Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-209-2013.pdf
PDF · 92.91 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/209/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. S. XXXX, O., o vymoženie 252,- Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 10Er/1299/2012-11 zo dňa 10.12.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že dňa 18.10.2012 oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 02.11.2011, sp. zn. SR 14048/10, ktorým bol povinný zaviazaný k zaplateniu sumy 252,- Eur spolu s 0,25 % zmenkovým úrokom denne zo sumy 252,- Eur od 30.06.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 252,- Eur od 13.09.2010 do zaplatenia a nahradeniu trov konania v sume 134,39 Eur. Povinný po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie nezaplatil žiadnu sumu. Navrhovateľ (správne oprávnený) žiadal vykonať exekúciu v rozsahu sumy vo výške 252,- Eur s príslušenstvom. Dňa 20.11.2012 súdny exekútor doručil prvostupňovému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a súčasne citoval ustanovenie § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Mal preukázané, že účastníci exekučného konania uzavreli Zmluvu o úvere zo dňa 22.02.2010, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 150 ,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 4 - mesačných splátkach po 57,- Eur (spolu 228,- Eur), pričom oprávnený konal v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný sa zaviazala tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za poskytnutie úveru. Prvostupňový súd posúdil predmetnú zmluvu podľa ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, uzavretá medzi oprávneným, ktorého predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorá má postavenie spotrebiteľa, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd zo Zmluvy o úvere - v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že sa tam nachádza rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory sa budú riešiť a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 zapísanou v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným z rozhodcov ustanoveným podľa vnútorných predpisov; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovene tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj vyššie uvedená rozhodcovská doložka, je v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku (en bloc). spotrebiteľke zmluvy nemôžu obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 18 Všeobecných obchodných podmienok je že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 15 je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti a keďže právomoc rozhodcovského súdu je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, preto rozhodol tak, že zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), pretože súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa bez toho, aby mal preukázané splnenie podmienok na vznik spotrebiteľského právneho vzťahu (§ 52 Občianskeho zákonníka). V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup, na základe ktorého súd dospel k záveru o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy a k aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že podľa jeho názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, a citoval ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak ako ich vyžaduje ust.§ 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Namietal, že súd v rámci exekučného konania sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci s poukazom na Nález ÚS SR ÚS 5/2000, zverejnený pod č. 18/2000. Podľa jeho názoru postupom súdu v tejto veci a výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 cit. zákona) v exekučnom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V ďalšej odvolacej námietke s poukazom na ustanovenie § 3 O.s.p. uviedol,
že podľa jeho názoru je prvostupňové rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, a teda ide o procesnú vadu v konaní. Namietal, že súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie, a tým pozbavil oprávneného možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). Navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu reštriktívne.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a spis predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "O.s.p."), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 "O.s.p."), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto sa v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a na ich doplnenie považuje za potrebné dodať nasledovné:
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom v nesprávnom právnom posúdení bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Pokiaľ ide o právo exekučného súdu preskúmavať právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu a posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s ich posúdením súdom prvého stupňa, s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora (rozhodnutia C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98, C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodrigues Nogueira).
K odvolacím dôvodom odvolací súd na doplnenie uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje, ba ukladá, exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany /napr. rozsudok zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL/ a posudzovať právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy, a preto preskúmaním rozhodcovského rozsudku nedošlo k porušeniu práv oprávneného.
Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky.
Ako vyplýva z predmetnej zmluvy, rozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou POHOTOVOSŤ, a.s., kde v bode 15 Všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, sa budú riešiť a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.).
Za dôležitú odvolací súd považuje skutočnosť, že táto príloha je vypracovaná tak malými písmenami a v takom hustom riadkovaní, že bez lupy je takmer nečitateľná, takže je veľmi iluzórne, že povinný mal možnosť si prílohu zmluvy riadne prečítať, čo samo o sebe znamená vyhotovenie zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje neplatnosť zmluvných dojednaní podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a teda aj neplatnosť v nich uvedenej rozhodcovskej doložky.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa ňou povinný, ako spotrebiteľ, reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.
Oprávnený, ako poskytovateľ pôžičky, ktorý má svoju činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou, mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich použitia, a teda musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia na základe nekalej podmienky, súd neudelí povolenie na jej výkon, resp. exekúciu zastaví.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie zastaví. Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené mal exekučný súd možnosť posúdiť po predložení predmetnej zmluvy oprávneným.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a ak zistí, že uvedené podmienky neboli splnené, je povinný či už celkom alebo v určitej časti exekúciu zastaviť. V danom prípade odvolací súd mal zistené, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie ním uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu č. 93/13/EHS, v zmysle ktorej za nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy možno považovať každú takú podmienku, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť právnu ochranu spotrebiteľovi. Súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považuje za dôvodné a potvrdil ho ako vecne správne.
V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnej ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.