Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-181-2003.pdf
PDF · 89.48 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/181/2003
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, proti povinnému: 1/ Š. X., Q.. XX.XX.XXXX, Š. XXX/XX, XXX XX M., 2/ R. D., Q.. XX.XX.XXXX, U.. Y. XXXX/XX, XXX XX W., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Jozef Pavlík, so sídlom M. R. Štefánika 335/16, P.O.BOX 27, 906 13 Brezová pod Bradlom, o vymoženie 4140,04 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Pavlíkovi náhradu trov exekúcie v sume 60,60 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 019717 zo dňa 09.07.2003 bol súdny exekútor Mgr. Jozef Pavlík poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 18Zm 31/02-26 zo dňa 18.12.2002.
Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 06.04.2010 podnet na zastavenie exekúcie , v ktorom žiadal súd, aby exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“), z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor v exekučnom konaní proti povinnému zistil, že nie je možné úspešne pokračovať vo vymáhaní vyššie uvedenej pohľadávky, nakoľko šetrením majetkových pomerov povinných boli zistené skutočnosti, že povinní nevlastnia žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nie sú zamestnaní, pri doručovaní písomností neboli zastihnutí v mieste registrovaného pobytu, iné adresy pobytu povinných nie sú známe. Na základe dostupných informácií súdny exekútor dospel k záveru, že ďalším konaním v rámci exekúcie by nebolo možné uspokojiť ani trovy exekúcie. Pokračovaním v predmetnej exekúcii by sa len zvýšili náklady, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Nakoľko súdny exekútor po vykonaní šetrenia dospel k záveru, že ďalším konaním v rámci exekúcie by nebolo možné uspokojiť ani trovy exekúcie a oprávnený výslovne súhlasil so zastavením exekúcie v podaní zo dňa 12.12.2011 z dôvodu nemajetnosti povinného, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 30.4.2008. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 02.06.2003, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným do 30.04.2008.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 154,25 EUR (časovú odmenu vo výške 6,64 EUR, odmenu za úkony vo výške 99,60 EUR, náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 vyhlášky vo výške 60,18 EUR, náhradu hotových výdavkov v sume 26,76 EUR, 19 % DPH v sume 21,25 EUR .
Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky, a to vo výške 6,64 EUR za účelne vynaložené hodiny na exekúciu (celkovo za 60 minút, t.j. 1 začatá hodina po 6,64 eur vychádzajúc z nasledovných časových špecifikácií: 10 min. za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, 10 min. vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, 10 min. vypracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie prik. pohľ. z účtu, 10 min. vypracovanie príkazu na za začatie exekúcie, 5 min. vypracovanie exekučného príkazu, vypracovanie upovedomenia o spôsobe vyk. ex. zrážkami z príjmov, 3 x 5 min. žiadosť súčinnosť (SP, REGOB, ODI). Súd teda priznal časovú odmenu v celej uplatnenej výške.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 29,88 EUR podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Súdny exekútor vykonal počas exekúcie 9 úkonov subsumovateľných pod taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, za ktoré mu za každý z nich podľa § 14 ods. 2 vyhlášky patrí paušálna odmena 3,32 EUR (9 úkonov po 3,32 EUR: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky, 2 x doručenie upovedomenia o spôsobe vykonanie exekúcie, 2 x každé zisťovanie bydliska (REGOB) a platiteľa mzdy povinného (SP), 1x ďalšie zisťovanie majetku povinného (ODI). Súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle § 25 vyhlášky odmenu po zaokrúhlení v sume 37,00 EUR.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za viacnásobné (11x) doručovanie príkazu na začatie exekúcie alebo viacnásobné doručenie exekučného príkazu, nakoľko z gramatického výkladu § 15 vyhlášky je zrejmé, že sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon a nie každé doručenie. Takéto doručovanie sa premietne do náhrady za poštovné, pokiaľ je účelné.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
V zmysle konštantnej judikatúry je exekučný súd povinný zaoberať sa pri priznávaní náhrady trov exekúcie otázkou efektivity jednotlivých úkonov súdneho exekútora zahrnutých do jeho vyčíslenia. Súd nepriznal poštovné za doručovanie príkazu na začatie exekúcie do viacerých bánk aj z dôvodu, že nepovažoval také doručovanie za účelné vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 17Er/824/2001-39 zo dňa 25.08.2011, v zmysle ktorého zo zákonnej úpravy vyplýva logická postupnosť krokov exekútora pri vykonávaní exekúcie, ktorým je predovšetkým zisťovanie majetku povinného (dopyty na banky o účtoch povinného), ďalej vydanie príkazu na začatie exekúcie a vydanie ďalšieho
príkazu na vykonanie exekúcie (súčasne aj doručovanie príkazu na začatie a vykonanie exekúcie). Z uvedeného je zjavné, že je potrebné odmeniť každý pokus exekútora zistiť postihnuteľný majetok povinného (každé zisťovanie účtu povinného v banke), u odmeňovania doručenia príslušných príkazov zo strany exekútora však možno pristúpiť len v prípade tých bánk, u ktorých sa skorším zisťovaním dospelo k preukázaniu o vedení účtu povinného v uvedenej banke. Len v prípade týchto bánk totiž môže dôjsť k postihnutiu účtov, pretože nemožno priznať exekútorovi odmenu za komunikáciu s bankou doručením návrhu na začatie exekúcie a doručením príkazu na vykonanie exekúcie za situácie, že exekútor skorším zisťovaním nemal preukázaný takýto účet. Ak povinný nemá žiaden účet, ak sa exekútorovi žiaden nepodarilo zistiť, nebolo účelným, pokiaľ písomne komunikoval s bankami a týmto zaslal príkaz na začatie exekúcie a jej vykonanie, i keď peňažné ústavy žiadne účty povinného neviedli. Za takéto úkony exekútorovi nie je dôvodné priznať odmenu, keďže v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 EP s použitím § 200 ods. 1, 2 EP exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, akým nemôže byť také vymáhanie, keď exekútor zašle príkaz na začatie exekúcie takej banke, ktorá účet povinného nevedie.
Súd priznal hotové výdavky, ktoré vznikli len v súvislosti s účelne vykonanými úkonmi. Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 10 doručenkami resp. obálkami so závadou doručenia nachádzajúcou sa v exekučnom spise (4x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - povinní, 1 x exekučný príkaz - povinný v 2. rade, 1 x upovedomenie o spôsobe vyk. exekúcie zrážkami
- povinný v 2. rade, 2 x - žiadosť o súčinnosť - SP, REGOB, 1x návrh na zastavenie ex., 1x správa ex. súdu). Súdu je z jeho doterajšej činnosti ako aj z platného cenníka poštových služieb známe, že cena odoslania doporučeného listu s hmotnosťou do 100g 1. triedou do vlastných rúk bola v čase doručovania v roku 2011 1,35 EUR.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za spotrebný materiál vo výške 2,28 EUR (obálky), nakoľko súd nemal z exekučného spisu preukázané, že súdnemu exekútorovi skutočne vznikli a v akej výške. Súd tiež dáva do pozornosti, že v zmysle § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatňovanú náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 vyhlášky, a to poštovné vo výške 13,50 EUR.
Podľa § 23 ods. 1 Exekučného poriadku, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor nepožadoval náhradu za stratu času.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom v čase do 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov o 20% DPH zo sumy 50,50 EUR v celkovej sume 10,10 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky a náhradu za stratu času v celkovej výške 60,60 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti obom výrokom výrokovej časti tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).