Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-34-2011.pdf
PDF · 100.91 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/34/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 06 22 35, pr. zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovaným: v I. rade: AUTO-MOTOR V.N. s.r.o., so sídlom Ovručská 697/5, 040 22 Košice, IČO: 36 187 071, v II. rade: E. Š.L., T. A. XXX, XXX XX A., právne zast.: JUDr. Mariana Dobríková, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jilemnického 8, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 6.860,14 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Konanie voči žalovanému v II. rade z a s t a v u j e.
Žalovanému v II. rade priznáva náhradu trov konania, vo výške 1.256,65 €, ktorú je žalobca povinný nahradiť žalovanému v II. rade na účet právnej zástupkyne žalovaného v II. rade , do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku .
Žalovaný v I. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.860,14 €, úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 4.736,67 € od 07.04.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.123,47 € od 9.10.2009 do zaplatenia, to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 1.323,90 € , ktorú je žalovaný v I. rade povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu , do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 587,40 € a z iných trov konania vo výške 736,50 €.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.01.2011 domáhal zaplatenia sumy 6.860,14 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.736,67 € od 07.04.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.123,47 € od 09.10.2009 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 31.07.2008 žalovaný v II. rade zavinil motorovým vozidlom žalovaného v I. rade v Nemecku dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla tov. zn. R., L..Č.. Z. a ku škode na zdraví. Žalobca ďalej uviedol, že v čase dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo tov. zn. J. e.č. uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vzhľadom na čo, žalobca poskytol z poistného garančného fondu v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poškodeným poistné plnenie vo výške 6.860,14 €. Žalobca v návrhu uviedol, že mu vzniklo voči žalovaným právo na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení a Občianskeho
zákonníka. Žalobca výzvami na zaplatenie uplatnil voči žalovaným právo na vrátenie peňažného plnenia poskytnutého poškodeným. Žalovaní do dňa podania návrhu nepoukázali ani len čiastočnú úhradu, preto sa žalobca svojho práva musel domáhať súdnou cestou .
Podaním doručeným súdu dňa 31.10.2012 právna zástupkyňa žalovaného v II. rade , okrem iného uviedla, že žalovaný v II. rade v čase dopravnej nehody vykonával prácu vodiča pre svojho zamestnávateľa, ktorým bol v danom čase žalovaný v I. rade. V zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili, pričom tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú nezodpovedajú, v zmysle čoho tak nie je daná zodpovednosť žalovaného v II. rade za škodu vzniknutú pri dopravnej nehode , čím nemôže byť dané ani postihové právo žalobcu na náhradu vyplateného plnenia. K svojim tvrdeniam právna zástupkyňa žalovaného v II. rade doložila pracovnú zmluvu žalovaného v II. rade a taktiež dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.12.2009 a v zmysle vyššie uvedeného žiadala, aby súd konanie voči žalovanému v II. rade zastavil a žalobcu zaviazala na náhradu trov konania.
Podaním doručeným súdu dňa 4.12.2012 vzal žalobca žalobu voči žalovanému v II. rade späť, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v II. rade predložil žalobcovi spolu s písomným vyjadrením zo dňa 29.10.2012 pracovnú zmluvu a dohodu o skončení pracovného pomeru , z ktorých je preukázané , že žalovaný v II. rade bol u žalovaného v I. rade zamestnaný v čase od 11.9.2000 do 31.12.2009 , t.j. aj v čase dopravnej nehody , na základe čoho je možné dospieť k záveru , že predmetnú dopravnú nehodu spôsobil žalovaný v II. rade pri výkone pracovnej činnosti pre žalovaného v I. rade. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v II. rade sám svojim nekonaním - neposkytnutím súčinnosti žalobcovi, resp. nepredložením žalobcom požadovaných dokladov na preukázanie liberačných dôvodov spôsobil, že ho žalobca nesprávne označil ako účastníka konania , teda nie je dôvod prečo by mal žalobca nahradiť trovy konania žalovanému v II. rade.
Podľa § 96 ods.1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.02.2013 žalovaný v II. rade vyslovil súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania a zároveň si voči žalobcovi uplatnil právo na náhradu trov konania .
Na základe vyššie uvedeného súd konanie voči žalovanému v II. rade zastavil, pričom predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo zaplatenie uplatneného nároku voči žalovanému v I. rade.
Predvolanie na pojednávanie konané dňa 18.04.2013 bolo žalovanému v I. rade a právnemu zástupcovi žalobcu riadne a včas doručené. Zo spisu súd zistil, že právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 18.04.2013, z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal, aby súd rozhodol na základe listinných dôkazov, podľa žaloby a čiastočného späťvzatia návrhu.
Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Košice I vyplýva, že žalovaný v I. rade, spoločnosť AUTO-MOTOR V.N. s.r.o., má sídlo v Košiciach na ul. Ovručská 697/5.
Predvolanie na pojednávanie zo dňa 21.03.2013 bolo žalovanému v I. rade riadne a včas doručené na adresu sídla spoločnosti zapísanú v obchodnom registri, odkiaľ sa vrátilo s poznámkou „ adresát neznámy „.
Pri doručovaní predvolania žalovanému v I. rade na pojednávanie boli splnené podmienky v zmysle ust. § 48 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky súdny poriadok, ďalej
len „O.s.p.“), podľa ktorého ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu sa o tom nedozvie.
Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd za splnenia uvedených podmienok a s poukazom na ust. § 101 ods.2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
Podľa ust. § 153b ods. 1 O.s.p., ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
V zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p., rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1, žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Podľa ust. § 153b ods. 1 O.s.p., skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
V zmysle ust. § 157 ods. 4 O.s.p., v odôvodnení rozsudku podľa ust. § 153b ods. 1 O.s.p. uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd v danej veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie nakoľko má za to, že sú splnené všetky zákonom požadované podmienky pre jeho vydanie z dôvodu, že žalovaný v I. rade sa v súdom stanovenej lehote 15 dní nevyjadril k návrhu na začatie konania a na pojednávanie konané dňa 18.04.2013 sa bez ospravedlnenia nedostavil.
Podľa ust. § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla , kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla , za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti
Podľa ust. § 24 od. 7 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kancelária má právo proti tomu , kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. b na náhradu toho , čo za neho plnila.
Podľa ust. § 427 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa ust. § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Na základe vyššie uvedeného súd uložil žalovanému v I. rade povinnosť zaplatiť sumu 6.860,14 € s príslušenstvom tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania, vo vzťahu žalobca a žalovaný v I. rade, súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z dôvodu, že žalobca mal voči žalovanému v I. rade vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 1.323,90 €.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 411,50 €, faktúry za vypracovaný preklad vo výške 325,00 € a trov právneho zastúpenia vo výške 587,40 €, o ktorých súd rozhodol v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, platnej a účinnej v čase podania návrhu, a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci a podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu) 2 x 237,34 €, režijný paušál 2 x 7,41 €, plus 20% DPH, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 587,40 €.
Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada trov konania povinný zaplatiť ju advokátovi (§ 149 ods.1 O.s.p.), a to bez zreteľa na to, či trovy vynaložil priamo účastník, alebo ich za neho hradil jeho právny zástupca, preto súd uložil povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť , je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
O náhrade trov konania, vo vzťahu žalobca a žalovaný v II. rade , súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
Platná právna úprava náhrady trov zastaveného konania v prvej vete citovaného ustanovenia vyjadruje zásadu zodpovednosti účastníka sporového konania za zavinenie na zastavení konania. Zavinenie, v zmysle tohto ustanovenia, možno posudzovať výlučne z procesného hľadiska. V prípade, že žalobca vzal žalobu späť zásadne platí, že procesne zavinil zastavenie konania a preto je povinný uhradiť jeho trovy. Druhá veta citovaného ustanovenia je výnimkou z vyššie uvedenej zásady a uplatňuje sa vtedy, keď pre správanie žalovaného došlo k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby.
K okolnostiam uvádzaným právnym zástupcom žalobcu pre podporu použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd uvádza, že toto ustanovenie sa má použiť iba výnimočne, žalobca bol zastúpený právnym zástupcom a preto mu museli byť známe všetky skutočnosti a dôkazy týkajúce sa predmetu sporu. Žalobcovi , pred samotným, podaním žaloby, nič nebránilo v tom, aby vykonal všetko jemu objektívne šetrenie a dôsledne mal preveriť všetky jemu známe skutočnosti. Žalobca sám v likvidačnej správe uvádza „postih uplatniť voči žalovanému v I. rade. Účastníci konania si musia byť vedomí rizika možnej náhrady trov konania v prípade ich neúspechu, resp. ich zavinenia zastavenia konania.
Z dôvodu, že konanie voči žalovanému v II. rade bolo v celom rozsahu zastavené zavinením žalobcu, súd priznal žalovanému v II. rade trovy konania vo výške 1.256,65 €, ktoré je žalobca povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne žalovaného v II. rade. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, platnej a účinnej v čase podania návrhu, a to za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava veci, písomné podanie vo veci samej zo dňa 29.10.2012, účasť na pojednávaní dňa 29.11.2012 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, účasť na pojednávaní dňa 31.01.2013, písomné podanie vo veci samej zo dňa 11.02.2013) 4 x 237,34 €, režijný paušál 3 x 7,63 €, 2 x 7,81 € plus 20% DPH, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.256,65 €.
Podľa ust. § 147 a) O.s.p., ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur. Účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur. Právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania.
Pokiaľ sa jedná o uplatnené tzv. separátne trovy za odročené pojednávanie dňa 31.01.2013 v zmysle ust § 147a O.s.p., tieto súd právnej zástupkyni žalovaného v II. rade nepriznal, nakoľko nebola preukázaná opodstatnenosť na použitie daného ustanovenia, keďže pojednávanie dňa 31.01.2013 nebolo odročené z dôvodov uvedených v zákonnom ustanovení, a teda neboli naplnené podmienky pre aplikáciu daného ustanovenia.
Poučenie:
Proti prvému výroku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I , v troch písomných vyhotoveniach.
Proti tretiemu výroku rozsudku týkajúceho sa istiny, jej príslušenstva odvolanie nie je prípustné podľa § 202 ods. 1 O.s.p., okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
Proti druhému a štvrtému výroku rozsudku týkajúcich sa trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo, dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch vyhotoveniach písomne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).