Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-625-2012.pdf
PDF · 120.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/625/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava proti žalovanému: M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX L. T., o zaplatenie 799,95 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 532,- eur, ako aj trovy konania vo výške 15,68 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 46,79 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 799,95 eur a a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca je univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s. ktorá bola zrušená bez likvidácie a dobrovoľne vymazaná z obchodného registra. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 23.02.2007 uzavretá Zmluva o pripojení FIX č. 3385294 (ďalej len len „Zmluva č. 33185294“) na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Dňa 19.01.2009 bol k tejto Zmluve uzavretý Dodatok „Fix 9", na základe ktorého si žalovaný dohodol balík služieb v rámci ktorého mu bol predaný zľavnený mobilný telefón značky Sony Ericson T3031 za 0,02 eur ktorého skutočná hodnota bola 109,00 eur. Dodatkom „FIX 9“ sa žalovaný okrem iného zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 26 mesiacov (predchádzajúca viazanosť vyplývajúc z Dodatku z 23.02.2007 bola skrátená) a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti, a mesačne „dobíjať" kredit min. o 9,00 eur. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 25.04.2007 uzavretá Zmluva o pripojení FIX č. 3434882 (v ďalšom texte len „Zmluva č. 3434882“) na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Dňa 18.11.2008 bol k tejto Zmluve uzavretý Dodatok „Fix 500“, na základe ktorého si žalovaný dohodol balík služieb v rámci ktorého mu bol poskytnutý zľavnený mobilný telefón značky Nokia 5310 za 0,03 eur, ktorého skutočná hodnota bola 159,00 eur. Dodatkom „FIX 500“ sa žalovaný okrem iného zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 30 mesiacov (predchádzajúca viazanosť vyplývajúca z Dodatku z 25.04.2007 bol skrátená) počas doby viazanosti si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti, a mesačne „dobíjať“ kredit min. o 16,00 eur. Záväzkové vzťahy sa spravujú Občianskym zákonníkom, okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom číslo 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný prevzal ako neoddeliteľnú súčasť Zmlúv Všeobecné podmienky poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. (v ďalšom texte len „Všeobecné podmienky“) a cenník služieb, s ktorými sa žalovaný oboznámil pri uzavieraní Zmlúv a Dodatku a ktoré sa zaviazal dodržiavať. Žalovaný si neplni svoje zmluvne dohodnuté povinnosti a nedobýjal kredit ako sa zaviazal v Dodatkoch. Pri zmluve č. 3385294 žalovaný porušil svoju právnu
povinnosť dobýjania kreditu vo výške 9 eur mesačne počas doby viazanosti dojednanej v Dodatku, na základe čoho mu žalobca poskytol zľavu na mobilný telefón v sume 108,98 eur. Majetok žalobcu sa znížil o túto sumu, vznikla mu teda skutočná škoda vo výške 108,98 eur. Nedodržaním dojednanej doby počas ktorej mal žalovaný využívať služby zo Zmluvy č. 3385294 a platiť za ne o 21 mesiacov dlhšie, vznikol žalobcovi výpadok tržieb v sume 180,00 eur (21 x 9,00 eur), čo predstavuje hodnotu ušlého zisku. Svojím konaním žalovaný zapríčinil, že dňa 01.07.2009 bola funkcia SIM karty zo Zmluvy č. 3385294 žalovaného obmedzená na núdzové volania a prijímanie hovorov, a následne dňa 13.12.2009 žalobca odstúpil od Zmluvy č. 3385294. Pokiaľ ide o zmluvu č. 3434882 žalovaný porušíl svoju právnu povinnosť dobíjania kreditu vo výške 16,00 eur mesačne počas doby viazanosti dojednanej v Dodatku, na základe ktorej mu žalobca poskytol zľavu na mobilný telefón v sume 158,97 eur. Majetok žalobcu sa znížil o túto sumu, vznikla mu teda skutočná škoda vo výške 158,97 eur. Nedodržaním dojednanej doby počas ktorej mal žalovaný využívať služby zo Zmluvy č. 3434882 a platiť za ne o 22 mesiacov dlhšie, vznikol žalobcovi výpadok tržieb v sume 352,00 eur (22 x 16,00 eur) čo predstavuje hodnotu ušlého zisku. Svojím konaním žalovaný zapríčinil, že dňa 01.08.2009 bola funkcia SIM karty zo Zmluvy č. 3434882 žalovaného obmedzená na núdzové volania a prijímanie hovorov a následne dňa 13.01.2010 žalobca odstúpil od Zmluvy č. 3434882. Skutočná škoda tak predstavuje sumu vo výške 267,95 eur (108,98 eur zo Zmluvy č. 3385294 a 158,97 eur zo Zmluvy č. 3386162) a ušlý zisk sumu vo výške 532,00 eur (180,00 eur zo Zmluvy č. 3385294 a 352,00 eur zo Zmluvy č. 3434882). Celkom škoda podľa § 442, ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje sumu 799,95 eur.
Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, zmluvou o pripojení FIX č. 3385294 s Dodatkom s programom služieb „FIX 9“, zmluvou o pripojení FIX č. 2484736 s Dodatkom zo dňa 18.11.2008, Dodatkom z 23.02.2007, Dodatkom z 25.04.2007, Cenníkom - január 2009, Cenníkom - november 2008, prehľadom dobíjania, pokusom o zmier zo dňa 30.11.2009, pokusom o zmier zo dňa 30.12.2009, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb účinnými od 1.8.2008 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Dňa 23.2.2007 uzavreli účastníci konania Zmluvu o pripojení FIX s programom služieb FIX 300, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol užívateľskú SIM kartu pre telefónne číslo XXXX XXX XXX. Dodatkom k zmluve o pripojení FIX zo dňa 19.1.2009 poskytol žalobca žalovanému mobilný telefón za kúpnu cenu 0,02 eur a žalovaný sa zaviazal pre minimálne mesačné zmluvné dobitie 9 eur po dobu 26 mesiacov. Zároveň si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur v prípade porušenia zmluvných podmienok.
Dňa 25.4.2007 uzavreli účastníci konania Zmluvu o pripojení FIX s programom služieb FIX 500, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol užívateľskú SIM kartu pre telefónne číslo XXXX XXX XXX. Dodatkom k zmluve o pripojení FIX zo dňa 18.11.2008 poskytol žalobca žalovanému mobilný telefón za kúpnu cenu 0,03 eur a žalovaný sa zaviazal pre minimálne mesačné zmluvné dobitie 16,60 eur po dobu 30 mesiacov. Zároveň si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu v sume 331,94 eur v prípade porušenia zmluvných podmienok.
Listom zo dňa 30.11.2009 označeným ako pokus o zmier - predsporová výzva žalobca upozornil žalovaného, že ak neuhradí v celom rozsahu zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur najneskôr do 12.12.2009, žalobca týmto listom s účinkami odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty splatnosti uvedenej vyššie odstupuje od zmluvy o pripojení, v dôsledku čoho prestane žalovanému poskytovať služby prostredníctvom SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX.
V liste zo dňa 30.12.2009 označenom ako pokus o zmier - predsporová výzva žalobca upozornil žalovaného, že ak neuhradí v celom rozsahu zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur najneskôr do 12.1.2010, žalobca týmto listom s účinkami odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty
splatnosti uvedenej vyššie odstupuje od zmluvy o pripojení, v dôsledku čoho prestane žalovanému poskytovať služby prostredníctvom SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX.
Žalobca predložil súdu prehľad dobití k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX, z ktorého je zrejmé, ako žalovaný dobíjal kredit v období január 2009 až september 2009 a prehľad dobití k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX, z ktorého je zrejmé, ako žalovaný dobíjal kredit v období január 2009 až október 2009
V zmysle čl. 5 bod 5.2 písm. b) Všeobecných podmienok okrem ďalších povinností uvedených vo Všeobecných podmienkach je účastník povinný najmä uhrádzať cenu za využívanie služieb v súlade so zmluvou a platným cenníkom.
Z čl.12 bod 12.1. a 12.2 Všeobecných podmienok vyplýva, že ak v lehote splatnosti nedôjde zo strany účastníka k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo z akéhokoľvek zmluvného vzťahu so spoločnosťou T- Mobile, má spoločnosť voči účastníkovi nárok na úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. V prípade, ak by výška úroku z omeškania stanovená podľa platnej právnej úpravy bola vyššia, ako je dohodnutá podľa prvej vety, má spoločnosť T- Mobile nárok na úrok z omeškania vo výške podľa takejto platnej právnej úpravy. Úrok z omeškania zo sumy nezaplateného peňažného záväzku je splatný po uplynutí dňa, ktorý je ako deň splatnosti peňažného záväzku uvedený vo faktúre, ktorou spoločnosť vyúčtovala účastníkovi peňažný záväzok.
Podľa čl. 15 bod 15.3 písm. b) Všeobecných podmienok spoločnosť T- Mobile môže odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti tejto ceny.
Z čl. 17 bod 17.2. Všeobecných podmienok vyplýva, že zmluva, všeobecné podmienky ako aj vzťahy založené zmluvou a všeobecnými podmienkami, ktoré nie sú výslovne upravené v zákone, zmluve a všeobecných podmienkach, sa spravujú ustanoveniami ostatných príslušných právnych predpisov.
V čl. 19 bod 19.1. Všeobecných podmienok sa uvádza, že všeobecné podmienky sú spolu s cenníkom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Ako vyplýva z § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Ako vyplýva z § 43 ods. 5 Zákona vyplýva, že podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Z § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
V zmysle § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Ako vyplýva z § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľ - žalovaný v čase uzatvárania zmlúv nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho zákonníka.
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
V danej právnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie škody vo výške 267,95 eur (108,98 eur zo Zmluvy č. 3385294 a 158,97 eur zo Zmluvy č. 3386162) a ušlého zisku vo výške 532,00 eur (180,00 eur zo Zmluvy č. 3385294 a 352,00 eur zo Zmluvy č. 3434882). Od predmetných zmlúv žalobca odstúpil listami zo dňa 30.11.2009 dňa 30.12.2009, z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným.
Návrh na náhradu škody v sume 267,95 eur spôsobenú odpredajom mobilných telefónov za zvýhodnenú cenu nepovažoval súd za dôvodný.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je:
1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
2. vznik škody ako majetkovej ujmy,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o zodpovednosť charakteru ex contractu).
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca odpredal žalovanému dva mobilné telefóny za výrazne zľavnenú kúpnu cenu, pričom rozhodol sa tak žalobca sám a jeho rozhodnutie pramenilo z úmyslu, zaviazať si žalovaného zmluvou o pripojení, pričom mobilný telefón bol nevyhnutný na realizáciu záväzku
- pravidelné mesačné dobíjanie kreditu a využívanie služieb mobilného operátora.
Súdu tu absentuje ktorákoľvek z náležitostí potrebných pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že odpredal mobilné telefóny za cenu nezodpovedajúcu cene trhovej.
Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Zľava na cenu mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné telefóny obdržal dojednanú kúpnu cenu. Súd preto žalobu žalobcu v časti, ktorou sa domáhal náhrady škody v sume 267,95 eur zamietol.
Žalobca si uplatnil aj nárok na ušlý zisk spôsobený tým, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a využívať služby mobilného operátora dobíjaním kreditu v sume 9 eur mesačne po dobu 26 mesiacov podľa zmluvy o pripojení č. 3385294 v znení jej dodatkov a dobíjaním kreditu v sume 16 eur mesačne po dobu 30 mesiacov podľa zmluvy o pripojení č. 3434882 v znení jej dodatkov. Nedodržaním týchto zmluvných podmienok vznikla žalobcovi škoda titulom ušlého zisku vyčíslená na 532 eur vychádzajúc z obdobia, počas ktorého si žalovaný v oboch prípadoch kredit nedobíjal.
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).
Súčasne platí, že majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku sa odškodňuje len za predpokladu, že k nej došlo v príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou.
Dá sa súhlasiť so žalobcom, že žalovaný mu spôsobil ujmu tým, že napriek tomu, že sa zmluvne zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a počas trvania zmluvného vzťahu mal využívať služby mobilného operátora a dobíjať si kredit v minimálne stanovenej mesačnej výške.
Žalobca preukázal súdu, že žalovaný si skutočne v jednom prípade kredit nedobil 21 -krát a v druhom prípade si nedobil kredit 22-krát. Žalobcovi tak ušiel zisk vyčíslený na 532 eur za 21 nedobití vychádzajúc zo zmluvy č. 3385294 (21 x 9 eur) a 22 nedobití vychádzajúc zo zmluvy č. 3434882 (22 x 16 eur), čo spolu predstavuje ušlý zisk žalobcu. V tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 267,95 eur zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o sumu 532,- eur s vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca. Žalobca mal teda úspech v konaní vo výške 66,50 % a žalovaní vo výške 33,50 %. Po odpočítaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu (66,50% - 33,50%), žalobcovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania vo výške 33 % z jeho celkových priznaných trov konania.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 47,50 eur za zaplatený súdny poplatok a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 141,79 eur.
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia v prípade plného úspechu žalobcu by právnemu zástupcovi žalobcu vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 141,79 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:
Tarifná odmena v sume 102,90 eur podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ......................................................................... 51,45 eur
- písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu........................... 51,45 eur
Náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 15,26 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) za rok 2012 - 2 x 7,63 eur.
Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu. Z trov právneho zastúpenia spolu v sume 118,16 eur predstavuje DPH vo výške 20% sumu 23,63 eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia v prípade plného úspechu žalobcu sú vo výške 141,79 eur.
Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaných, kedy žalobcovi vznikol nárok na náhradu celkových trov konania vo výške 33 %, súd preto v rámci náhrady trov konania zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15,68 eur ( 33 % zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 47,50 eur) a na zaplatenie sumy 46,79 eur ( 33 % z priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 141,79 eur).
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.