Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-195-2012.pdf
PDF · 71.3 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/195/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky: Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O. W. č. XXX, proti odporcovi: P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O.G., W. č. X v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať navrhovateľke výživné vo výške 15 EUR mesačne od 24.10.2012 do budúcna, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky vopred.
Dlžné výživné súd n e u r č u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 16,50 EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 24.10.2012 domáhala určenia príspevku na jej výživu od odporcu ako bývalého manžela sumou 15 EUR mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené 27.11.2010 č.k. 35 C 458/2009. Vzhľadom na to, že ona je v súčasnosti nezamestnaná a nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi je odkázaná na výživu od odporcu.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré podal súdu dňa 1.3.2012 uviedol, že voči návrhu nemá námietky.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. 35 C 458/2009 o rozvode manželstva účastníkov konania, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a vyžiadanými súdom, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že nezamestnaná, pri rozvode manželstva s odporcom jej boli zverené dve maloleté deti, T. a X., na ktoré odporca prispieva 130 EUR mesačne na obe. Okrem toho, v čase pojednávania súdu navrhovateľka poberala dávky v hmotnej núdzi 114 EUR a rodinné prídavky na dve deti sumou 46 EUR mesačne. Uviedla, že po podaní návrhu v tejto veci jej boli priznané dávky v
hmotnej núdzi, preto dlžné výživné od odporcu za obdobie od 24.10.2012 nežiada. Navrhovateľka žije s mal. deťmi v rodinnom dome, kde platí 140 EUR mesačne.
Odporca uviedol, že s návrhom súhlasí, je zamestnaný a jeho príjem predstavuje mesačne 400 až 500 EUR v závislosti od množstva práce. Býva v podnájme s dcérou Miroslavou a zaťom, na platení podnájmu sa podieľa sumou 120 EUR mesačne.
Podľa ust. § 72 ods. 1 ZR, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 2 cit. §-u, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa ods. 3 cit. §-u, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5- tich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov sám sa živiť, ani po uplynutí tejto doby, najmä, ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, vyžadujúci sústavnú opateru.
Oprávneným pre priznanie príspevku na výživu podľa cit. zák. ustanovení, je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Jedným z takýchto dôvodov je aj strata zamestnania, resp. nemožnosť sa zamestnať vzhľadom na existujúci nedostatok pracovných miest na trhu práce. Navrhovateľka z tohto pohľadu nie je schopná sama sa živiť vzhľadom na to, že od 17.8.2012 je nezamestnaná a úrad práce jej doposiaľ prácu neponúkol, resp. ona sama si prácu nezohnala. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd skúmal, či odporca je schopný prispievať na primeranú výživu navrhovateľky. Po preskúmaní jeho zárobkových možností a schopností, ako aj majetkových pomerov a zohľadnení vyživovacích povinností súd dospel k tomu záveru, že odporca je schopný zo svojho príjmu prispievať navrhovateľke sumou 15 EUR mesačne. Preto súd vyhovel návrhu navrhovateľky a určil povinnosť odporcu platiť príspevok na jej výživu sumou 15 EUR mesačne od podania návrhu do budúcna.
V súlade s návrhom navrhovateľky súd dlžné výživné za obdobie od 24.10.2012 do rozhodnutia súdu neurčil.
Povinnosť odporcu zaplatiť súdny poplatok ako neúspešného účastníka konania vyplýva z ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch s prihliadnutím na to, že úspešná navrhovateľka bola v tomto konaní od platenia súdneho poplatku oslobodená zo zákona. Výška tohto súdneho poplatku predstavuje 2% podľa sadzobníka č. 8a tvoriaceho prílohu k cit. zákonu a základ poplatku vychádza z výšky 3-násobku ceny ročného plnenia (§ 7 ods. 5 cit. zákona). Výška súdneho poplatku by v tomto prípade predstavovala 10,80 EUR, ale vzhľadom na to, že minimálna výška súdneho poplatku určená v citovanom sadzobníku je 16,50 EUR, súd zaviazal odporcu na zaplatenie tohto poplatku.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ale vzhľadom na to, že úspešná navrhovateľka nemala žiadne trovy konania, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože účastníci konania sa tohto práva účinne vzdali po vyhlásení rozsudku.