Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_9C-167-2012.pdf
PDF · 94.97 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/167/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Údernícka ul. č. 5, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom v Bratislave, Údernícka ul. č. 5, proti odporcovi: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., ul. P. č. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, so sídlom Košice, ul. Sofijská č. 13, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Košice, ul. Budapeštianska 8, v konaní o zaplatenie 1 742,38 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 742,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 170,59 € a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 133,90 € od 17.05.2011 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na trovách konania 104,50 € na zaplatenom súdnom poplatku a na trovách právneho zastúpenia právnemu zástupcovi navrhovateľa 854,88 €, všetko spolu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Trovy vedľajšiemu účastníkovi súd nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal návrh na začatie konania, v ktorom žiadal zaviazať odporcu zaplatiť mu žalovanú sumu vo výške 1 742,38 € s príslušenstvom 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 133,90 € od 17.05.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 170,59 €. Právny predchodca navrhovateľa
- X. X., Y..X.. uzatvorila s odporcom zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov za podmienok, ktoré boli upravené v uvedenej zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, a to zo dňa 28.02.2003. Nakoľko odporca túto pôžičku podľa zmluvy nesplácal, vznikol mu dlh vo výške 1 213,90 €, riadny úrok 242,25 €, úrok z omeškania 366,23 € ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky na navrhovateľa.
Odporca sa na pojednávaní vyjadril tak, že je pravdou, že mu boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 50 000,- Sk, ktoré spočiatku začal splácať, potom prišiel o zamestnanie, nezamestnaný bol zhruba dva až tri roky a viac sa o tento úver nezaujímal. Uviedol, že z banky mu nič neprišlo, preto tomu nevenoval žiadnu pozornosť. Až potom, čo mu bol doručený platobný rozkaz dňa 13.01.2013, voči ktorému sa ani neodvolal, pretože nebyť situácie, že bol nezamestnaný, bol by si povinnosť voči navrhovateľovi riadne plnil. Uviedol tiež, že pokiaľ vedľajší účastník podal písomné vyjadrenie, je znalý práva, zrejme súd bude na to prizerať pri rozhodovaní. Otázku rozhodnutia v merite veci ponechal na zvážení súdu.
Vedľajší účastník potom, čo zahlásil vstup do konania, podal odpor voči platobnému rozkazu, ktorý mu bol doručený, v ktorom uviedol, že nárok navrhovateľa považuje za premlčaný, a preto ho súd nemôže navrhovateľovi priznať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom vyjadrení vedľajšieho účastníka uvedeným najmä v odpore proti platobnému rozkazu a potom, čo bol platobný rozkaz zrušený, súd vo veci nariadil pojednávanie a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
V konaní bolo nesporne preukázané a medzi účastníkmi predmetného sporu bolo nesporné, že odporca so X. X. dňa 28.02.2003 uzatvoril zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len zmluva), ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov (ďalej len VOP). Na základe uvedenej zmluvy X. X. poskytla odporcovi peňažné prostriedky vo výške 50 000,- Sk, pričom podmienky čerpania, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností boli zmluvne upravené v súlade aj s VOP.
Uvedený zmluvný vzťah podľa názoru súdu je spotrebiteľský vzťah, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku.
Podľa § 51 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 51 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 51 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 51 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Listom zo dňa 02.05.2012, ktorý bol súdu doručený 14.05.2012, zahlásil vedľajší účastník na strane odporcu vstup do konania.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz 25.05.2012, voči ktorému vedľajší účastník podal odpor, a to listom zo dňa 12.06.2012, ktorý bol súdu doručený 19.06.2012. Odpor bol podaný v čase, keď odporcovi nebol doručený platobný rozkaz a tento mu bol doručený až 13.01.2013, voči ktorému odporca odpor nepodal a nevzniesol ani námietku premlčania v priebehu súdneho konania. Po podaní odporu vedľajším účastníkom došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona.
V prejednávanej veci z obsahu spisu teda vyplynulo, že vedľajší účastník podal odpor a aj vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa v období, keď odporcovi ešte neplynula lehota na podanie odporu.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Keďže išlo o konanie podľa § 172 a nasl. O.s.p., z týchto ustanovení vyplýva, že právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu odporcu, a preto pokiaľ v zákonnej lehote odporca nepodal odpor proti platobnému rozkazu, tento nadobudol účinky právoplatného platobného rozkazu. Z uvedeného potom by logicky vyplynulo, že pokiaľ odporca odpor nepodal, čo vyplýva aj zo spisového materiálu, potom vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu nemá právny význam. Povinnosť súdu postupovať v konaní s vedľajším účastníkom na strane odporcu by bola daná len v prípade, ak by odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej podal, čím by došlo k zrušeniu platobného rozkazu. V tejto súvislosti treba uviesť, že v predmetnom konaní okrem odporcu pôvodne boli žalovaní aj ručitelia ako odporcovia v rade 2/ a 3/, voči ktorým navrhovateľ v priebehu konania zobral návrh späť, navrhoval konanie voči nim zastaviť, čo súd akceptoval a samostatným uznesením konanie voči nim zastavil, a to dňa 23.01.2013. Dôvodom pre zrušenie platobného rozkazu bolo ich nerozlučné procesné spoločenstvo vystupovať v predmetnom spore, a preto došlo aj k zrušeniu platobného rozkazu. Preto súd vo veci nariadil pojednávanie a konal s odporcom, t. j. dlžníkom vo vzťahu k veriteľovi.
Pokiaľ súd rozhodoval o návrhu navrhovateľa, vychádzal zo skutočnosti, že odporca na pojednávaní nevzniesol námietku premlčania voči nároku, ktorý si uplatňoval navrhovateľ. Sám sa vyjadril, že nebyť situácie, ktorá mu znemožnila plniť si povinnosti tým, že sa stal nezamestnaným po dlhšiu dobu, bol by si svoju povinnosť voči veriteľovi bezozvyšku splnil. Súd preto neprihliadal na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, pretože samotný odporca túto námietku premlčania výslovne na pojednávaní nevzniesol. Súd sa stotožnil so závermi, ktoré vyslovil v svojom rozhodnutí Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 11Co 173/2012, keď konštatoval, že pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka, je charakteristickým znakom to, že vystupuje popri účastníkovi konania a jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je „dominus litis“. To znamená, že vedľajší účastník nemôže disponovať predmetom konania, a ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže vedľajší účastník podať odvolanie len v prípadoch, ak ho zároveň podá hlavný účastník, prípadne ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. Inak povedané, len vedľajší účastník, ktorý podá odvolanie, musí mať na to súhlas hlavného účastníka. Keďže odporca nevzniesol námietku premlčania, súd na ňu neprihliadol a rozhodoval o nároku navrhovateľa.
Po preskúmaní predloženej zmluvy súd zistil, že táto obsahuje všetky potrebné náležitosti. Odporca si od právneho predchodcu navrhovateľa požičal sumu vo výške 50.000,- Sk, pričom na základe uzavretej zmluvy svoj záväzok riadne nesplácal.
Podľa § 2 písm. a) b) a d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platného v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, poplatkami, akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru okrem úrokov; d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Na základe týchto skutočností potom súd návrhu ako právne opodstatnenému v celom rozsahu vyhovel, zaviazal navrhovateľa zaplatiť istinu, ktorá zo strany účastníkov nebola namietaná, spolu s úrokom z omeškania, ako aj ročným úrokom z omeškania tak, ako je vyšpecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ si uplatňoval a súd mu priznal náhradu trov konania vzhľadom na mieru úspechu v konaní v plnej výške a pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku 104,50 € a trov právneho zastúpenia za štyri úkony po 81,33 €, 4x režijný paušál po 7,63 € a 20 % DPH vo výške 71,17 €, za štyri úkony po 81,33 € + 4x režijný paušál po 7,81 € a 20 % DPH vo výške 17,83 €, celkom trovy právneho zastúpenia 854,88 €, ktoré trovy sú v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ust. § 10 ods.1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a) a c) predmetnej vyhlášky, ust. § 16 ods. 3 vyhlášky.
Pokiaľ ide o trovy, ktoré si uplatňoval vedľajší účastník v rámci tohto konania, súd mu tieto nepriznal, pretože jeho trovy súd nepovažoval za účelne vynaložené s uplatňovaním alebo bránením práva, pretože združenie vstúpilo do konania bez ohľadu na stav a vôľu odporcu, len svojím oznámením a v tomto smere súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť justičných orgánov, a to rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co 141/2012, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožnil. Vstup vedľajšieho účastníka súd považuje za paušálny, dochádza tak k zbytočnému navyšovaniu trov konania a samotný účastník nemal vedomosť o tom, že na jeho strane vystupuje vedľajší účastník a nedošlo tak k naplneniu celkového významu právneho postavenia vedľajšieho účastníka a samotného odporcu pri skutočnej realizácii bránenia jeho práv v predmetnom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).