Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Cb-14-2013.pdf
PDF · 86.71 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, sudkyňou JUDr. Kamilou Haverlovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., odd.: Sro, vložka č.: 15294/B - zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, proti odporkyni: S. Š., N.. XX.XX.XXXX, bytom Ž. N. S., V.. E. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778 - zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Lučenec, J. Kráľa 5/A, o návrhu na zaplatenie sumy 46,14 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je p o v i n n á uhradiť navrhovateľovi sumu 46,14 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 46,14 € od 16.12.2006 do zaplatenia ako aj trovy konania spočívajúce v úhrade súdneho poplatku vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 362,30 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v L. A. B., P.. B.., VS: XXXXXX, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 26.10.2012 (čl. 1 - čl. 2) na Okresný súd v Žiari nad Hronom návrh voči odporkyni o zaplatenie sumy 46,14 € s príslušenstvom, ktorý odôvodnil skutočnosťou, že v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky došlo s účinnosťou od 01.01.2006 zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok, Hlavné nám. 12, IČO: 35 923 130 (postupca), ktorá sa v dôsledku zlúčenia stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti tak ako je uvedené vo výpise z obchodného registra postupcu. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 medzi postupcom a EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803 (navrhovateľ) postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni na základe toho, že dňa 23.04.2001 bola uzavretá zmluva č. 495603377, kde sa odporca zaviazal uhrádzať finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporkyňa si túto zmluvnú povinnosť nesplnila, čim sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 46,14 €.
Na súdne pojednávanie konané dňa 18.04.2013 sa nedostavila odporkyňa, u ktorej súdna zásielka bola vrátená späť s tým, že neprevzala v odbernej lehote (čl. 77). Súd zároveň zistil, že na pojednávanie sa nedostavil vedľajší účastník, u ktorého doručenie predvolania je vykázané (čl. 63), nedostavil sa jeho právny zástupca s tým, že tento sa elektronicky vyjadril na čl. 69 - čl. 71, zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na súdnom pojednávaní. Súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. potom konal aj bez prítomnosti horeuvedených účastníkov konania. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa so
spisom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 10Cb 14/2013, s pripojenými prílohami a správami a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Okresný súd v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 16Rob 979/12 - 22 dňa 08.11.2012 vydal platobný rozkaz v predmetnej veci. Dňa 21.11.2012 do predmetného konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporkyne - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778 v zastúpení JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom advokátskej kancelárie v Lučenci, J. Kráľa 5/ A. Uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 16Rob 979/12 - 31 zo dňa 04.01.2013 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyni. Vedľajší účastník podal proti platobnému rozkazu odpor (čl. 35 - čl. 39). Odporkyňa voči platobnému rozkazu odpor nepodala, v predmetnej veci zostala nečinná. Vedľajší účastník na strane odporkyni v písomne podanom odpore poukázal na neprijateľnosť zo zmluvnej podmienky, nakoľko v predmetnej veci sa jedná o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku predloženú zo strany navrhovateľa, ktorá je formulárom, ktorý je vopred pripravený pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predlženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári zo dňa 23.04.2001 absolútne neplatné. Zároveň prehlásenie dlžníka v tomto formulári o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 dohody. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky predlžujúcej premlčaciu lehotu v spotrebiteľských zmluvách na desať rokov predložil vedľajší účastník aj rozhodnutia súdov. Zároveň poukázal na skutočnosť, že je nelogické a vylúčené, žeby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predlžení premlčacej lehoty. Poukázal aj na skutočnosť, že čo viedlo navrhovateľa k tomu, že odkúpil od právneho predchodcu premlčanú pohľadávku, resp. odkúpil pohľadávku, ktorá mu bola postúpená od právneho predchodcu ako nepremlčaná pre viacerými rokmi nechal premlčať, neuplatnil ju včas v súdnom konaní, následne vyhľadal dlžníka a neprijateľným spôsobom mu podsunul na podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku. Je preto zjavné, že dodávateľovi išlo zjavne pod ponuky o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku daného dňa, kde nie je ani zapísaná výška splátky, ktorá mala byť takto dohodnutá. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov, pretože pri uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, resp. predĺženie premlčacej doby. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa, preto iniciatívu k uzavretiu takejto dohody, ktorá nevychádza od spotrebiteľa a okolnosti za ktorých navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku (po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby žalobcu s vysvetlením, že ide len o dohodu o splátkach dlhu), je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju v zmysle ustanovenia § 8 ods. 4 ZOS. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto žiadal, aby súd podaný návrh vzhľadom na námietku premlčania v plnom rozsahu zamietol a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Odporkyňa sa k písomnému podaniu odporu proti platobnému rozkazu vedľajšieho účastníka na jej strane nevyjadrila, zostala nečinná. Právny zástupca navrhovateľa sa písomne vyjadril na čl. 64 - čl. 68. Jednoznačne poukázal na svoj právny názor, že odpor vedľajšieho účastníka má súd odmietnuť ako podaný neoprávnenou osobou. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutia iných súdov a k vzneseniu námietky premlčania vedľajšieho účastníka poukázal na zákonné ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p., § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde vedľajší účastník má v konaní oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník, koná však iba sám za seba, nemôže teda urobiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Nemôže uznať nárok navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier, nemôže vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesná, ale o úkon podľa hmotného práva. Vedľajší účastník je oprávnený na procesné úkony, pričom námietka premlčania je hmotnoprávny úkon, ktorý vedľajšiemu účastníkovi nepatrí, preto je toho názoru, že námietka premlčania, ktorá bola znesená vedľajším účastníkom je uplatnená neoprávnenou osobou.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Z prevedeného dokazovania mal súd potom preukázané, že odporkyňa sa svojim konaním dopustila porušenia zmluvného záväzku ako i zákonného záväzku v zmysle horeuvedeného zákonného ustanovenia. Súd teda pri zistenej výške uplatneného nároku kvalifikoval tento návrh v tejto časti ako dôvodný a tomuto vyhovel.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnení peňažného dlhu.
Vzhľadom na horeuvedené zákonné ustanovenie v splnení podmienok zo strany navrhovateľa súd kvalifikoval i v tejto časti návrh navrhovateľa ako dôvodný a priznal navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania.
Súd zároveň vychádzal zo skutočnosti, že v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Súd je toho názoru, že aby nastali právne účinky v spojení s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka (podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty). Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho zákonníka, pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní vedel. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak by odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, v takomto prípade nastupuje, preto nie je možné, aby sa vedľajší účastník na strane odporcu bránil námietkou premlčania. Predmetom dohody medzi navrhovateľom a odporkyňou nie je dohoda na predlženie premlčacej doby na desať rokov, ale uznanie dlhu zo strany odporkyni, tzn. že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Ničím teda neboli preukázané dôvody na strane vedľajšieho účastníka, žeby odporkyňa bola daná do omylu, vynútená pri návšteve pracovníka navrhovateľa, prípadne inej osoby, alebo nesprávnym vysvetľovaním zo strany navrhovateľa, resp. jeho pracovníka odporkyni. Súd je toho názoru, že dodatok v predbežne formulovanej štandardnej zmluve dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nie je spotrebiteľskou zmluvou, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, preto tvrdenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu považoval v predmetnej veci za irelevantné.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v konaní.
Trovy konania predstavovali úhradu súdneho poplatku vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 362,30 € (prevzatie a príprava 19,92 €, režijný paušál 9,16 €, písomné podanie protistrane - pokus o zmier 19,92 €, režijný paušál 9,16 €, podanie žaloby 19,92 €, režijný paušál 9,16 €, vyjadrenie k odporu 19,92 €, režijný paušál 9,37 €, účasť na pojednávaní dňa 18.04.2013 19,92 €, režijný paušál 9,37 €, cestovné 154,03 €, strata času 62,45 €).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.