Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-64-2013.pdf
PDF · 66.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/64/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Mariána Jarábeka a JUDr. Ivana Ilavského, v trestnej veci proti obžalovanému D. V., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a), písmeno d), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona a iné o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 1T/173/2012 zo dňa 10.04.2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2013, takto
rozhodol:
Podľa § 194 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku napadnutého uznesenia sa z r u š u j e a obžalovaný D. V., nar. XX.XX.XXXX, sa prepúšťa z väzby na slobodu.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Piešťany pod sp.zn. 1T/173/2012 zo dňa 10.04.2013 tento (okresný súd) podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku žiadosť obžalovaného D. V. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že dôvody väzby uvedené v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno a) a písmeno c) Trestného poriadku sú aktuálne aj v prebiehajúcom štádiu trestného konania proti obžalovanému.
Dôvod väzby „preventívnej“ uvedený v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku podľa dôvodov napadnutého uznesenia je konkretizovaný tou skutočnosťou, že obžalovaný si páchaním trestnej činnosti mal zadovažovať prostriedky k obžive. Táto skutočnosť má byť zrejmá z toho, že pred zadržaním nemal riadny príjem, nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nebol ani poberateľom žiadnych sociálnych dávok.
Keďže je stíhaný pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu, v prípade uznania viny mu teda hrozí uloženie vysokého trestu, ktorá skutočnosť zakladá dôvodnú obavu, že v prípade prepustenia na slobodu by mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, čím je opodstatnený dôvod väzby „útekovej“ uvedený v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku.
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť obžalovaný D. V., a to v zákonnej lehote, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajkyne.
V písomných dôvodoch sťažnosti obžalovaný napáda uznesenie okresného súdu, ktoré považuje za nezákonné.
V kontexte prejednávanej proti nemu trestnej veci uvádza, že neexistujú žiadne priame dôkazy, ktoré by ho z trestnej činnosti usvedčovali. Naopak vo vzťahu k spáchaniu obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 Trestného zákona, neexistuje vôbec žiadny dôkaz, ktorý by objektivizoval jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Poukázal na publikovanú judikatúru Najvyššieho súdu, v rámci ktorej je povinný súd skúmať aj materiálnu podmienku obvinenia spočívajúcu vo „vyššom (než všeobecnom) stupni pravdepodobnosti“, že páchateľom trestného činu je konkrétny obvinený. Táto skutočnosť v jeho prípade splnená nie je. V kontexte prezentovaných („útekových“ dôvodov väzby) poukázal tiež na skutočnosť, že neboli v napadnutom uznesení uvedené konkrétne okolnosti opodstatňujúce ponechať ho vo väzbe z týchto („útekových“) dôvodov väzby. Naviac ako už bolo konštatované vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu v neskorších štádiách trestného konania pri uvedenom dôvode väzby je potrebné, aby pristúpila ďalšia skutočnosť, ktorá by hrozbu úteku umocnila. V opačnom prípade rešpektujúc zásadu primeranosti a proporcionality nie je dôvod na pretrvávanie tohto („útekového“) dôvodu väzby.
V konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu.
Na podklade v zákonnej lehote podanom a súčasne odôvodnenom opravnom prostriedku (sťažnosti), odvolací súd postupoval podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného D. V. je dôvodná.
Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné prisvedčiť sťažnostným dôvodom obžalovaného v tom smere, že hrozba uloženia vysokého trestu je dôvodom väzby len v prípade, pokiaľ možno očakávať, že takáto (vysoká trestná sankcia) reálne hrozí osobe obvinenej, resp. obžalovanej. Podkladom pre takého zistenie je konštatácia existencie materiálnej podmienky obvinenia vo vyššom než všeobecnom stupni pravdepodobnosti ako naznačuje obžalovaný v podanej sťažnosti. Bez toho, aby odvolací súd preskúmavajúc konkrétne dôvody väzby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, musí zohľadňovať aj túto (materiálnu podmienku obvinenia) v aktuálnom štádiu trestného konania, keďže je povinný rešpektovať princíp proporcionality konkrétnych väzobných dôvodov ku konkrétnym okolnostiam prejednávaného prípadu s osobitným dôrazom na možnú mieru zavinenia páchateľa na posudzovanej trestnej činnosti.
Odvolací súd oboznámiac sa s aktuálnym štádiom trestného konania vedeného proti obžalovanému D. V. s osobitným dôrazom na skutočnosti vyššie naznačené zistil, že je neakceptovateľné, v aktuálnom štádiu trestného konania, pretrvávanie dôvodov väzby uvedenej v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku.
Vo vzťahu k dôvodom väzby „preventívnej“ uvedenej v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku odvolací súd sa rovnako stotožnil s argumentáciou naznačenou v sťažnosti obžalovaného, podľa ktorej napadnuté uznesenie dostatočným spôsobom neobjektivizuje konkrétne okolnosti prípadu zakladajúci tento dôvod väzby. Samotná osoba obžalovaného, z hľadiska jeho doterajšieho spôsobu života, nenaznačuje, že by sa tento opakovane dopúšťal trestnej činnosti, prípadne v krátkom časovom intervale, ktoré okolnosti by uvedený dôvod väzby objektivizovali. Či práve páchaním posudzovanej trestnej činnosti si mal zadovažovať podstatný zdroj prostriedkov obživy možno považovať za nie celkom objektivizovaný dôvod, keďže doposiaľ z vykonaného dokazovania nerezultuje jednoznačný záver o tom, že sa práve obžalovaný mal dopustiť žalovanej trestnej činnosti. V tomto smere v konečnom dôsledku bude úlohou súdu, aby v rámci meritórneho rozhodnutia rozhodol o konkrétnej miere zavinenia tohto (obžalovaného).
Zisťujúc vyššie naznačené odvolací súd preto rozhodol, že v aktuálnom štádiu trestného konania dôvody väzby u obžalovaného D. V. pominuli a bolo potrebné rozhodnúť, že sa prepúšťa z väzby na slobodu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.