Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoP-12-2013.pdf
PDF · 104.43 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/12/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti o maloletého Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H. T., dieťa rodičov H. U., bytom E. XX, zastúpeného E.. I. T., advokátkou so sídlom T., E. X a E. U., bytom E. XXX, zastúpenej JUDr. C. P., advokátkou so sídlom v H. T., W. XX/XX, o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31. októbra 2012, č.k. 11P/134/2012-30 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletého Q. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť sa bude vykonávať v týždenných intervaloch, a to od piatku od 18.00 hod. do nasledujúceho piatku do 18.00 hod. Ako prvá bude mať v striedavej osobnej starostlivosti dieťa matka, a to hneď v prvý piatok po právoplatnosti rozsudku. Zároveň upravil na čas od 23.12. do 02.01. striedavú starostlivosť tak, že otec bude mať dieťa zverené v osobnej striedavej starostlivosti každý nepárny rok v čase od 23.12. od 11.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 28.12. od 11.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod. Každý z rodičov si dieťa prevezme v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého sa dieťa bude nachádzať. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať dieťa riadne s pripravenými osobnými vecami do starostlivosti druhého rodiča. Súd prvého stupňa výživné neurčil. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 10C/146/2009-25 zo dňa 09.12.2009 v časti ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletému a zároveň sa týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 11P/108/2011-12 zo dňa 24.10.2011 a zároveň sa zrušil rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 11P/108/2011-12 ohľadne úpravy styku otca s dieťaťom počas vianočných sviatkov. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. 10C/146/2009-25 zo dňa 09.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.01.2010, bolo manželstvo rozvedené, na čas po rozvode bol maloletý Q. zverený do osobnej starostlivosti matky. Z rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 11P/108/2011 mal súd za preukázané, že súd schválil dohodu rodičov v tom, že otec sa mohol s maloletým Q. stretávať každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku od 14.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod., každý nepárny rok od 23.12. do 28.12., každý párny rok od 28.12. do nasledujúceho roku do 02.01. Taktiež počas letných prázdnin od 01.07. do 15. 07. a od 01.08. do 15.08. Taktiež počas jarných prázdnin, počas veľkonočných prázdnin. Rozsudok bol právoplatný dňa 09.11.2011. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zároveň rešpektoval právo maloletého na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, a prihliadol na záujem dieťaťa, najmä na citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbal aj o to, aby sa rešpektovalo
právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s obidvoma rodičmi. Mal za to, že zverením dieťaťa do osobnej striedavej starostlivosti sa tomuto nezmení okruh kamarátov ani blízkych osôb, pričom na prekážku striedavej starostlivosti nie je ani vzdialenosť bydlísk rodičov, keďže bývajú v jednom mieste, a dokonca otec v súčasnej dobe vybudoval nové bývanie 200 metrov od matky. Prakticky dieťa bude kedykoľvek môcť byť v kontakte s mamou a druhým rodičom. Konštatoval, že matka sa na jednej strane mentálne vysporiadala s tým, že by dieťa mohlo byť u otca od stredy do nedele. Na druhej strane zásadným spôsobom nesúhlasila, aby bolo dieťa u otca celý týždeň, čo sa súdu zdalo byť v podstate ovplyvnené výživným, ktoré otec platil na dieťa. Matka síce túto skutočnosť poprela, že nie je dôvodom nesúhlasu so striedavou starostlivosťou skutočnosť, že otec platil výživné, ale na druhej strane žiadala, aby bol ponechaný pôvodný rozsudok aj s výškou výživného tak, ako bolo v minulosti určené. Súd mal za preukázané, jednak aj správou od opatrovníka, správou klinického psychológa, že dieťa má záujem byť s otcom, že osobná starostlivosť nebude proti záujmom dieťaťa, a preto súd celú situáciu vyhodnotil v tom zmysle, že je v záujme dieťaťa, aby bolo zverené obom rodičom rovnakým dielom, a teda interval súd stanovil na týždeň. Zároveň sa súd musel vysporiadať s otázkou vianočných sviatkov, preto upravil špeciálne práve čas Vianoc a upravil striedavú starostlivosť špeciálne na Vianoce tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Nakoľko maloleté dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov, súd pri určení výživného prihliadol na rovnakú dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine a zároveň pri rozhodovaní súd prihliadol na skutočnosť, že obaja rodičia majú v podstate rovnaký príjem, otec má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd zároveň upozornil rodičov, že to, že výživné nie je určené ani jednému z rodičov, neznamená, že každý rodič nie je povinný zabezpečiť všetky povinnosti dieťaťa počas času, kedy dieťa bude mať zverené do osobnej starostlivosti. V prípade, že jeden z rodičov by vynakladal finančné prostriedky nad rámec bežných potrieb dieťaťa, k takémuto potrebuje súhlas rodiča, a má taktiež v zmysle zákona o rodine právo žiadať od druhého rodiča, aby sa na takomto mimoriadnom náklade podieľal aj tento rodič. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 2, 4, § 62 ods. 2 Zákona o rodine.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietnuť, resp. styk otca s maloletým, pôvodne upravený rozsudkom sp. zn. 11P 108/2011, rozšíriť. Poukázala na to, že kolízny opatrovník, ktorý nestranne háji záujmy dieťaťa, neodporučil striedavú starostlivosť, s ktorým záverom sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyporiadal. Uviedla, že otcovi nikdy v styku s maloletým nebránila. Spochybnila však, že by otec mal v čase vyhlásenia rozsudku vhodné podmienky na striedavú starostlivosť. Uviedla, že v jeho domácnosti žije otec dieťaťa so svojou manželkou, jej dvomi deťmi, 11 a 15 ročnými a ešte s maloletým, len 7-mesačným dieťaťom. Z tohto pohľadu nie sú teda splnené podmienky na striedavú starostlivosť o dieťa, keď u otca nemá vytvorený svoj kútik, svoju posteľ, a preto bolo stanovisko kolízneho opatrovníka také, že neodporučil striedavú starostlivosť. Mala za to, že dieťa je zmätené z domácnosti otca, nakoľko syn je malý, chodí do domácnosti otca, ktorý sa len tento rok oženil, a hneď sa musel vysporiadať s novou mnohopočetnou rodinou, ktorú manželka do domácnosti priviedla. Ďalej poukázala na to, že ona sa venuje len maloletému, ako aj jej rodičia, syn má svoju izbu, majú veľký rodinný dom, a u otca je všetka pozornosť venovaná bábätku, a nie maloletému. Namietala, že starostlivosť otca nie vždy bola na požadovanej úrovni. Zastávala názor, že striedavá starostlivosť je silne motivovaná len financiami zo strany otca, hlavne jeho manželky, aby sa plateniu výživného vyhol, čo sa mu v danom prípade aj umožnilo. Pokiaľ otec poukazoval, že údajne zanedbáva výchovu maloletého, uviedla, že toto nie je pravda. Tieto výhrady pramenia od manželky otca. Ďalej uviedla, že maloletý je na ňu silno citovo naviazaný, keď sa ho snaží pripraviť na styk s otcom, bolí ho bruško, nespí, odmieta jesť, a zrejme nie otec, ale jeho nová rodina je takým zásahom do jeho správania a vývoja, že sa syn uťahuje do seba, preto sa bojí o jeho zdravie, a z tohto dôvodu navštívila psychológa s tým, že je potrebné rešpektovať jeho stanovisko. Mala za to, že v prvom rade by sa mal styk realizovať medzi otcom a maloletým, a ak si syn zvykne na rodinu otca, môže byť aj rozšírený, no v danom prípade nie je striedavá starostlivosť v prospech a v záujme maloletého. Vyslovila názor, že je v príkrom rozpore s Dohovorom práv dieťaťa.
Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý potvrdil, že dieťa súhlasilo, aby bolo u otca viac, a tiež na jeho vyjadrenie, podľa ktorého by bolo vhodnejšie rozšíriť styk otca
s dieťaťom, a to od stredy do nedele každý druhý týždeň. Mal za to, že kolízny opatrovník týmto potvrdil, že má splnené podmienky na výchovu dieťaťa. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky k tomu, aby súd mohol maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a striedavá starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa. Uviedol, že maloletý má u neho vytvorené vhodné podmienky, napokon podmienky u otca vo svojich vyjadreniach nenamietal ani kolízny opatrovník, ktorý vo veci vykonal šetrenie. Mal za to, že pre maloletého je prínosom, pokiaľ má možnosť budovať si vzťahy aj na úrovni súrodeneckej, preto nerozumie tvrdeniam matky o tom, že ona a jej rodičia sa venujú len dieťaťu. Do pozornosti dal tiež tú skutočnosť, že ani z pohovoru s dieťaťom, ktorý vykonal psychológ (správa zo dňa 10.10.2012), nebolo zistené, že by mal maloletý voči jeho manželke, resp. k jej deťom nejaké výhrady, sám klinický psychológ uviedol, že dieťa má pozitívny vzťah ku všetkým, ktorí sa o neho starajú, ktorí s ním trávia čas a pekne sa k nemu správajú, ako i skutočnosť, že on sa mu dostatočne venuje. Preto nie sú pravdivé tvrdenia matky o tom, že syn je zmätený z domácnosti otca, že u otca je všetka pozornosť venovaná bábätku. Ďalej nesúhlasil s tvrdením matky, že jeho starostlivosť o maloletého nie vždy bola na požadovanej úrovni, keď aj z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadne také zistenie, že by boli nejaké pochybenia v starostlivosti o dieťa, ani matka samotná v žiadnom so svojich vyjadrení toto nešpecifikovala. Tvrdenia matky v tomto smere považoval za účelové. Namietal správu vystavenú Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, predloženú matkou v odvolacom konaní, keď psychológ uvedeného centra vychádzal len z jednostranných informácií, poskytnutých matkou dieťaťa (čo napokon v podanej správe aj sám uviedol). Nemožno tiež vylúčiť prípadné ovplyvňovanie dieťaťa zo strany matky, ale i napriek tomu aj psychológ zistil pozitívny vzťah dieťaťa k otcovi. V konaní pred súdom prvého stupňa vykonal pohovor s maloletým psychológ, pôsobiaci na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, keď súd určil, na čo sa má zamerať a súdu bola podaná správa, preto mal za to, že v tomto smere bolo vykonané dostatočné dokazovanie. Ďalej uviedol, že nikdy nespochybňoval výchovu, resp. zanedbávanie výchovy matkou. Svojim rozhodnutím žiadať o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti chce zabezpečiť dôkladnejšiu starostlivosť o dieťa a jeho potreby, viac času tráviť so synom, čo je jednoznačne v prospech dieťaťa. Ďalej poukázal na to, že nesúhlasí s mnohými postupmi matky maloletého, najmä pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť o dieťa. Maloletý vzhľadom na svoj zdravotný stav má zvýšené nároky, ktoré však matka nerešpektuje. Uviedol, že len jeho pričinením maloletý absolvoval vyšetrenia, resp. sedenia u špecialistov (zubný lekár, logopéd).
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že pred súdom prvého stupňa doporučil rozšíriť styk otca s maloletým, zároveň sa aj vyjadril, že do budúcnosti nevidí problém v nariadení striedavej starostlivosti. Toto jeho stanovisko sa opieralo o skutočnosti, ktoré boli získané z pohovoru s maloletým, šetrením v domácnosti otca maloletého, ako aj stanoviskom psychológa ÚPSVaR Považská Bystrica. Mal za to, že maloletý by sa mal postupne adaptovať na nové situácie, ktoré nastali na strane otca. Ďalej uviedol, že maloletý sa stretáva s otcom v zmysle právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica, pri pohovore sa vyjadril, že chce viac času tráviť u otca, pretože tam chodí rád, je mu tam dobre, nemá žiadne výhrady voči otcovej manželke. Poukazoval však na to, že jeden zo synov otcovej manželky mu robí zle. S prihliadnutím na závery z psychologickej konzultácie u Mgr. M. doporučil, aby bol najprv styk otca s maloletým rozšírený, a následne po adaptácii maloletého na jeho nové postavenie v rodine otca, utuženie vzťahov k manželke otca, k jej deťom a zároveň aj po presťahovaní do nového domu otca by mohol byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na odvolacom pojednávaní (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) v neprítomnosti kolízneho opatrovníka podľa § 101 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Z citovaných ustanovení teda vyplýva povinnosť súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým záujem dieťaťa s ohľadom na jeho osobnosť, najmä vlohy, schopnosti a vývojové možnosti a so zreteľom na životné pomery rodičov. Súd musí dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a udržovanie pravidelného osobného styku s nimi a právo druhého rodiča, ktorému nebude dieťa zverené, na pravidelnú informáciu o dieťati. Súd má prihliadnuť taktiež k citovej orientácii a zázemiu dieťaťa, k výchovnej schopnosti a zodpovednosti rodičov, k stabilite budúceho výchovného prostredia, k schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom, k citovým väzbám dieťaťa na súrodenca, prarodičov a ďalších príbuzných, a tiež k hmotnému zabezpečeniu zo strany rodičov, vrátane bytových pomerov.
Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
V zmysle týchto zásad však súd prvého stupňa nepostupoval. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie zamerané na osobnú starostlivosť o maloletého Q., a to výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom správy kolízneho opatrovníka, správou psychologičky O. M., a dôkazy vyhodnotil tak, že obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu mal. Q.. Zo správy psychologičky RPPS Mgr. O. M. zo dňa 10.10.2012 vyplynulo, že s dieťaťom boli absolvované tri sedenia, počas ktorých mala možnosť dieťa čiastočne spoznať a pokúsiť sa porozumieť tomu, ako prežíva súčasnú situáciu a čo by si želalo do budúcnosti. Maloletý sa opakovanie vyjadril, že by chcel k otcovi chodiť len vtedy, keď sám bude chcieť a chce mať možnosť voľne sa telefonicky kontaktovať s matkou počas jeho pobytu u otca. Zo správy ďalej vyplýva, že dieťa je v domácnosti otca spokojné, nemá pocit, že by sa mu otec nedostatočne venoval, a nemá ani problém istý čas zotrvať len v spoločnosti otcovej manželky (počas otcovej pracovnej zmeny). Pokiaľ ide o rodičov, dieťa vníma nepriateľstvo medzi nimi, dokonca dokáže časovo identifikovať jeho zrod (po uzavretí druhého manželstva otca). Maloletý vníma, že sa stále hádajú, túto skutočnosť berie už ako nevyhnutnú súčasť svojho života. Psychologička Mgr. O. M. usúdila, že tento problém škodí dieťaťu zo všetkého najviac, pretože ono má rado všetkých. Zrejme aj preto dochádza k situáciám, kedy hovorí každému z rodičov to, čo chce počuť, čo nepriateľstvo medzi rodičmi spätne prehlbuje. Túto skutočnosť sa snažila objasniť aj samotným rodičom, nakoľko mala možnosť pracovať v letnom období určitý čas aj s nimi. Zo záveru uvedenej správy vyplýva, že nariadenie osobnej striedavej starostlivosti je v prípade maloletého problematické, pretože je zrejmé, že matka by dieťaťu v čase pobytu u otca chýbala viac, ako opačne. Dieťa by potrebovalo nadobudnúť pocit, že ani jeden z rodičov sa naň nebude hnevať, keď bude tráviť čas s druhým rodičom, že sa bude môcť slobodne kontaktovať s opačným rodičom a podobne. Zastávala názor, že každý z rodičov sa dokáže o dieťa primerane postarať a v záujme dieťaťa je, aby s každým z nich trávilo čo najviac času, avšak bez
pocitu, že nie je slobodné v rozhodovaní. Rodičia bývajú pomerne blízko seba, a mali by byť schopní zabezpečiť dieťaťu spoločnú starostlivosť. V prípade rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti by sa malo jednať o kratšie časové úseky s určením stretnutí s druhým rodičom. Z prednesu matky na odvolacom pojednávaní vyplýva, že maloletý sa cíti bezpečne u nej, nechce nič na tom meniť, s otcom sa stretáva, avšak nie je v jeho záujme, aby bola upravená osobná striedavá starostlivosť vzhľadom na pomery otca, ktorý má pracovnú dobu 12 hodín denne. Počas tejto doby sa mu môže venovať len jeho manželka, ktorá sa však predovšetkým stará o 7-mesačné dieťa, okrem toho má dve ďalšie deti, takže maloletý sa necíti dobre v tejto rodine, nakoľko sa mu dostatočne nevenujú. Nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletého, bola však ochotná sa s otcom maloletého kedykoľvek dohodnúť na styku maloletého s ním. Z prednesu otca na odvolacom pojednávaní vyplynulo, že v danom prípade je vhodná pre mal. Q. striedavá osobná starostlivosť, v jeho domácnosti, kde vyrastá aj jeho nevlastný súrodenec, si môže maloletý pestovať určité sociálne väzby. Pokiaľ sa týka jeho pracovnej doby, uviedol, že pracuje ako vodič kamiónu, jeho pracovná doba je 12-hodinová denne, buď pracuje na denné zmeny alebo nočné. Mal za to, že maloletý sa u nich cíti dobre, zapadol do ich rodiny, nie je nejako utiahnutý, keď k ním príde, najmä s mladším synom jeho terajšej manželky si rozumejú. Z písomnej správy kolízneho opatrovníka, doručenej odvolaciemu súdu dňa 17.04.2013 vyplýva, že vykonal opätovne šetrenie v rodine maloletého. Šetrením bolo zistené, že na strane otca nedošlo k žiadnej zmene, naďalej býva v rodinnom dome u svojich rodičov so svojou manželkou, jej dvomi synmi a spoločným synom H.. Presťahovať do nového domu sa plánujú presťahovať niekedy v lete tohto roku. Ani na strane matky nedošlo k žiadnej zmene pomerov. S mal. Q. bol opätovne vykonaný pohovor ohľadom jeho zverenia do striedavej starostlivosti, pričom maloletý opakovane uviedol, že k otcovi chce chodiť tak, ako doteraz. Maloletý uvádzal, že u otca mu prekáža, že je ich veľa v dome a nemá tam žiadnych kamarátov, so synmi otcovej manželky zatiaľ nemá vytvorený bližší kamarátsky vzťah, neuvádzal však voči nim ani voči otcovej manželke výhrady. Pokiaľ sa týka predchádzajúceho názoru maloletého, na dotaz kolízneho opatrovníka uviedol, že už sa nepamätá, prečo povedal, že chce byť u otca rovnako, ako u mamy. Na základe týchto skutočností navrhol, aby bol v súčasnosti návrh otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti zamietnutý, keďže v záujme maloletého je, aby bol najprv styk otca s maloletým rozšírený, aby sa mohol prirodzene adaptovať na nové prostredie a nové postavenie v rodine.
Odvolací súd je toho názoru, že z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačné vyvodiť, či je v záujme maloletého, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a či touto striedavou osobnou starostlivosťou budú zaistené lepšie potreby dieťaťa v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine.
V danej veci nebolo spochybnené, že mal. Q., ktorý je vo veku 9 rokov, má vytvorený dobrý vzťah k obom rodičom, obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky, vrátane bytových pomerov, vzájomné citové väzby medzi dieťaťom a každým rodičom sú obojstranné, čo potvrdili závery psychologického vyšetrenia maloletého. Zo záverov psychologického vyšetrenia maloletého, vykonaného psychológom kolízneho opatrovníka nie je však zatiaľ možné jednoznačne vyvodiť, či nastala taká zmena pomerov v zmysle § 26 Zákona o rodine, ktorá odôvodňuje, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a či tou striedavou osobnou starostlivosťou budú zaistené lepšie potreby dieťaťa v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa názoru odvolacieho súdu závery psychologického vyšetrenia maloletého v danej veci nie sú dostatočné, na posúdenie, či je v záujme maloletého, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Bude preto potrebné vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru pedopsychológie, nakoľko sa jedná o posúdenie otázky, ku ktoej sú potrebné odborné znalosti. Súd prvého stupňa preto vo veci nariadi znalecké dokazovanie znalcom z odboru pedopsychológie, ktorého úlohou bude zhodnotiť osobnosť matky, otca a mal. dieťaťa, či striedavá osobná starostlivosť rodičov bude v záujme maloletého, a to v rozsahu navrhovanom otcom a či touto striedavou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní doplní súd prvého stupňa dokazovanie v naznačenom smere, a v prípade potreby vykoná ďalšie dokazovanie s poukazom na ust. § 120 ods. 2 O.s.p., a až potom vyhodnotí jednotlivé dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p.), a vo veci opätovne rozhodne.
Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .