Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/5322/2000

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Model Obaly a.s., Těšínská 2675/102, 74601 Opava, Česká republika, IČO 45 192 944, proti povinnému: KWK TRADE spol. s r.o. Košice, Čsl. armády 12, 040 01 Košice, IČO 31 716 245, o vymoženie 14.991,83 EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom Muchom, Exekútorský úrad so sídlom v Martine, E.B. Lukáča 2, takto

rozhodol:

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 24.11.2000 a následnej žiadosti súdneho exekútora bolo Okresným súdom Košice I dňa 22.1.2001 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.

Dňa 14.11.2012 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov exekúcie. Súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu , že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 68,58 EUR s DPH.

V každom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 EP a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Uvedený právny názor je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( zo dňa 24.11.2011).

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 6928/V súd zistil, že povinný bol ku dňu 14.7.2009 vymazaný z obchodného registra bez právneho zástupcu. Spoločnosť bola vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. -64 zo dňa 13.5.2009. Z uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. -64 súd zistil, že zrušovaná spoločnosť nemá majetok postačujúci na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, čomu v ďalšom nasvedčuje aj skutočnosť, že v príslušnom kalendárnom roku sa nekonalo valné zhromaždenie spoločníkov, spoločnosť nedoplnila rezervný fond a nesplnila si povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe, teda nemá obchodný majetok, nakoľko sa v konaní nepreukázal opak.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 24.11.2000.

Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa (ďalej EP) v znení účinnom od 1.2.2002, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. písm. g) EP účinného v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak ju súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo bez návrhu.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 EP, v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP, v znení účinnom od 1.2.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 EP, v znení účinnom od 1.2.2002, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Nemajetnosť povinného, ako dôvod na zastavenie exekúcie bol do § 57 ods. 1 EP doplnený novelou účinnou od 1.2.2002. Podľa prechodných ustanovení sa však konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 dokončia podľa doterajších predpisov. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom v čase začatia exekučného konania. Toto ustanovenia podľa názoru súdu zahŕňa dôvody zastavenia exekúcie, ktoré nie sú výslovne vymenované v § 57 ods. 1 EP, teda aj nemajetnosť povinného.

Na úhradu trov exekúcie nemožno zaviazať povinného, nakoľko zanikol bez právneho nástupcu.

Z vyššie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) EP, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 EP, v tomto prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Súd má za to, že uvedený postup možno aplikovať len na exekučné konania, ktoré sa začali po 1.2.2002. Exekučné konania, ktoré sa začali pred týmto dátumom, sa v zmysle § 235 ods. 2 EP dokončia podľa doterajších predpisov. Ako súd vyššie uviedol, dôvod zastavenia exekúcie - skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bol do § 57 ods. 1 EP doplnený s účinnosťou od 1.2.2002. Rovnako došlo aj k novelizácii § 203 EP.

V zmysle § 235 ods. 2 EP musí súd aplikovať na toto exekučné konanie ustanovenia exekučného poriadku v znení do 31.1.2002. V tomto prípade nemožno uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. § 203 v znení účinnom do 31.1.2002 zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súd skúmal, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Až po splnení tohto predpokladu možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy zastavenej exekúcie oprávnenému je uváženie súdu o miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd nemá za preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani zastavenie exekúcie nezavinil svojim konaním. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu dňa 24.11.2000. Oznámenie o výmaze povinného z obchodného registra bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 16. 7. 2009.

Pri rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa môže zdať nespravodlivé predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon exekučnej činnosti mu odmena patrí. Napokon aj ústavný súd skonštatoval, že interpretácia a aplikácia § 203 EP v tom smere, že sa exekútorovi odmena neprizná, nie je zásadne v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.