluvné strany, dohoda o predmete dohody a dohoda o cene alebo jej spôsob určenia. Účastníci konania sa dohodli o uvedených náležitostiach, nepochybne aj o cene. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, z akého dôvodu mal zmeniť svoje cenové podmienky žalobca, ktorými sa riadil žalovaný už v minulosti a boli uverejnené na internetovej stránke žalobcu. Keďže práce boli vykonané, ich rozsah a kvalitu žalovaný nereklamoval, bolo jeho povinnosťou zaplatiť fakturovanú cenu. Z toho dôvodu súd žalobe vyhovel.

Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu počnúc dňom nasledujúcim po lehote splatnosti faktúry č. 2012/21, tzn. odo dňa 06. 07. 2012.

V zmysle ust. , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výška úroku k prvému dňu omeškania, tzn. ku dňu 06. 07. 2012, v súlade s ust. Nariadenia vlády č. , predstavovala celkove 9 %, z toho základná sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 1 %, ku ktorej bolo pripočítaných 8 %.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia peňažného dlhu, vrátane príslušenstva.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania uplatnené žalobcom v sume 1.514,54 Eur pozostávali z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 187,50 Eur a z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov v sume 773,34 Eur, z náhrady hotových výdavkov - cestovného v sume 241,46 Eur, z náhrady za stratu času vo výške 312,24 Eur.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal za 6 úkonov právnej pomoci:

- prevzatie veci zo dňa 17. 08 2012,

- podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 17. 08. 2012,

- písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 19. 10. 2012,

- účasť na pojednávaniach v dňoch 29. 01. 2013, 18. 03. 2013 a 19. 04. 2013.

Hodnota úkonu predstavovala podľa ust. Vyhl. č. , v znení neskorších predpisov, sumu 121,17 Eur, spolu za 6 úkonov 727,02 Eur. K jednotlivým úkonom bol priznaný režijný paušál, v zmysle ust. uvedenej vyhlášky, a to diferencovane za 3 úkony vykonané v roku 2012 v sume 22, Eur (3 x 7, Eur) a za 3 úkony vykonané v roku 2013 v sume 7,81 Eur (3 x 7,81 Eur) 23,43 Eur, spolu 46,32 Eur.

Súd priznal žalobcovi náhradu hotových výdavkov - cestovné, v zmysle ust. .) uvedenej vyhlášky, v spojitosti s ust. o cestovných náhradách, za cesty vykonané na pojednávania v dňoch 29. 01. 2013, 18. 03. 2013 a 19. 04. 2013 osobným motorovým vozidlom značky Peugeot 406 zo J. do P. a späť. Právna zástupkyňa predložila pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania osvedčenie o vozidle, z ktorého vyplynulo, že priemerná spotreba je 6,7 litra na 100 km. Cena nafty predstavovala sumu 1,411 Eur. Vzdialenosť zo sídla advokátskej kancelárie do sídla procesného súdu a späť predstavovala spolu 870 km (145 km x 6 ciest). Súd priznal náhradu za spotrebu pohonných hmôt vo výške 82,25 Eur (6,7 km x 870 km x 1,411 Eur/1 liter) a priemernú náhradu vo výške 159,21 Eur (0,183 Eur/1 km x 870 km). Spolu cestovné bolo priznané vo výške 241,46 Eur.

Uplatnenú náhradu za stratu času súd priznal v zmysle ust. § 17 ods. 1 uvedenej vyhlášky, v rozsahu 24 polhodín, za čas strávený na ceste do sídla procesného súdu v dňoch uvedených pojednávaní. Strata času za 1 polhodinu predstavovala v roku 2013 výšku 13,01 Eur, spolu za 24 polhodín 312,24 Eur, ktorú súd v uvedenej výške priznal.

Náhrada trov pozostávala z tarifnej odmeny, z režijného paušálu, z cestovného a z náhrady straty času a predstavovala sumu 1.327,04 Eur.

Celková náhrada trov konania, vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku, predstavovala sumu 1.514,54 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť, v zmysle ust. 149 ods. 1 , na účet právnej zástupkyne žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.