Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_26P-40-2012.pdf
PDF · 79.77 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/40/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci navrhovateľa: T. V., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, Z., proti odporkyni: U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18C/8/2010-46 zo dňa 16.6.2010 počnúc dňom 13.11.2012.
II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 30.10.2012 na Okresný súd v Trnave návrh, ktorým sa domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni s účinnosťou od 1.7.2012, nakoľko odporkyňa dobrovoľne ukončila štúdium na vysokej škole, a teda je schopná sa sama živiť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, oboznámením sa obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uviedol, že žiada, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni určenú rozsudkom OS TT č.k. 18C/8/2010-46 zo dňa 16.6.2010 počnúc dňom 1.7.2012 a zároveň žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť vrátiť navrhovateľovi sumu 300 Eur ako spotrebované výživné za čas od 1.7.2012 do 30.9.2012. Navrhovateľ uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.6.2010 mu bola určená vyživovacia povinnosť voči odporkyni v sume 100 Eur mesačne s účinnosťou od 1.2.2010. Navrhovateľ uviedol, že sa náhodne dozvedel, že odporkyňa v júni 2012 dobrovoľne ukončila VŠ štúdium a zaevidovala sa ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Odporkyňa má ukončenú strednú školu s maturitou, teda ukončila prípravu na povolanie a je schopná sa sama živiť. Navrhovateľ uviedol, že má vedomosť, že od 1.1.2013 do firmy Bodet Horst prijímali na pracovný pomer pracovníkov, ktorí nepotrebovali žiadnu kvalifikáciu. Navrhovateľ uviedol, že má ďalšie vyživovacie povinnosti a to voči plnoletému bratovi odporkyne, ktorý študuje, voči dvom maloletým deťom, ktoré žijú s ním v spoločnej domácnosti, mal. N. V., nar. XX.X.XXXX a mal. H. V., nar. XX.X.XXXX a voči mal. N. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorú má z druhého manželstva. Navrhovateľ uviedol, že na mal. N. posiela jej matke Y. zvýšené výživné v sume 70 Eur na základe rodičovskej dohody, nakoľko naposledy bolo určené výživné rozsudkom OS v Piešťanoch v r. 1999. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa je schopná sa sama živiť, je zdravá, psychicky
aj fyzicky, keď zo Zákona o rodine vyplýva, že je podstatné, či je schopná sa sama živiť a on nevidí dôvod, prečo by sa nemohla sama uživiť.
Odporkyňa uviedla, že nesúhlasí s návrhom. Odporkyňa uviedla, že od 16.7.2012 prestala byť študentkou Filozofickej fakulty v 2. roku prvého stupňa vysokoškolského štúdia, forma štúdia denná, študijný odbor 2.1.27. slovenský jazyk a literatúra, študijný program slovenský jazyk a literatúra v akademickom roku 2011/2012 a následne bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odporkyňa uviedla, že dňa 2.10.2012 sa nedostavila na úrad práce zo zdravotných dôvodov, snažila sa dovolať na úrad práce, ale nedovolala sa, a preto bola vyradená z evidencie a následne 3 mesiace nebola evidovaná ako nezamestnaná. Odporkyňa uviedla, že od 2.1.2013 je znova evidovaná ako nezamestnaná. Odporkyňa uviedla, že nepoberala podporu v nezamestnanosti a ani ju nepoberá, nemá žiadny príjem, je nemajetná. Odporkyňa uviedla, že ukončila strednú školu s maturitou vo U., odbor kaderníčka. Odporkyňa uviedla, že si hľadala prácu ako kaderníčka v M. osobne v rôznych kaderníctvach, ale nenašla si. Odporkyňa uviedla, že aj cez internet si hľadala prácu, aj na pozíciu predavačky, operátora výroby, ale neúspešne a z úradu práce jej nebola ponúknutá žiadna práca. Odporkyňa uviedla, že býva v rodinnom dome, ktorý patrí jej starým rodičom, ktorí v ňom bývajú spolu s jej matkou a bratom. Odporkyňa uviedla, že mama ju stravuje a všetko jej zabezpečuje. Odporkyňa uviedla, že dobrovoľne ukončila štúdium na vysokej škole, nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by jej bránili nájsť si nejakú prácu. Odporkyňa uviedla, že brigádovala vo firme Bodet Horst s.r.o. na Zigmundíkovej ulici vo Vrbovom v mesiacoch november a december 2012, kde za celé obdobie zarobila 115 Eur a keď tam bola ako brigádnička, vtedy nemali prácu na pracovný pomer a od januára 2013 sa na to neinformovala. Odporkyňa uviedla, že jej mama tam pracuje ako krajčírka.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Súd z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. zn. 18C/8/2010 zistil, že Rozsudkom č.k. 18C/8/2010 - 46 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zo sumjy 1.800,-Sk na sumu 100,-Eur mesačne s účinnosťou od 1.2.2010.
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni spätne od 1.7.2012.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporkyňa študovala na Filozofickej fakulte G. v M. od 16.8.2010 do 16.7.2012, nakoľko odporkyňa doručila na G. v M. jej písomné vyhlásenie o dobrovoľnom zanechaní štúdia, čím prestala byť študentkou vysokoškolského štúdia. Odporkyňa bola v období od 30.7.2012 do 1.10.2012 evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny M., keď ku dňu 15.3.2013 ani nepožiadala o dávku v nezamestnanosti. Odporkyňa v období od 13.11.2012 do 31.12.2012 pracovala v spoločnosti BODET & HORST mattress ticking Verwaltung s.r.o. na dohodu a jej čistý príjem bol 131,25 Eur, ktorá spoločnosť od januára 2013 prijímala nových zamestnancov na 14 pozícií.
Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že odporkyňa je schopná sa sama živiť, má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, vysokoškolské štúdium dobrovoľne po dvoch rokoch štúdia ukončila, má priaznivý zdravotný stav, od 13.11.2013 pracovala na dohodu do 31.12.2013 a odvtedy sa u jej zamestnávateľa neinformovala o prijatie do zamestnania, keď z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že jej jediný zamestnávateľ prijímal od 1.1.2013 nových zamestnancov na pozície, na ktoré sa nevyžadovalo ukončenie špeciálneho vzdelania. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že odporkyňa neprejavila dostatočný záujem o zamestnanie a preto súd rozhodol o návrhu navrhovateľa v časti o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia s účinnosťou spätne, odkedy odporkyňa začala pracovať aj keď len na dobu určitú, avšak následne z vlastnej vôle nepracuje a vo zvyšnej časti návrh o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni za obdobie od 1.7.2012 do 12.11.2012 ako nedôvodný zamietol. Súd považuje za potrebné uviesť, že odporkyňa za celé obdobie, odkedy bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie nepožiadala o dávku v nezamestnanosti.
Navrhovateľ sa svojím návrhom taktiež domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 300 Eur ako spotrebované výživné za obdobie od 1.7.2012 do 30.9.2012.
Vzhľadom k tomu, že súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni až počnúc dňom 13.11.2012, navrhovateľ mal povinnosť prispievať na výživu na odporkyňu v zmysle rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/8/2010-46, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, v období od 1.7.2012 do 30.9.2012 mesačne v sume 100 Eur, čo za toto obdobie predstavovalo sumu 300 Eur, a preto súd návrh v časti o zaplatenie 300 Eur vzhľadom na vyššie uvedené ako nedôvodný zamietol.
Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko navrhovateľ bol v konaní len čiastočne úspešný v časti o zrušenie vyživovacej povinnosti a vo zvyšnej časti o zaplatenie 300 Eur bola úspešná odporkyňa, teda pomer úspechu a neúspechu účastníkov bol približne rovnaký, keď účastníci konania si ani náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť súdu s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.