Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-147-2011.pdf
PDF · 135.42 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/147/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v konaní navrhovateľa: Q. Q., bytom R. XXXX/XX, XXX XX B. v zastúpení Mgr. Peter Mesároš, advokát, Advokátska kancelária Novozámocká 214, 949 05 Nitra proti odporcovi: B. U., J..P.. F. I. Y., Š. XX, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX o zaplatenie 454,16 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 454,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. odo dňa 23.07.2011 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Peter Mesároš, advokát náhradu trov konania vo výške 27,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 479,35 eur, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 31.08.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia 454,16 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom motorového vozidla zn. N. A. X,X evidenčné číslo B.-XXXDS. Dňa 14.05.2011 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa, keď na čelné sklo vozidla navrhovateľa z predchádzajúceho vozidla, odletel kameň a poškodil čelné sklo na vozidle navrhovateľa.
Motorové vozidlo vpredu jazdiaceho, od ktorého odletel kameň, vozidlo Š. N. evidenčné číslo B. XXXBS je vo vlastníctve I.. U. R., U.., ktoré zároveň aj motorové vozidlo viedla. Účastníci škodovej udalosti spísali záznam o dopravnej nehode, v ktorom zachytili priebeh udalosti a vznik poškodenia na vozidle navrhovateľa a následne škodovú udalosť nahlásili u odporcu. Navrhovateľ si vozidlo - poškodené čelné sklo nechal opraviť v spoločnosti Y.+D. P. P..D..G... Spoločnosť Y. + D. P., P..D..G.. vyfaktúrovala za výmenu čelného skla sumu 454,16 eur s DPH a to faktúrou č. XXXXXXXX.
Odporca v rámci likvidácie poistnej udalosti náhradu škody navrhovateľovi nepriznal s odôvodnením, že nie je možné preukázať, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla a nie sú splnené predpoklady stanovené v Občianskom zákonníku.
Navrhovateľ argumentáciu odporcu považoval za účelovú a zavádzajúcu s cieľom vyhnúť sa poskytnutiu plnenia v dôsledku poistnej udalosti, ktorá je jednoznačne krytá uzatvoreným povinným zmluvným poistením v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla.
Súd na návrh navrhovateľa vydal dňa 12.10.2011 platobný rozkaz č.k. 16C/147/2011-32, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 454,16 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 454,16 eur od 23.07.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 120,48 eur.
Platobný rozkaz bol navrhovateľovi doručený dňa 04.11.2011 a odporcovi dňa 20.10.2011.
Odporca v zákonom stanovenej lehote podal dňa 31.10.2011 odpor a žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa zamietol.
Odporca podaný odpor odôvodnil a uviedol, že I.. U. R., U.. mala v čase kedy malo dôjsť k škodovej udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu. Navrhovateľ si nárok uplatnil priamo u odporcu, pričom odporca nárok navrhovateľa po ukončení šetrenia poistnej udalosti na náhradu škody odmietol ako nepreukázaný.
Záznam o dopravnej nehode, ktorým navrhovateľ preukazuje svoj nárok nemožno považovať za dokument preukazujúci zodpovednosť vodiča a nemá charakter uznania zodpovednosti vodiča motorového vozidla, prevádzkou, ktorého mala byť spôsobená škoda na vozidle navrhovateľa. Uvedený doklad predstavuje len základný evidenčný doklad, z obsahu ktorého je zrejmé, kto mal byť účastníkom dopravnej nehody a k akému poškodeniu malo pri dopravnej nehode dôjsť.
Vodič motorového vozidla, ktorým mala byť spôsobená škoda nemohol ako vodič čelného vozidla vidieť, že spod jeho vozidla odletel kameň a poškodil za ním idúce motorové vozidlo navrhovateľa. Vodič predchádzajúceho vozidla mohol vidieť len poškodenie na čelnom skle za ním idúceho motorového vozidla o ktorom mu navrhovateľ tvrdil, že toto poškodenie bolo spôsobené kameňom, ktorý odletel spod kolies jeho vozidla.
Navrhovateľ nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností dôvodnosť nároku a to, že škoda, ktorej náhrady sa domáha vznikla práve prevádzkou motorového vozidla F., evidenčné číslo B. XXXBS.
Odporca tiež namietol uplatnené úroky z omeškania, keď podľa jeho tvrdení nemohol byť v omeškaní s výplatou poistného plnenia odo dňa 23.07.2011 a to s poukazom na úpravu povinností odporcu ako poisťovateľa pri šetrení oznámených poistných udalostí a stanovených lehôt v zákona č. 381/2001 Z.z. .
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a povereného zástupcu odporcu, oboznámil sa so zápisnicou Okresného súdu Košice II zo dňa 24.08.2012 o výsluchu navrhovateľa, zápisnicou Okresného súdu Košice II zo dňa 17.01.2013 o výsluchu svedkyne I.. U. R., U.. , oboznámil sa s listinnými dokladmi - technický preukaz vozidla N. A. X,X evidenčné číslo B.-XXXDS, záznam o dopravnej nehode z 14.05.2011, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 19.05.2011 na sumu 454,16 eur, oznámenie odporcu zo dňa 22.07.2011 a zo dňa 25.05.2011, poistná zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 27.04.2010, zápis o obhliadke vozidla navrhovateľa zo dňa 17.05.2011, oznámenie poisteného o škodovej udalosti z poistenie zodpovednosti za škodu zo dňa 17.05.2011, technický preukaz vozidla zn. Š. - N. evidenčné číslo B.-XXXBS, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 17.05.2011, čestné vyhlásenie U. R. zo dňa 05.08.2011, čestné vyhlásenie navrhovateľa a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 14.05.2011 došlo na ceste k Novej Polhore k škodovej udalosti medzi osobným motorovým vozidlom N. A. X,X evidenčné číslo B.-XXXDS, ktorého vodičom a držiteľom bol navrhovateľ a vozidlom Š. - N. evidenčné číslo B.-XXXBS, ktorého vodičom a držiteľom bola I.. U. R..
K škodovej udalosti došlo tak, že spod kolies vozidla Š. N. idúceho pred vozidlom navrhovateľa, odletel kameň, ktorým bolo poškodené čelné sklo na vozidle navrhovateľa.
Škodová udalosť nebola účastníkmi nahlásená príslušnému policajnému zboru.
Navrhovateľ a I.. U. R. ako vodiči oboch vozidiel spísali záznam o dopravnej nehode.
I.. U. R. mala s odporcom na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla továrenská značka Š. N. XXX, evidenčné číslo B. XXXBS, uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 28.04.2010 a to na dobu neurčitú.
I.. U. R., U.. ako poistená u odporcu na zodpovednosť za škodu z povinného zmluvného poistenie nahlásila škodovú udalosť z poistenia zodpovednosti za škodu odporcovi ako poisťovateľovi oznámením zo dňa 17.05.2011, ktoré doručila odporcovi dňa 20.05.2011. V oznámení o škodovej udalosti uviedla, že k vzniku škody došlo dňa 14.05.2011 na mieste Nová Polhora a to tak, že išla vozidlom po rozbitej ceste a od kolies odletel kameň a rozbil okno za ňou idúcemu vozidlu. Poškodený Q. Q. ju zastavil a oznámil jej poškodenie na vozidle. Ako príčinu vzniku škody uviedla kamene na ceste, uznala svoju zodpovednosť za škodu čo do rozsahu a výšky a uviedla, že škoda vznikla jej zavinením.
Navrhovateľ si u odporcu v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatnil listom zo dňa 17.05.2011, doručeným odporcovi dňa 20.05.2011, nárok na náhradu škody v dôsledku škodovej udalosti , ku ktorej došlo dňa 14.05.2011 a vinníkom, ktorej bola I.. U. R..
Dňa 17.05.2011 bola pracovníkom spoločnosti P. P..D..G.. vykonaná obhliadka motorového vozidla navrhovateľa a bol spísaný zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla navrhovateľa.
Zo zápisu o poškodení motorového vozidla vyplýva, že došlo k poškodeniu čelného skla s rozsahom opravy - výmena.
Poškodené motorové vozidlo navrhovateľa bolo opravené a opravu vykonala spoločnosť Y. + D. P., P..D..G.. v B., ktorá opravu vozidla - výmenu čelného skla navrhovateľovi vyfaktúrovala faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 19.05.2011 na celkovú sumu 454,16 eur. Predmetná faktúra bola odporcovi doručená dňa 15.07.2011.
Odporca listom zo dňa 25.05.2011 oznámil navrhovateľovi, že v súlade s § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať uplatnený nárok, preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinnou a vznikom škody ako následkom. Vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré malo údajne škodu spôsobiť a vodiča poškodeného vozidla nemá charakter preukázania okolnosti vzniku škody. Vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou malo dôjsť k vzniku škody si vzhľadom na povinnosti vodiča nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného vozidla došlo k odskoku skalky, ktorá údajne poškodila čelné sklo vozidla navrhovateľa. Keďže v danej veci nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná zodpovednosť vodiča motorového vozidla zn. Š. ev. č. B. XXXBS za vzniknutú škodu, uplatnený nárok odporca vybavil bez poskytnutia poistného plnenia.
Odporca uplatnenú výšku náhrady nerozporoval.
Navrhovateľ v rámci výsluchu uviedol, že so svojim motorovým vozidlom jazdil po ceste asi rýchlosťou 90 km/hod., premávka na ceste nebola takmer žiadna. Žiadne vozidlá ho neobiehali a ani nešli oproti jeho smeru. Vznik škody spozoroval tak, že od vozidla idúceho pred ním odletel kameň a vznikla dierka od kameňa na čelnom skle na strane vodiča, na ľavej strane. Na vozidlo idúce pred ním zablikal a toto zastavilo. Motorové vozidlo viedla I.. U. R.. Cesta nebola v dobrom stave, bol tam štrk.
Svedkyňa I.. U. R. vo svojej výpovedi uviedla, že v čase udalosti viedla motorové vozidlo s rýchlosťou nie vyššou ako 90 km/hod. po ceste, na ktorej boli kamienky Odlietajúce kamene spod kolies vozidla počula. V tom čase po ceste nešlo žiadne auto. Vodič vozidla idúceho za ňou zastal a blikal, zastala a následne spísali správu. Navrhovateľa pozná, je to jej bývalý kolega. Skutočnosť, že spod kolies jej motorového vozidla odletela skalka a narazila do čelného skla vozidla navrhovateľa nevidela. Vzdialenosť medzi jej vozidlom a vozidlom navrhovateľa uviesť presne nevedela.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods.8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Súd vyhodnotil dôkazy s poukazom na ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi je dôvodný.
Odporca ako poisťovateľ motorového vozidla v dôsledku prevádzky, ktorého škoda vznikla, zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená poškodenému - navrhovateľovi podľa § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď prevádzkovateľ vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u odporcu zodpovedá v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka.
Odporca v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka neuviedol žiaden liberačný dôvod, ktorý by mal za následok zbavenie sa jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla poškodenému t.j. navrhovateľovi v súvislosti so škodovou udalosťou.
Podľa § 427 Občianskeho zákonníka ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pričom predpokladom vzniku zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody.
Pri výklade pojmu osobitná povaha prevádzky je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu (R 9/1972).
V stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 10/1983 publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. R 3/1984 sa konštatuje, že vzhľadom na špecifickosť prevádzky dopravných prostriedkov, ktorá sa pre svoju značnú rizikovosť stáva zdrojom zvýšeného nebezpečenstva pre zdravie a životy občanov a majetok spoločnosti a jednotlivca, je zodpovednosť za túto škodu v Občianskom zákonníku upravená osobitne na objektívnom princípe bez zreteľa na zavinenie. Táto úprava zodpovednosti umožňuje oveľa širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady takejto škody. Je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa občianskoprávna zodpovednosť za škodu zakladá zásadne na zodpovednosti za zavinenie.
Odporca v priebehu konania uvádzal, že navrhovateľ nepreukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinnou a vznikom škody ako následkom pričom mal za to, že tvrdenie navrhovateľa ako poškodeného o vzniku škody a ani súhlasné tvrdenie navrhovateľa ako poškodeného a svedkyne I.. R. ako poistenej o príčinnej súvislosti nepostačuje. Navrhovateľ podľa odporcu nepredložil dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že k vzniku škody na jeho motorovom vozidle došlo práve prevádzkou vozidla poistenej.
Súd sa s týmto tvrdením odporcu nestotožnil, navrhovateľ a poistená I.. R. popísali priebeh škodovej udalosti, jednoznačne uviedli, že k poškodeniu čelného skla na vozidle navrhovateľa došlo odskočením skalky od vozidla poistenej. V oznámení o vzniku škodovej udalosti a v uplatnení nároku na náhradu škody riadne popísali priebeh škodovej udalosti a okolnosti jej vzniku.
Na viac súd poukazuje na Všeobecné poistné podmienky odporcu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXX, z ktorých nevyplýva povinnosť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať všetky okolnosti súvisiace s poistnou udalosťou.
Podľa článku I poistenie sa dojednáva pre prípad právnym predpisom stanovenej zodpovednosti poisteného za škodu spôsobenú inému prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve, pokiaľ ku škodovej udalosti, z ktorej škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti.
Podľa článku II ods. 1 písmeno b) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa článku II ods. 3 veta prvá poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisťovateľa nahradiť poškodenému škodu za podmienok uvedených v článku I a v článku II ods. 1.
Súd za stavu, keď v čase udalosti v dôsledku, ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle navrhovateľa neboli prítomní žiadni svedkovia, len účastníci škodovej udalosti teda navrhovateľ a prevádzkovateľka a zároveň vodička motorového vozidla, svedkyňa I.. U. R., vychádzal z výpovede navrhovateľa a svedkyne.
Výpoveď svedkyne, súd posúdil ako dôkaz na podporu tvrdení navrhovateľa.
Súd nemal dôvod neuveriť svedeckej výpovedi I.. U. R., nakoľko táto vypovedala po poučení o trestných následkoch krivej výpovede, keď bola poučená súdom, že je povinná vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, nakoľko inak sa dopustí spáchania trestného činu krivej výpovede. Svedkyňa uviedla, že poučeniu porozumela a súd bez ďalšieho nemal dôvod pochybovať o pravdivosti jej výpovede.
Skutočnosť, že navrhovateľ je bývalý kolega svedkyne, nič nemení na skutočnosti, že svedkyňa bola povinná vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Odporca v priebehu konania výpoveď svedkyne nespochybnil len udával, že svedkyňa ako vodička vozidla, od ktorého mal kameň odletieť , sama nevidela, že kameň odletel a nevedela, že ku škodovej udalosti došlo. Dozvedela sa to až potom ako jej to povedal navrhovateľ a teda v jej prípade išlo o sprostredkovanú informáciu.
Odporca však nepredložil žiaden dôkaz vyvracajúci výpoveď a tvrdenia navrhovateľa a svedkyne, teda, že kameň, ktorý poškodil čelné sklo na vozidle navrhovateľa neodletel spod kolies vozidla Š. N. a teda že škodová udalosť sa nestala tak ako ju zhodne popisujú jej účastníci škodovej udalosti.
Odporca nijako nespochybnil ani skutočnosť, že v čase poškodenia vozidla navrhovateľa vymršteným kamienkom spod kolies poistenej sa na vozovke iné motorové vozidlo nenachádzalo a po ceste iné žiadne auto nešlo.
Výška škody predstavuje sumu ktorá musela byť vynaložená na opravu motorového vozidla navrhovateľa, ktoré bolo v dôsledku škodovej udalosti poškodené.
Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, predstavuje náklady na opravu osobného motorového vozidla navrhovateľa po škodovej udalosti, keď navrhovateľ ako poškodený dal osobné motorové vozidlo opraviť a tým uviedol poškodenú vec do pôvodného stavu.
Navrhovateľ by bez vykonania opravy nemohol svoje vozidlo riadne užívať.
Škoda, ktorú si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil, predstavuje celkové náklady na opravu motorového vozidla, ktoré navrhovateľ vynaložil t.j. sumy vo výške 454,16 eur.
Odporca sa v priebehu konania nevyjadril k rozsahu škody na vozidle navrhovateľa a k rozsahu vykonanej opravy. Rozsah poškodenia nenamietal a uvádzal, že výšku uplatnenej náhrady škody nerozporuje, nakoľko zo strany navrhovateľa bola predložená faktúra za vykonanie opravy čelného skla.
V konaní mal súd mal za preukázané zavinenie prevádzkovateľa motorového vozidla, ktoré bolo poistené u odporcu na vzniku škody, teda mal za preukázané , že škodová udalosť vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla I.. U. R., keď spod kolies tohto vozidla bol vymrštený kamienok, ktorý poškodil čelné sklo na vozidle navrhovateľa.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že navrhovateľ si v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. splnil svoju povinnosť a preukázal svoj nárok voči odporcovi.
V zmysle § 428 Občianskeho zákonníka sa môže prevádzkovateľ zbaviť svojej zodpovednosti ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke tzv. vonkajšie okolnosti prevádzky a ak škoda bola spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou t.j. zásahom zvonku - vis major.
Zodpovednosti sa prevádzkovateľ tiež zbaví ak ku škode došlo zavinením poškodeného v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka.
Okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke zákon nedefinuje, ale sú za ne považované pôsobenie prevádzky na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je prejavom typických vlastností prevádzky, ktorého súčasťou je istá nebezpečnosť vzhľadom na rýchlosť, silu, technická zložitosť teda všetko čo môže vyvolať nepriaznivý škodlivý následok.
V zmysle § 428 Občianskeho zákonníka vynaložením všetkého úsilia treba rozumieť všetku objektívnu starostlivosť, ktorá sa mohla vynaložiť na zabránenie vzniku škody, každú možnú starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. O neodvrátiteľnosť škody pôjde a prevádzateľ sa oslobodí od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď škode nebolo možno za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením.
Škoda, ktorú nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie a pod.) alebo v ľudskom správaní alebo v správaní zvieraťa.
Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba však zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú subjektívne. Škoda musí byť, ako to vyplýva z ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, vždy neodvrátiteľná objektívne. To znamená, že škodu za daných pomerov nemohol odvrátiť nielen ten-ktorý prevádzateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste. Nemožno prihliadať iba k určitému prevádzateľovi, ale treba vždy používať objektívne meradlo.
Za stret prevádzok považujú súdy predovšetkým vlastný stret dopravných prostriedkov (ich zrážku), ale aj stret dopravných prostriedkov so zariadením inej prevádzky, ako aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa a pod.).
Súd sa s tvrdením odporcu, že vymrštenie skalky s pod kolies vozidla prevádzkovateľa nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla a je vonkajšou okolnosťou a teda je možné sa zodpovednosti zbaviť z liberačného dôvodu podľa § 428 veta druhá Občianskeho zákonníka nestotožnil z dôvodu, že v tomto prípade nejde o škodu, ktorá je neodvrátiteľná objektívne. Prevádzkovateľ vozidla spod kolies, ktorého sa vymrštila skalka sa neocitol v slede udalosti, ktoré nevedel ovplyvniť. Motorové vozidlo prevádzkovateľa
- škodcu je príčinnou sledu udalostí, nakoľko jeho motorové vozidlo vymrštilo kameň a tento spôsobil škodu na vozidle navrhovateľa. Bez pohybu vozidla škodcu - rotácie kolies by k vymršteniu skalky nedošlo.
Súd mal za to, že kamienky na ceste či iné predmety, ktoré môžu odskočiť od kolies nie je vonkajšia okolnosť, ktorú nie je možné odvrátiť.
Podľa § 3 ods. 2 písmeno a Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.
V zmysle citovaného ustanovenia bolo na viac povinnosťou škodcu - poistenej prispôsobiť jazdu stavu a povahe vozovky a teda ak sama svedkyňa I.. R., prevádzkovateľka vozidla vo výpovedi uviedla, že na ceste boli samé kamienky a sama počula ako kamene odlietajú spod kolies jej auta, mala prispôsobiť rýchlosť jazdy stavu cesty.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené mal za preukázané, že poistená odporcu zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka nakoľko v konaní mal za preukázané, že udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, došlo k vzniku škody, keď vznik škody na vozidle navrhovateľa a jej výšku navrhovateľ preukázal a zo strany odporcu nebola spochybnená, bola preukázaná i príčinná súvislosť a nebol preukázaný liberačný dôvod v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol aj na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj návrh, a prednesov na pojednávaní a vychádzal i z tvrdení odporcu.
Súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodol tak , že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu.
Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil i úroky z omeškania, a to výške 9% p.a. odo dňa 23.07.2011 do zaplatenia teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy odporca oznámil navrhovateľovi , že odmieta plniť.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods.8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 9% teda vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Zz. a to odo dňa 23.07.2011, teda odo dňa uplatneného navrhovateľom.
Odporca bol povinný nahradiť navrhovateľovi uplatnenú náhradu škody do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie t.j. do dňa 09.06.2011 (25.05.2011 + 15 dní).
Odporca navrhovateľovi oznámil listom zo dňa 25.05.2011, že uplatnený nárok vybavuje bez poskytnutia poistného plnenia nakoľko vo veci neboli splnené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, keďže nebola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností zodpovednosť vodiča vozidla Š. ev. č. B. XXXBS za vzniknutú škodu.
Odporca bol teda v omeškaní odo dňa 10.06.2011 t.j. odo dňa nasledujúceho po 15 dní po uplynutí 15 dní od skončení potrebného prešetrovania na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie po skončení prešetrenia udalosti.
Keďže zo strany odporcu nedošlo k plneniu dostal sa do omeškania.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa úspešnosti v konaní a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 27,00 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 479,35 eur.
Trovy konania pozostávajú z trov na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 27,00 eur.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z
- 5 úkonov právnej pomoci á 31,54 eur účtované zo substrátu 454,16 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písmeno a, b, c Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (spolu 157,70 eur)
- prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia zo dňa 23.08.2011
- podanie návrhu vo veci samej dňa 31.08.2011
- písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 28.02.2012
- účasť na pojednávaní dňa 24.05.2012
- účasť na pojednávaní dňa 18.04.2013
- 1 úkonu právnej pomoci á 7,88 eur účtované ako 1 odmeny zo substrátu 454,16 eur podľa § 10 ods. 1, §14 ods. 5 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (spolu 7,88 eur)
- účasť na pojednávaní dňa 12.03.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci
- 6 x paušálna suma náhrad a výdavkov účtované podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (spolu 45,52 eur)
- 2 x v roku 2011 á 7,41 eur
- 3 x v roku 2012 á 7,63 eur
- 1 x v roku 2013 á 7,81 eur
Tarifná odmena a náhrady advokáta boli s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške vo výške 20% (211,11 eur + 42,22 eur).
- náhrada za stratu času účtované podľa § 15 písmeno b) v spojení s § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (spolu 153,72 eur)
- za 4 x 0,5 hod. á 12,71 eur za cestu na pojednávanie dňa 12.03.2012 M. - Bratislava a späť
- za 4 x 0,5 hod. á 12,71 eur za cestu na pojednávanie dňa 24.05.2012 M. - Bratislava a späť
- za 4 x 0,5 hod. á 13,01 eur za cestu na pojednávanie dňa 18.04.2013 M. - Bratislava a späť
- náhrada cestovného účtované podľa § 15 písmeno a) v spojení s § 16 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (spolu 72,30 eur)
- na pojednávanie dňa 12.03.2012 - cesta z M. do Q. a späť čo predstavuje 95 km, osobným motorovým vozidlom Š. G., evidenčné číslo M. pri spotrebe vozidla 4,9 litra na 100 km = 4,9 x 1,47 eur za 1 l = 7,203 : 100 = 0,07203 eur x 95 km = 6,84 eur
opotrebenie vozidla: 95 km x 0,183 eur za každý km jazdy = 17,38 eur
- na pojednávanie dňa 24.05.2012 - cesta z M. do Q. a späť čo predstavuje 95 km, osobným motorovým vozidlom Š.B. G., evidenčné číslo M. pri spotrebe vozidla 4,9 litra na 100 km = 4,9 x 1,45 eur za 1 l = 7,105 : 100 = 0,07105 eur x 95 km = 6,75 eur
opotrebenie vozidla: 95 km x 0,183 eur za každý km jazdy = 17,38 eur
- na pojednávanie dňa 18.04.2013 - cesta z M. do Q. a späť čo predstavuje 95 km, osobným motorovým vozidlom Š.B. G., evidenčné číslo M. pri spotrebe vozidla 4,9 litra na 100 km = 4,9 x 1,41 eur za 1 l = 6,909 : 100 = 0,06909 eur x 95 km = 6,56 eur
opotrebenie vozidla: 95 km x 0,183 eur za každý km jazdy = 17,38 eur
Súd pri vyčíslení náhrady za právne zastúpenie navrhovateľa vychádzal z ich písomného vyúčtovania právnym zástupcom navrhovateľa, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu v sume 507,73 eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa ním uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške, keď nepriznal náhradu za úkon právnej služby v uplatnenej výške 31,54 eur za účasť na pojednávaní dňa 12.03.2012, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci a podľa § 14 ods. 5 písmeno b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrí odmena za zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci len vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.