Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Er-36-2010.pdf
PDF · 83.3 KB
Case nature
Area
Subarea
31Er/36/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: Západoslovenská energetika, a.s., IČO: 35 823 551, Čulenova 6, 916 47 Bratislava, zastúpený advokátom GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., Vodná 3, 040 01 Košice, proti povinnému: C. E., E.. XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX I., vedenej u súdneho exekútora: Ing. JUDr. Bohumil Husťák, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, o vymoženie 906,50 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi náhradu trov exekúcie v sume 63,20 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 096988 zo dňa 16.02.2010 bol súdny exekútor Ing. JUDr. Bohumil Husťák poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. 25Ro/35/2009-30 zo dňa 02.07.2009.
Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 16.12.2011 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 30.11.2011, v ktorom oprávnený žiadal súd, aby exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“), z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor v exekučnom konaní proti povinnému zistil, že nie je možné úspešne pokračovať vo vymáhaní vyššie uvedenej pohľadávky, nakoľko šetrením majetkových pomerov povinného boli zistené skutočnosti, že povinný nevlastní ani nie je držiteľom žiadneho motorového vozidla. Nevlastní ani žiaden nehnuteľný majetok. Povinný nemá registrovaný žiadny bankový účet. Povinný je na adrese evidovanej v živnostenskom registri neznámy. V registri obyvateľov má hlásený pobyt bezdomovca. Mesto Nitra poskytlo súčinnosť, v ktorej uviedlo, že povinný sa v meste nenachádza, nemá tam hlásený ani prechodný pobyt, nemá evidované daňové priznanie k dani z vlastníctva nehnuteľnosti. Lustráciou bolo zistené, že sa povinný nenachádza vo väzbe.
Na základe dostupných informácií súdny exekútor odporučil oprávnenému podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko dospel k záveru, že ďalším konaním v rámci exekúcie by nebolo možné uspokojiť ani trovy exekúcie. Pokračovaním v predmetnej exekúcii by sa len zvýšili náklady, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Nakoľko súdny exekútor po vykonaní šetrenia dospel k záveru, že ďalším konaním v rámci exekúcie by nebolo možné uspokojiť ani trovy exekúcie a oprávnený navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 1.1.2009. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 21.01.2010, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinnom od 1.1.2009.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekučného konania v celkovej výške 91,82 EUR (odmena v sume 33,19 EUR, hotové výdavky v sume 43,35 EUR a 20 % DPH v sume 15,31 EUR).
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Súd si preveril skutočnú realizáciu jednotlivých úkonov súdnym exekútorom a posudzoval ich účelnosť z predloženého exekučného spisu.
Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky v celkovej výške 33,19 EUR, t.j. za 6 úkonov exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 x zisťovanie majetku povinného - žiadosť o poskytnutie súčinnosti: 1x Sociálna poisťovňa, ODI, 1x zisťovanie bydliska povinného - REGOB). Nakoľko súčet paušálnych odmien za jednotlivé úkony nedosahuje sumu 33,19 EUR, súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle § 25 vyhlášky minimálnu odmenu po zaokrúhlení v sume 33,50 EUR.
Podľa § 22 ods.1 vyhlášky SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka alebo kópia doručenky, ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd nepriznal poštovné za doručovanie príkazu na začatie exekúcie do viacerých bánk aj z dôvodu, že nepovažoval také doručovanie za účelné vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 17Er/824/2001-39 zo dňa 25.08.2011, v zmysle ktorého zo zákonnej úpravy vyplýva logická postupnosť krokov exekútora pri vykonávaní exekúcie, ktorým je predovšetkým zisťovanie majetku povinného (dopyty na banky o účtoch povinného), ďalej vydanie príkazu na začatie exekúcie a vydanie ďalšieho príkazu na vykonanie exekúcie (súčasne aj doručovanie príkazu na začatie a vykonanie exekúcie). Z uvedeného je zjavné, že je potrebné odmeniť každý pokus exekútora zistiť postihnuteľný majetok povinného (každé zisťovanie účtu povinného v banke), u odmeňovania doručenia príslušných príkazov zo strany exekútora však možno pristúpiť len v prípade tých bánk, u ktorých sa skorším zisťovaním dospelo k preukázaniu o vedení účtu povinného v uvedenej banke. Len v prípade týchto bánk totiž môže dôjsť k postihnutiu účtov, pretože nemožno priznať exekútorovi odmenu za komunikáciu s bankou doručením návrhu na začatie exekúcie a doručením príkazu na vykonanie exekúcie za situácie, že exekútor skorším zisťovaním nemal preukázaný takýto účet. Ak povinný nemá žiaden účet, ak sa exekútorovi žiaden nepodarilo zistiť, nebolo účelným, pokiaľ písomne komunikoval s bankami a týmto zaslal príkaz na začatie exekúcie a jej vykonanie, i keď peňažné ústavy žiadne účty povinného neviedli. Za takéto úkony exekútorovi nie je dôvodné priznať odmenu, keďže v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 EP s použitím § 200 ods. 1, 2 EP exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, akým nemôže byť také vymáhanie, keď exekútor zašle príkaz na začatie exekúcie takej banke, ktorá účet povinného nevedie.
Súd teda súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky za poštovné vo výške 2,60 EUR, ktoré bolo súdnym exekútorom riadne preukázané pripojením originálu doručenky, resp. vrátenej obálky k zaslanej listine, t.j. preukázane boli doručené 2 zásielky: 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a 1 x doručenie žiadosti o udelenie poverenia. Súdu je z jeho doterajšej činnosti ako aj z platného cenníka poštových služieb známe, že cena odoslania doporučeného listu s hmotnosťou do 100g 1. triedou do vlastných rúk bola v čase doručovania 1,30 EUR, preto súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné náhradu vo výške 1,30 EUR za každú doručenku resp. závadu doručenia. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za kolky v sume 16,60 EUR (16,60 EUR za žiadosť o udelenie poverenia).
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal také hotové výdavky, o ktorých vzniku nebol v exekučnom spise akýkoľvek doklad či aspoň zmienka. Z uvedeného dôvodu nepriznal uplatňovanú náhradu telekomunikačných výdavkov v sume 0,65 EUR. Ostatné hotové výdavky ako poštovné do budúcna súd nepriznal z dôvodu, že ich nie je možné podľa názoru súdu považovať za hotový výdavok účelne vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a nemožno týmito nákladmi, ktoré nevznikli ale možno v budúcnosti vzniknú zaťažiť oprávneného v rámci náhrady trov exekúcie.
Súd teda súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 19,20 EUR.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov o 20% DPH zo sumy 52,70 EUR v celkovej sume 10,50 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky v celkovej výške 63,20 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti obom výrokom výrokovej časti tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).