Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/157/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: T. L., B. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Y. L., B. XX.XX.XXXX, X. O. XX, X., korešpondenčná adresa L. S., O. XX/A, X., zastúpená JUDr. Alžbetou Michalková, AK so sídlom Kolárska 4, Bratislava a otec - T. L., B. XX.XX.XXXX, X. L. P. XX, X., o návrhu otca na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky na maloletého T. L., B. XX.XX.XXXX zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2011, ktorú sumu je matka povinná zasielať k rukám otca maloletého, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 01.12.2011 do 18.04.2013 vo výške 340,- eur, súd povoľuje matke splácať v 30,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu, sp. zn. zo dňa 15.05.2006 v časti určenia výživného.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.05.2011 sa otec maloletého T. domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti matky na maloletého, pričom výšku výživného ponechal na úvahu súdu.

Svoj návrh odôvodnil tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť matky na maloletého T. upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.05.2006, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť matky na maloletého vo výške 1 500,- Sk mesačne. Od roku 2005 je otec maloletého invalidným dôchodcom a jeho celkové mesačné príjmy vrátane výživného dosahujú výšku cca 278,- eur. Náklady na zabezpečenie potrieb maloletého T. sa za posledných sedem rokov zvýšili a výživné zo strany matky nepokrýva jeho odôvodnené potreby. V rámci školy dosahuje maloletý veľmi dobré výsledky a v rámci mimoškolskej činnosti sa venuje hre na gitaru a spevu. Rovnako sa zvýšili výdavky i v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o maloletého, ktorý je pravidelne sledovaný v ambulancii cievnych ochorení, nakoľko má vrodenú ťažkú hypopláziu na ľavej nohe. Matka maloletého nevyužíva ani právo styku s maloletým a na jeho výživu, okrem súdom stanoveného výživného, žiadnym spôsobom neprispieva. Na základe uvedených skutočností mal otec maloletého T. za to, že jeho návrh je dôvodný a plne v záujme maloletého dieťaťa.

Matka maloletého T. s návrhom otca na zvýšenie svojej vyživovacej povinnosti nesúhlasila a uviedla, že nemá finančné prostriedky, ktoré by jej umožňovali prispievať vyšším výživným, než doposiaľ. Dosahuje príjem 267,- eur mesačne. Uviedla, že je pracovne tak vyťažená, že sa nemôže zamestnať ešte aj brigádnicky, pričom pracovnú zmluvu má uzatvorenú na dobu určitú, do 01.10.2012. S maloletým T. sa nekontaktuje a na jeho výživu žiadnym iným spôsobom neprispieva.

Kolízny opatrovník doporučil súdu upraviť výšku výživného zo strany matky na sumu 130-150,- eur mesačne od rozhodnutia súdu. Poukázal na to, že zo strany matky nie sú prítomné žiadne vecné plnenia voči maloletému T. a nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého, nakoľko od poslednej úpravy výživného jej odpadla vyživovacia povinnosť k toho času už plnoletej dcére Petre. Matka maloletého má možnosť využiť časový priestor na to, aby si vylepšila finančnú situáciu príležitostnou prácou počas víkendov a pod.

Súd rozsudkom, č. k. - 20, zo dňa 04.10.2011 rozhodol vo veci tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na maloletého T. L., narodeného XX.XX.XXXX zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne, počnúc dňom 01.10.2011, ktorú sumu je matka povinná zasielať k rukám otca maloletého, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.

Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom v roku 2006 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to predovšetkým na strane - 109

maloletého. Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného prešlo časové obdobie 7 rokov, za ktoré prišlo k prirodzenému nárastu nákladov na uspokojovanie základných a bežných životných potrieb maloletého, potrieb spojených s vekom, vzdelávacími aktivitami, celkovým vývinom a tiež záujmami maloletého, ktoré sú nevyhnutne spojené s ich zvýšeným finančným zabezpečením. Vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť k nemu majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality príjmov, pričom plnenie vyživovacej povinnosti je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorých sa odvíja kvality života maloletého dieťaťa. S poukazom na uvedené nemohol prihliadnuť na argumentáciu matky, že nie je v jej možnostiach prispievať na výživu maloletého vyššou sumou než 50,- eur mesačne. Táto čiastka vzhľadom k veku a s ním spojenými odôvodnenými potrebami maloletého je značne poddimenzovaná a neuspokojuje ani len základné životné potreby maloletého ako sú strava, či bývanie, nehovoriac o úhrade nákladov spojených so vzdelávaním. Matka musí byť svojou prácou schopná pokrývať odôvodnené potreby tak maloletého, ako aj svoje, pričom argumentácia matky, že nie je schopná dosahovať vyšší príjem než 267,- eur mesačne nie je dôvodom podľa názoru súdu na zamietnutie návrhu otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky, keďže potrebu jej zvýšenia otec dostatočne odôvodnil a súd ju mal za preukázanú. Matka počas konania nepreukázala svoj nepriaznivý zdravotný stav, resp. iné okolnosti, ktoré by mali za následok neschopnosť matky dosahovať taký príjem, z ktorého by bola schopná plniť riadne a v primeranej výške svoju vyživovaciu povinnosť.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletého zvýšiť na sumu 80,-eur mesačne, počnúc dňom 01.10.2011. S výškou výživného určenou súdom prvého stupňa nesúhlasila s poukazom na výšku svojho príjmu. Pokiaľ ide o jej zdravotný stav uviedla, že sa lieči u hepatológa na ochorenie pečene, jej vyjadrenie na súde nebolo v tomto smere zaprotokolované, preto na potvrdenie svojho zdravotného stavu priložila k odvolaniu správu ošetrujúceho lekár. Pokiaľ ide o zistenie zárobkových a majetkových pomerov na strane otca súdu prvého stupňa vytkla, že hodnoverným spôsobom nezisťoval výšku príjmu otca, ktorý príležitostne pracuje ako kuchár, rovnako nezisťoval jeho majetkové pomery, finančnú aj osobnú pomoc zo strany matky otca, u ktorej otec aj s maloletým žije.

K odvolaniu matky a vyjadril otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o dôvody odvolania matky uviedol, že matka v odvolaní neuviedla žiaden zásadný dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, jej zdravotný stav určite nezakladá dôvod na zníženie výživného, ak ej zdravotný stav matky taký vážny, má možnosť požiadať o invalidný dôchodok.

Majetkové pomery s matkou majú rovnaké, ako matka ani on nič nevlastní, ekonomická kríza sa rovnako dotkla aj jeho, ako i jeho matky. Tým, že spojili spolu svoje dôchodky sa im ako tak darí prežiť a uskromňovaním zabezpečiť maloletému normálny život. Takisto aj jeho zdravotný stav sa veľmi zhoršil.

Súd prvého stupňa predložil dňa 19.12.2011 spis s opravným prostriedkom, ktorý podala matka maloletého, odvolaciemu súdu, ktorý uznesením, č. k.

- 42, zo dňa 12.04.2012 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že v danej veci s poukazom na rozsah dokazovania súdom prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné posúdiť, či určené výživné zodpovedá kritériám rozhodným pre určenie výživného, t. j. či je primerané ako odôvodneným potrebám maloletého, najmä však zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ktorých zistenie je právne významné pre správne určenie výšky výživného. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery rodičov, bude potrebné u oboch rodičov zisťovať vo vzťahu k ich zdravotnému stavu možnosť výkonu zárobkovej činnosti, jeho pravidelnosť, výšku, rovnako bude potrebné na ich strane zisťovať náklady v súvislosti s ich zdravotným stavom, náklady na bývanie, domácnosť, a to aj vo vzťahu k počtu osôb tvoriacich domácnosť. Pokiaľ ide o určenie počiatku zmeny pomerov, v tomto smere je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, keď bez bližšieho odôvodnenia súd tento určil od 01.10.2011, hoci ustanovenie § 78 ods. 1 Z8kona o rodine jednoznačne za rozhodujúcu skutočnosť pri zmene rozhodnutia o výživnom predpokladá zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa.

Súd sa oboznámil z doterajším priebehom konania, rozsudkom tunajšieho súdu, č. k.

- 20, zo dňa 04.10.2011, uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 42, zo dňa 12.04.2012, vyjadrením otca zo dňa 15.06.2012, potvrdením o zdravotnom stave otca maloletého, potvrdením o výške poplatku za lieky na strane matky, potvrdením o návšteve školy u maloletého, potvrdením o výške invalidného dôchodku na strane otca maloletého, potvrdením o výške dôchodku na strane matky otca maloletého, potvrdením o poplatku za mimoškolskú činnosť maloletého, mzdovými listami matky maloletého za obdobie od 5/2012 - 12/2012, potvrdením o výške nákladov spojených s bývaním na strane matky maloletého, vyjadrením otca zo dňa 04.04.2013, zmluvou o vkladovom sporiacom účte maloletého, zmluvou o stavebnom sporení maloletého, potvrdením o zdravotnom stave maloletého, potvrdením o úhrade niektorých nákladov spojených so zdravotnou starostlivosťou maloletého, potvrdením o zdravotnom stave matky maloletého a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Otec maloletého T. k matkou navrhovanej výške výživného v sume 80,- eur mesačne od decembra roku 2011 uviedol, že túto považuje za nízku, ktorá nepokrýva potreby maloletého T. a žiadal, aby súd opätovne upravil výšku vyživovacej povinnosti na maloletého na sumu 130,- eur mesačne. Poukázal na svoj zdravotný stav, kde mu v dôsledku cukrovky museli amputovať prsty na pravej nohe, z ktorého dôvodu si už ani neprivyrába. Maloletému T. založil stavebné sporenie a taktiež i sporiaci účet, na ktoré prispieva mesačne dovedna sumou 50,- eur. Od poslednej úpravy výživného prišlo na strane maloletého T. k podstatnej zmene pomerov, ktoré sa premietli do zvýšenia nákladov na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb a záujmov. Matka maloletého pritom na jeho výživu okrem súdom stanoveného výživného ničím neprispieva, s maloletým sa nekontaktuje a žiadnym spôsobom si k nemu inou formou svoju vyživovaciu povinnosť neplní.

- 110

Matka maloletého T. bola ochotná prispievať na výživu maloletého sumou 80,- eur mesačne od decembra roku 2011, nakoľko vyššia výška výživného by pre ňu bola likvidačná. Poukázala na to, že z dôvodu vážneho ochorenia pečene nemôže vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu viac než 8 hodín denne, a preto nie je v jej možnostiach nájsť si ďalšiu prácu a prispievať tak na výživu maloletého sumou vyššou, než 80,- eur mesačne.

Súd vykonal i pohovor s maloletým T., ktorý uviedol, že navštevuje základnú školu na Tbiliskej ulici v Bratislave. Býva v rodinnom dome starej matky spolu so svojim otcom, ktorí mu aj finančne prispievajú.

Vie, že mu založili stavebné sporenie a tiež šetrenie. Stravu mu pripravuje aj otec aj stará matka. Je v kontakte so svoju sestrou L., má ju veľmi rád. Kupuje mu i darčeky k narodeninám a sviatkom. L. má 10- mesačného syna, takže on je už strýkom. Sestru i jej rodinu si obľúbil. K otázke vzťahu s matkou sa vyjadroval neisto a vyhýbavo. Uviedol, že ju nevidel od rozvodu rodičov a mám k nej vzťah ako k cudzej osobe. Matka ho nekontaktuje a on sám už o to ani nemá záujem. Vyjadril sa, že mamu už nepozná. Za posledné obdobie mu nič nekúpila. V škole sa učí veľmi dobre, baví ho matematika a PC, na vysvedčení mal štyri dvojky. Chodí na gitaru, čo ho baví. Veci na ošatenie mu zakupuje otec, stará matka i sestra L..

Právna zástupkyňa matky žiadala súd, aby vyhovel návrhu matky a jej vyživovaciu povinnosť voči maloletému upravil na sumu 80,- eur mesačne od decembra roku 2011, od ktorého obdobia uvedeným výživným na maloletého i prispieva. Matka býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jej brata, ktorý jej na náklady spojené s bývaním prispieva sumou 160,- eur mesačne, z dôvodu nepriaznivej finančnej situácii na strane matky. Poukázala na to, že obaja rodičia maloletého T. majú nízky príjem a zdravotné problémy, pre ktoré nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu, aby si tento príjem zvýšili. Je pravdou, že potreby maloletého sa s pribúdajúcim vekom zvyšujú, ale tak ako sa musia uskromniť rodičia vzhľadom k svojim príjmom, musí sa uskromniť i maloleté dieťa. Tiež uviedla, že z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že tak stavebné sporenie ako i šetrenie maloletého sa uhrádzajú z účtu starej matky, na ktorý sú poukazované i rodinné prídavky na maloletého. Neuhrádza to teda otec tak, ako to tvrdil počas konania, ale stará matka maloletého.

Maloletý T. v školskom roku 2012/2013 navštevuje 7. ročník Základnej školy, stravuje sa doma. Zdravotný stav maloletého je dobrý, matka na jeho výživu prispieva sumou 80,- eur mesačne od decembra roku 2011. Maloletý sa naďalej venuje hre na gitaru, kde otec uhrádza čiastku 33,40 € mesačne. Otec navštevuje s maloletým čeľustného ortopéda, nakoľko maloletý nosí zubný strojček. Taktiež navštevuje ortopéda z dôvodu skoliózy a nosí ortopedické vložky. Taktiež je vedený v cievnej ambulancii, nakoľko má vrodenú ťažkú hypopláziu hlbokého verózneho systému na ľavej nohe a každých 6 mesiacov potrebuje celokončatinovú kompresnú ortézu, nakoľko má ľavú nohu hrubšiu o 4 cm. Otec mu zabezpečuje veci na ošatenie a obuv spolu so svojou matkou a sestrou maloletého. Otec založil maloletému sporiaci účet, na ktorý prispieva sumou 20,- eur mesačne a stavebné sporenie na dobu 6 rokov, kde mu prispieva sumou 30,- eur mesačne.

Otec maloletého je invalidný dôchodca a poberá dôchodok vo výške 220, 60 € mesačne, rodinné prídavky na maloletého vo výške cca 23,- eur mesačne a matka prispieva na výživu maloletého sumou 80,- eur mesačne. Z dôvodu svojho zdravotného stavu si už neprivyrába. Spolu s maloletým T. a svojou matkou býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starej matky maloletého. Náklady spojené s bývaním predstavujú sumu cca 183,05 € mesačne, v ktorej sume je zahrnutá elektrika, inkaso, TV a internet. Otec spolu so svojou matkou hospodária spoločne a zo svojich dôchodkov uhrádzajú spoločne náklady na domácnosť, potreby maloletého T. ako i svoje vlastné. K dispozícii majú mesačne sumu 882,90 € spolu so starobným a vdovským dôchodkom matky. Zdravotný stav otca maloletého je poznačený ťažkou cukrovkou, v ktorej dôsledku mu museli byť amputované prsty na pravej nohe.

Matka maloletého je rozvedená, naďalej je zamestnaná v Pravda Café ako čašníčka a jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 287,- eur, iné príjmy nemá. Žije v byte svojho brata, kde náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku 234,64 € mesačne a kde jej brat poskytuje príspevok vo výške 160,- eur mesačne. S maloletým sa nekontaktuje cca 5,5 roka, má vedomosť o tom, že je v kontakte so svoju sestrou L.. Zdravotný stav matky je poznačený ochorením pečene, na lieky potrebuje mesačne sumu 14,74 €.

Kolízny opatrovník mal za to, že matkou navrhovaná výška výživného v sume 80,- eur mesačne je vzhľadom k veku a potrebám maloletého nízka, pričom sa jedná o jedinú vyživovaciu povinnosť matky. Doporučil upraviť výšku výživného v sume minimálne 100,- eur mesačne, od decembra roku 2011.

Podľa §-u 28 odsek 1) písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa §-u 62 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. - 111

Podľa §-u 62 odsek 4) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 odsek 5) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa §-u 65 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 75 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §-u 76 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa §-u 78 odsek 1) veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Súd, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, opätovne prejednal vec zvýšenia vyživovacej povinnosti matky na maloletého T. L.Á., v zmysle výroku uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 42, zo dňa 12.04.2012.

Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany matky na maloletého T. je dôvodný, a to vzhľadom k veku a nárastu nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého od poslednej úpravy výživného. Medzi rodičmi maloletého T. nebola spornou skutočnosť nárastu nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého T., ktorý nárast je zrejmý, vzhľadom na dobu, ktorá od poslednej úpravy výživného uplynula a vzhľadom na vek a tomu zodpovedajúci vývin maloletého. Spornou medzi rodičmi maloletého bola suma, na ktorú by sa malo výživné zo strany matky upraviť.

Napriek snahe súdu nebolo možné na strane rodičov dospieť k rodičovskej dohode ohľadom zvýšenia vyživovacej povinnosti matky voči maloletému. Otec maloletého žiadal, aby súd zotrval na svojom pôvodnom rozhodnutí a upravil

vyživovaciu povinnosť matky na sumu 130,- eur mesačne. Mal za to, že sa jedná o minimálnu sumu, ktorou by matka mala na výživu maloletého prispievať a jej návrh na zvýšenie výživného na sumu 80,- eur mesačne považoval za nedostatočný, vzhľadom k preukázaným potrebám a nákladom ma maloletého. K príjmovým možnostiam matky uviedol, že je dlhodobo zamestnaná u svojho priateľa a dlhodobo dosahuje minimálnu mzdu, s maloletým sa nekontaktuje a nad rámec súdom stanoveného výživného na jeho výživu ničím neprispieva. Matka argumentovala tým, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje viac pracovať a že suma 80,- eur je maximum, čo je schopná na výživu maloletého prispievať. I na náklady s bývaním jej prispieva jej brat. Obaja rodičia maloletého pritom poukazovali počas konania najmä na svoj nepriaznivý zdravotný stav a nemožnosť ďalšieho zvýšenia svojich príjmov.

Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vychádza predovšetkým z toho, aké sú priemerné mesačné náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov dieťaťa. Až potom je možné pristúpiť k určeniu miery prispievania povinného rodiča na tieto odôvodnené potreby a záujmy detí, pričom určenie tejto miery prispievania sa odvodzuje najmä od zárobkových schopností a možností povinného rodiča. V danom konaní bolo zistené, že matka pracuje ako čašníčka a dosahuje príjem cca 287,- eur mesačne, čo zodpovedá minimálnej mzde, pričom iné príjmy podľa vlastných vyjadrení nedosahuje, keďže jej to zdravotný stav nedovoľuje. Otec poberá dôchodok vo výške 220,- eur mesačne a iné príjmy v súčasnosti nedosahuje, keďže podstúpil amputáciu prstov na nohe a jeho zdravotný stav sa zhoršil. Z uvedeného je zrejmé, že zárobkové pomery oboch rodičov rovnako ako ich životná úroveň sú v podstate rovnaké a ani u jedného z nich nie sú prítomné žiadne nadštandardné zárobkové či majetkové pomery, z ktorých by bolo možné usudzovať na akúkoľvek ďalšiu možnosť zvýšenia si svojho príjmu. Rovnako tiež zdravotný stav u oboch rodičov je do istej miery nepriaznivý a oboch rodičov obmedzuje vo výkone zárobkovej činnosti do takej miery, že sa pohybujú na hranici ekonomického nedostatku. U otca maloletého T. pritom jeho ochorenie spôsobilo už nutnosť amputácie prstov na nohe, ktorý stav je nezvratný a trvalý. U matky maloletej mal však súd za to, že jej zotrvávanie v súčasnom pracovnom pomere, kde dosahuje sotva minimálnu mzdu nie je nevyhnutné. Súd poukazuje na to, že podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára matky nie je táto schopná vykonávať prácu vo väčšom rozsahu, než 8 hodín denne, keďže trpí na vážne ochorenie pečene. Z uvedeného dôvodu teda nemá ani možnosť zvýšenia svojho zárobku. Súd nespochybňuje zdravotný stav matky a z tohto plynúce obmedzenia, avšak je potrebné uviesť, že matka vykonáva prácu čašníčky, ktorá patrí fyzicky medzi náročnejšie druhy práce (napr. obsluha). Pracovný čas, po ktorý je pritom matka podľa potvrdenia o zdravotnom stave schopná pracovať je štandardným pracovným časom stanoveným i v . Príjem, ktorý matka za túto prácu dosahuje je pritom mimoriadne nízky. Na strane matky je preto, podľa názoru súdu, možnosť zmeniť zamestnanie, kde by matka pracovala v riadnom pracovnom pomere s denným pracovným časom 8 hodín, ktorá náplň práce by mohla viac zodpovedať jej zdravotnému stavu a kde by dosahovala vyšší príjem, než rovnajúci sa minimálnej mzde. Uvedené však matka žiadnym spôsobom nepreukázala, z ktorého dôvodu je zrejmé, že na strane matky neboli vyčerpané všetky možnosti zvýšenia si príjmu tak, aby bola schopná na výživu svojho maloletého syna, ktorý je jej jedinou vyživovaciu povinnosťou, prispievať adekvátnym výživným. - 112

K tvrdeniam matky, že otec nezabezpečuje všetky potreby maloletého T., ale že na týchto sa podieľa stará matka maloletého, ktorá uhrádza i stavebné sporenie maloletého a i šetrenie, na ktoré sa odvolával otec maloletého počas konania je potrebné uviesť, že stará matka maloletého nemá v danom prípade povinnosť vyživovať svojho vnuka a skutočnosť, že sa tak deje znamená, že rodičia nie sú schopní riadne dostáť svojej rodičovskej zodpovednosti v zmysle vyživovať svoje dieťa. Poukazovať preto na skutočnosť, že stará matka uhrádza niektoré potreby maloletého T., ktoré otec uviedol vo vyčíslení nákladov na odôvodnené potreby maloletého a na jej príjmové a majetkové možnosti sú považuje v danom prípade za irelevantné. Skutočnosť, že stará matka žije v spoločnej domácnosti s otcom a maloletým T. je relevantná pre posúdenie nákladov na bývanie a samotným zabezpečením bývania, avšak nie pre posúdenie výšky výživného voči maloletému zo strany jeho matky. Stará matka maloletého nie je povinná suplovať vyživovaciu povinnosť rodičov maloletého, uvedené pritom robí už tým, že poskytuje maloletému a jeho otcovi bývanie.

Samotná výška výživného bola zo strany súdu upravená s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, kde je pri úprave výšky vyživovacej povinnosti potrebné prihliadnuť na pomery rodičov, najmä matky maloletého ako povinného rodiča a kde by zvýšením vyživovacej povinnosti na otcom navrhovanú výšku

130,- eur mesačne došlo k existenciálnemu ohrozeniu matky maloletého, ktorá by sa za danej situácie ocitla v podstate na hranici chudoby. V danom prípade mal súd za preukázané, že je nutné pristúpiť k úprave vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča v sume o niečo nižšej, než súd skutočné náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa, a to z dôvodu pomerov na strane matky ako povinného rodiča. Súd napokon pristúpil k úprave výšky vyživovacej povinnosti zo strany matky v sume, ktorá zodpovedá pomernej časti nákladov na všetky základné životné potreby maloletého spojené s bývaním, stravovaním a úhradou niektorých nákladov spojených s návštevou školy, ktoré sú zo strany súdu považované za tie, ktoré je potrebné pokryť vyživovacou povinnosťou rodiča v každom prípade, nech je pre pomery povinného rodiča akokoľvek nepriaznivý.

Začiatok plnenia si zvýšenej vyživovacej povinnosti zo strany matky súd určil na december roku 2011, kde došlo medzi účastníkmi konania ku konsenzu, keďže matka od uvedeného obdobia prispieva dobrovoľne na výživu maloletého sumou 80,- eur mesačne. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné pristúpiť k výpočtu dlžného výživného za obdobie od decembra 2011 do 18. 04.2013, ktoré súd ustálil na sume 340,- eur (17 mesiacov x 100,- eur = 1 700,- eur. Matka uhrádza do decembra roku 2011 výživné v sume 80,- eur, za rozhodné obdobie teda uhradila na výživnom sumu 1 360,- eur. 1 700 - 1 360 = 340,- eur). Súd povolil matke spláca dlžné výživné v 30,- € mesačných splátkach, nakoľko zaviazanie matky uhradiť dlžné výživné jednorazovo by na jej strane nebolo vzhľadom na jej súčasné možnosti možné.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa odseku 1 písm. a) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v troch vyhotoveniach. Podľa ) , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ) , pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa ) , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.