Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-207-2010.pdf
PDF · 116.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/207/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa: H. E., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom XXX XX Q. - R. P. XXX, toho času bytom (i ako adresa na doručovanie) XXX XX Č. - H. XXX, štátneho príslušníka Slovenskej republiky, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom E.. E. C., advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie J. XXXX, XXX XX Č., proti odporkyni: E. E., rod. D., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom XXX XX Q. - R. P. XXX, štátnej príslušníčke Slovenskej republiky, právne zastúpenej splnomocneným zástupcom I. P. R. J..S..Z.., so sídlom H. XX, XXX XX Č., o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletej B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, štátnej príslušníčke Slovenskej republiky, v konaní zastúpenej súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Č., I.. U. X, XXX XX Č., takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov - navrhovateľa H. E., nar. XX.X.XXXX a odporkyne E. E., rod. D., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Rímsko - katolíckom kostole v Q., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Q. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
Maloletú dcéru účastníkov B. E., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec maloletej j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej dcéry B. E., nar. XX.X.XXXX sumou 180,- eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, z toho sumu 150,- eur mesačne k rukám matky maloletej a sumu 30,- eur mesačne určenú na tvorbu úspor poukazovaním na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech maloletej zriadi jeho matka s tým, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu tak, ako naposledy rozhodol o výživnom na maloletú Okresný súd Č. rozsudkom č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 26.01.2011.
Súd styk otca s maloletou n e u p r a v u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 20.12.2010, navrhovateľ požiadal súd o rozvod manželstva s odporkyňou, uzavretého dňa XX.XX.XXXX v Q., zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Q., vrátane návrhu na úpravu pomerov účastníkov ako rodičov na čas po rozvode k ich maloletej dcére B. E., nar. XX.X.XXXX, navrhujúc pôvodne zverenie
maloletej do svojej osobnej starostlivosti, s uložením povinnosti odporkyni ako matke prispievať na výživu maloletej sumou 50,- eur mesačne a s návrhom na úpravu podmienok styku matky s maloletou dcérou. Návrh odôvodnil dlhodobo pretrvávajúcimi nedorozumeniami v manželstve a rodine účastníkov
- medzi navrhovateľom na jednej strane a odporkyňou a jej matkou na strane druhej, súvisiace najmä s finančným zabezpečením rekonštrukcie a usporiadaním vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti patriacej matke odporkyne, ku ktorej vlastníctvo neskôr previedla na odporkyňu a s neprimeranými finančnými nárokmi odporkyne a jej matky voči navrhovateľovi, ktoré vyústili do nepravdivého obvinenia navrhovateľa v trestnom konaní.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 20.01.2011 k návrhu navrhovateľa vyslovila súhlas s rozvodom manželstva účastníkov; nesúhlasila však s navrhovateľom uvádzanými citovanými dôvodmi, ani s navrhovanou úpravou pomerov k maloletej dcére na čas po rozvode manželstva, navrhujúc naopak zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti a zaviazanie navrhovateľa ako otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne, z toho sumy 50,- eur určenej na tvorbu úspor maloletej; styk otca s maloletou navrhla neupraviť. Uviedla, že navrhovateľ počas manželstva viackrát odišiel od manželky a dcéry na obdobie i pol roka, po narodení maloletej dcéry odporkyňu opakovane fyzicky napádal a vulgárne jej nadával. V r. 2001 bola odporkyňa spolu s maloletou dcérou nútená pred útokom navrhovateľa utiecť z domu, navrhovateľ potom zaútočil na jej matku a sestru, ktoré museli vyhľadať lekárske ošetrenie, vec oznámili i polícii, neskôr však na základe prísľubu navrhovateľa, že sa to viac nebude opakovať, svoje obvinenie stiahli. Navrhovateľ bol bezdôvodne žiarlivý, obviňoval ju z nevery, pritom sám navštevoval nočné podniky, bol jej neverný a na dlhší čas opúšťal spoločnú domácnosť, mal viaceré známosti. Odmieta finančne prispievať na domácnosť a výživu maloletej dcéry. Pod vplyvom alkoholu v nočných hodinách budil manželku i dcéru neustálym napádaním, od júla r. 2008 sa situácia vyostrila, keď sa navrhovateľ odporkyni vyhrážal fyzickou likvidáciou a podpálením domu. Proti navrhovateľovi bolo začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a) Tr. zákona. Naliehal na odporkyňu, aby trestné oznámenie stiahla, keď to odmietla, vyhrážal sa jej. V dôsledku takéhoto správania navrhovateľa odporkyňa k nemu stratila citový vzťah a nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Maloletá dcéra otca odmieta, nechce sa s ním stýkať a nebolo by v záujme maloletého dieťaťa, aby bývala v spoločne domácnosti s otcom, ktorý má agresívne sklony.
Súd v priebehu konania vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich zástupcov (na pojednávaní dňa 02.4.2012 súd vypočul i maloletú B.), opakovaným vykonaním šetrenia o pomeroch maloletého dieťaťa prostredníctvom súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka maloletej, účastníkmi predloženými a súdom na základe ich návrhov a tvrdení zabezpečenými listinnými dôkazmi a vyžiadanými správami, vrátane oboznámenia sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Č. o súvisiacich konaniach vo veci starostlivosti o maloletú dcéru účastníkov (sp. zn. XXP/XXX/XXXX) a v trestnej veci vedenej proti navrhovateľovi (sp. zn. XT/XXX/XXXX). Okresný súd uznesením zo dňa 16.4.2012 rozhodol i o nariadení znaleckého dokazovania prostredníctvom súdom ustanovenej znalkyne z odboru psychológie, ktoré rozhodnutie však okresný súd následne uznesením zo dňa 29.10.2012 zrušil
- po oznámení navrhovateľa o jeho dodatočnom súhlase s odporkyňou navrhovanými podmienkami úpravy jeho styku s maloletou dcérou.
Ako súd zistil pripojením spisu Okresného súdu Č. sp. zn. XXP/XXX/XXXX, okresný súd naposledy rozhodol vo veci úpravy pomerov rodičov k maloletej dcére rozsudkom č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 26.01.2011 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.3.2011), ktorým súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke a otca s účinnosťou od 12.10.2010 zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 180,- eur mesačne, z toho 150,- eur mesačne k rukám matky maloletej a 30,- eur mesačne, určených na tvorbu úspor, poukazovaním na osobitný účet maloletej. Okrem toho súd upravil podmienky splatenia zameškaného výživného a schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletou (každú sobotu). Podľa odôvodnenia cit. rozsudku matka maloletej v čase vyhlásenia rozsudku bola zamestnaná v spoločnosti Q.-U. J., J..S..Z.. so sídlom v Č., s priemerným čistým zárobkom 516,14 eur mesačne vrátane daňového bonusu. Maloletá B. bola žiačkou 5. ročníka Základnej školy v Q.. Otec maloletej bol v tom čase zamestnancom Krajského riaditeľstva PZ v Ž. - jeho súdom zistený priemerný mesačný príjem, vrátane nemocenských dávok počas práceneschopnosti bol 882,67 eur mesačne.
Pripojením a oboznámením spisu Okresného súdu Č. sp. zn. XT/XXX/XXXX súd ďalej zistil, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Č. č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 06.9.2011 (ktorý podľa potvrdenia súdu nadobudol právoplatnosť dňa 06.9.2011) bol navrhovateľ ako obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a) Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere tri roky, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní jeden rok. Podľa skutkovej vety výroku citovaného právoplatného rozsudku súdu obžalovaný trestný čin spáchal v období najmenej od r. 2000, spôsobovaním psychického aj fyzického utrpenia svojej manželke E. E., ktoré konanie viedlo u nej k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy, ako následok dlhodobej stresovej situácie v rodinnom a manželskom spolužití a ďalej tiež svojej svokre L. D., u ktorej takéto jeho konanie vyvolalo reaktívnu depresívnu anxióznu poruchu, ako následok dlhodobej stresovej situácie v rodinnom prostredí. Súd dodáva, že právoplatným uznesením zo dňa 15.10.2012 Okresný súd Čadca vyslovil, že navrhovateľ ako odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil a preto sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
V rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci obaja manželia spolu nežijú od mája 2010, kedy navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť a odvtedy nikdy manželské spolužitie neobnovili. Na poslednom pojednávaní vo veci samej dňa 18.4.2013, na ktorom súd vyhlásil tento rozsudok, žiadali obaja účastníci o rozvod ich spoločného manželstva a pre prípad rozvodu zhodne navrhli, aby ich maloletá dcéra B. na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matke a aby styk otca s maloletou dcérou súd rozhodnutím neupravil. Naopak podstatne sa rozchádzali v stanoviskách k otázke úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako otca k maloletej dcére (účastníci potvrdili, že navrhovateľ napriek cit. predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom č.k. XXP/XXX/XXXX-XX odporkyni od januára tohto roku prispieva na výživu maloletej dcéry len sumou 30,- eur mesačne; odporkyňa naopak žiadala oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu stanoviť výživné na maloletú v sume 300,- eur mesačne, z toho 50,- eur na tvorbu úspor).
Na takto vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci (§§ 120 a nasl., § 153 ods.1, § 154 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov - „OSP“) súd v časti predmetu konania o rozvod manželstva účastníkov aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. § 22, § 23 v spojení s čl. I Základných zásad, § 1 ods.2, § 18, § 19 ods.1 Zákona o rodine.
Návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov so súhlasným stanoviskom odporkyne rozviedol, konštatujúc zhodne s obomi účastníkmi splnenie zákonných podmienok podľa cit. ustanovení Zákona o rodine, po zistení, že ich manželstvo dlhodobo neplní zákonom sledovaný účel a zostáva už len formálnym zväzkom. Vzhľadom na závažné skutočnosti v manželskom vzťahu účastníkov, nezlučiteľné s účelom manželstva a rovným postavením manželských partnerov v manželstve, objektivizované vykonaným dokazovaním a zhrnuté vo výroku cit. právoplatného rozsudku v trestnej veci vedenej proti navrhovateľovi (č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 06.9.2011), nemožno najmä od odporkyne spravodlivo očakávať záujem či úsilie na zotrvaní v takomto manželskom zväzku. Dlhodobá faktická odluka a postoj oboch manželov dostatočne utvrdzujú súd, že nemožno očakávať prípadné obnovenie ich manželského spolužitia ani v budúcnosti a za zistených okolností rozvratu manželstva účastníkov jeho rozvod jednoznačne nie je ani v rozpore so záujmom maloletej dcéry účastníkov.
Rozhodujúc o úprave pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 113 ods.1 OSP), súd predmet tejto časti konania posudzoval podľa ust. § 24 ods.1,3, § 25 ods.1 až 4 Zákona o rodine v spojení s ust. § 62 ods.1 až 5 a §§ 75 a nasledujúcich Zákona o rodine. Zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa upravujú ust. §§ 31 a 32 Zákona o rodine.
S konaním o rozvod manželstva zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode je konaním, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 81 ods.1 OSP) a v ktorom súd návrhmi účastníkov nie je viazaný, postupuje z úradnej povinnosti, sledujúc pritom v zmysle ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika (uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb.), čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky (úst. zákon
č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. §§ 22 a nasl. a §§ 28 a nasl. Zákona o rodine najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Súd nemal pochybnosti o prospešnosti zverenia maloletej dcéry účastníkov na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke - v súlade s dlhodobým faktickým stavom výlučnej osobnej starostlivosti matky o dieťa, zhodným vyjadrením oboch rodičov, ako je vyššie uvedené i zisteniami kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, naposledy prostredníctvom písomnej správy podanej súdu dňa 11.4.2013.
Na návrh oboch rodičov súd styk otca s maloletou dcérou neupravil, za podmienok podľa ust. § 25 ods.2 veta za bodkočiarkou Zákona o rodine - vzhľadom na zistené okolnosti veci (otec sa v súčasnosti s dieťaťom nestretáva a bude predovšetkým na ňom, či popri potrebe riadneho plnenia si svojich rodičovských povinností prejaví záujem i o výkon svojich rodičovských práv, predovšetkým prostredníctvom styku s maloletou dcérou - za daných okolností nevyhnutne však postupným trpezlivým úsilím o obnovu dôvery a vzťahu s dieťaťom, s ohľadom na maloleté dieťa a v súčinnosti s matkou dieťaťa).
Pri posudzovaní výšky výživného na maloleté dieťa súd vychádzal z rozhodných pomerov zistených v čase rozhodnutia (§ 154 ods.1 OSP), posudzujúc výsledky vykonaného dokazovania, vyjadrenia oboch rodičov a súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka opäť predovšetkým v prospech a so zreteľom na záujem maloletej (ako je vyššie uvedené).
Naposledy Okresný súd Č. konal a rozhodol vo veci starostlivosti o maloletú dcéru účastníkov cit. rozsudkom č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 26.01.2011. Podľa odôvodnenia rozsudku súd pri určení výživného na maloletú vo výške 180,- eur mesačne vychádzal zo zistení o pomeroch účastníkov, podľa ktorých odporkyňa ako matka maloletej v čase vyhlásenia rozsudku bola zamestnaná v spoločnosti Q.- U. J., J..S..Z.. so sídlom v Č., s priemerným čistým zárobkom 516,14 eur mesačne vrátane daňového bonusu. Maloletá B. bola žiačkou 5. ročníka Základnej školy v Q.. Otec maloletej bol v tom čase zamestnancom Krajského riaditeľstva PZ v Ž. - jeho súdom zistený priemerný mesačný príjem, vrátane nemocenských dávok počas práceneschopnosti bol 882,67 eur mesačne.
Okresný súd v tejto prejednávanej veci uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 05.4.2013 zamietol návrh navrhovateľa, podaný na súde dňa 14.3.2013, na nariadenie predbežného opatrenia o dočasnú úpravu jeho povinnosti prispievať na výživu maloletej dcéry B. sumou 30,- eur mesačne.
Základným hmotnoprávnym predpokladom (navrhovateľom v tomto konaní navrhovanej výraznej) zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o výživnom pre maloleté dieťa (určením jeho výšky ako minimálneho rozsahu zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča) je v zmysle ust. § 78 ods.1, ods.3 Zákona o rodine v spojení s ust. § 163 ods.1, ods.2 OSP preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá jeho zmenu odôvodňuje - v konaní o výživnom na maloleté deti vždy pritom prihliadajúc na medzinárodnými dohovormi, Ústavou Slovenskej republiky a Zákonom o rodine chránený a preferovaný najlepší záujem oprávneného maloletého dieťaťa. Existenciu tohto predpokladu súd zisťuje a posudzuje komplexne (najmä prostredníctvom porovnania pomerov účastníkov, z ktorých vychádzal súd v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom s pomermi zistenými v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v prejednávanej veci a k tomuto okamihu, v zmysle ust. § 154 ods.1 OSP), na základe objektívnych i subjektívnych okolností na strane všetkých zainteresovaných účastníkov, tzn. tak na strane oprávneného maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov ako povinných, s prihliadnutím i na všeobecný vývoj životných nákladov. I keď Zákon o rodine takto výslovne v ust. § 78 ods.1 zmenu pomerov ako hmotnoprávny predpoklad zákonom pripustenej zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom nedefinuje, nepochybne na druhej strane i z hľadiska právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím súdu (k tomu napr. rozhodnutie publikované vo vtedajšej Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov pod č. R 2/1974) nemôže ísť o akúkoľvek zmenu okolností majúcich vplyv na posúdenie osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale naopak musí ísť o takú zmenu,
ktorá je závažnejšieho a trvalejšieho rázu a ktorú možno preto podľa názoru súdu charakterizovať ako kvalifikovanú alebo podstatnú zmenu pomerov (tak, ako to možno vyvodiť i z ust. § 163 ods.1 OSP).
Odporkyňa ako matka maloletej, ktorá má takisto zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej, ktorej plnenie je však v jej prípade čiastočne zo zákona kompenzované poskytovaním osobnej starostlivosti o maloletú a o domácnosť, v ktorej s ňou maloletá žije (§ 62 ods.4 Zákona o rodine), je i v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto prejednávanej veci naďalej zamestnaná u nezmeneného zamestnávateľa, s priemerným čistým príjmom zisteným za posledných 12 mesiacov vo výške 558,- eur mesačne - ktorého čiastočné zvýšenie oproti predchádzajúcemu konaniu je relatívne, konzumované všeobecným (nepriaznivým) vývojom životných nákladov v sledovanom období. Podstatne nezmenená, okrem čiastočného zvýšenia idúceho na vrub zmieneného vývoja životných nákladov, je i inak štruktúra a výška podstatných pravidelných výdavkov odporkyne v porovnaní s predchádzajúcim konaním o výživnom.
So zmenou pomerov možno uvažovať na strane oprávneného maloletého dieťaťa, stále navštevujúceho druhý stupeň základnej školy, vzhľadom na vyšší vek a tomu zodpovedajúci fyzický a psychický vývin dieťaťa a nárast jeho potrieb, tiež v spojení s vývojom životných nákladov v období dvoch rokov od posledného rozhodnutia o výživnom.
Navrhovateľ súdu predložil rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa 20.9.2011 o priznaní výsluhového dôchodku od 01.8.2011 vo výške 323,56 eur mesačne (podľa odôvodnenia cit. rozhodnutia z dôvodu, že personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Ž. zo dňa 02.6.2011 bol dňom 31.7.2011 podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov - tzn. na základe žiadosti navrhovateľa ako policajta o uvoľnenie zo služobného pomeru - uvoľnený zo služobného pomeru). Dôvodil, že výsluhový dôchodok je jeho jediným príjmom a preto žiadal pre prípad rozvodu určiť výživné na maloletú len v sume 30,- eur mesačne. Podľa správy Ministerstva vnútra SR zo dňa 25.01.2012 bolo navrhovateľovi v súvislosti s jeho uvoľnením zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru SR dňom 31.7.2011 priznané a vyplatené odchodné vo výške 6.471,06 eur.
Ako súd zistil z pripojeného spisu v trestnej veci vedenej proti navrhovateľovi pod sp. zn. XT/XXX/XXXX, trestné stíhanie vo veci začalo dňa 28.11.2008, obvinenie navrhovateľovi, v tom čase v služobnom pomere policajta od 01.6.1997, služobne zaradeného na OR PZ v Č. ako starší referent skupiny ochrany objektov, bolo vznesené uznesením vyšetrovateľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR zo dňa 26.5.2009 a odvtedy plynulo pokračovalo proti navrhovateľovi ako obvinenému, až do jeho právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin cit. rozsudkom Okresného súdu Č. č.k. XT/ XXX/XXXX-XXX zo dňa 06.9.2011.
Okresný súd prejednávajúci túto občianskoprávnu vec, je pri posudzovaní otázky, či bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, viazaný citovaným výrokom právoplatného rozsudku Okresného súdu Č. č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 06.9.2011 (právoplatného tým istým dňom), za podmienok ust. § 135 ods.1 OSP. Na akékoľvek námietky navrhovateľa prednášané v priebehu tohto konania, ktoré mali jeho vinu a odsúdenie za spáchanie úmyselného trestného činu spochybniť, preto súd nemohol prihliadať a ani neprihliadal. Takisto za očividne účelové a odporujúce objektívne zisteným skutočnostiam hodnotil vysvetlenia navrhovateľa o dôvodoch, pre ktoré sa rozhodol ešte v priebehu trestného konania a pred jeho právoplatným skončením požiadať o svoje uvoľnenie zo služobného pomeru policajta. Je totiž úplne zrejmá súvislosť takéhoto konania navrhovateľa práve s vedením trestného konania proti navrhovateľovi ako obvinenému zo spáchania úmyselného trestného činu, pretože ak by navrhovateľ nepožiadal o svoje uvoľnenie zo služobného pomeru, krátko na to v dôsledku jeho právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin by musel byť zo služobného pomeru prepustený pre stratu bezúhonnosti, ako jednej z nevyhnutných zákonných podmienok výkonu štátnej služby policajta v zmysle ust. § 192 ods.1 písm. f) v spojení s ust. § 14 ods.1 písm. a), ods.2 cit. zákona č. 73/1998 Z.z. v tom čase účinnom znení.
Navrhovateľ ako povinný otec oprávneného maloletého dieťaťa tak na rozdiel od predchádzajúceho konania namiesto vykonávania zárobkovej činnosti prostredníctvom v tom čase dlhodobo (od r. 1997) zastávaného štátnozamestnaneckého vzťahu, so zaručeným stabilným a pravidelným príjmom najmenej vo výške zistenej súdom v predchádzajúcom konaní, v súčasnosti osvedčuje svoj podstatne nižší príjem vo forme výsluhového dôchodku, ktorý poberá v dôsledku svojho uvoľnenia zo služobného pomeru, o ktoré požiadal pod reálnou hrozbou prepustenia v dôsledku právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin (ktorá podmienka i skutočne nastala). Súd preto zhodne s odporkyňou konštatuje, že v tejto situácii sa otec maloletej ocitol vlastnou vinou, v dôsledku vlastného protiprávneho konania, za ktoré bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní, nehovoriac už o tom, že jedným z objektov jeho protiprávneho konania bola odporkyňa ako manželka a matka spoločného maloletého dieťaťa. Nejestvuje potom zákonom akceptovateľný dôvod, aby tieto významné a chráneného záujmu maloletého dieťaťa natoľko nepriaznivo sa dotýkajúce okolnosti súd vyhodnotil v prospech otca maloletej ako povinného a naopak nevyhnutne v neprospech matky maloletej a v konečnom dôsledku najmä v neprospech chráneného záujmu maloletého dieťaťa. Súd preto takéto konanie navrhovateľa ako otca maloletej pre potreby posúdenia predmetu tohto občianskoprávneho konania hodnotil v zmysle ust. § 75 ods.1 veta druhá Zákona o rodine, tzn. ako konanie, ktorým sa ako povinný z titulu zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu bez dôležitého dôvodu vzdal možnosti zabezpečenia si primeraného legálneho príjmu, z ktorého by mohol uspokojovať opodstatnené nároky svojho maloletého dieťaťa prinajmenšom v doteraz súdom ustanovenej výške (podľa cit rozsudku zo dňa 26.01.2011), pokiaľ súd v tomto konaní napriek vyššie konštatovaným zmenám pomerov na strane oprávneného maloletého dieťaťa i vzhľadom na vývoj životných nákladov inak opodstatňujúcim naopak čiastočné zvýšenie dosiaľ určeného výživného toto nezvýšil rozsudkom v tejto veci (v tomto smere napriek vyššie uvedenému na druhej strane čiastočne zohľadňujúc zmienený objektívny stav na strane otca maloletej po uvoľnení zo služobného pomeru a opustení spoločnej domácnosti účastníkov).
Súd preto i na čas po rozvode manželstva účastníkov ponechal výživné na maloleté dieťa vo výške určenej posledným predchádzajúcim cit. rozhodnutím o výživnom č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 26.01.2011, vrátane rozdelenia stanovenej sumy výživného postupom podľa ust. § 63 ods.3 Zákona o rodine na časť splatnú k rukám matky maloletej a na časť určenú na tvorbu úspor maloletej; v zmysle citovaného zákonného ustanovenia takýto osobitný účet maloletého dieťaťa zriaďuje jeho matka, ktorej je maloletá zverená do osobnej starostlivosti s tým, že na nakladanie s prostriedkami na takomto účte je potrebný súhlas súdu.
Záverom súd poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine, v spojení s ust. § 78 Zákona o rodine a § 163 ods.2 OSP umožňujúce zmenu tohto rozhodnutia v časti výroku o úprave pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (osobitne potom vo vzťahu k určenému rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu) v prípade budúcej zmeny pomerov oproti rozhodným pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní týmto rozsudkom.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 veta prvá OSP v spojení s ust. § 151 ods.1 OSP, nezisťujúc dôvody pre priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov podľa ust. § 144 veta druhá OSP vzhľadom na ich výslovné vyhlásenia o vzájomnom neuplatnení nárokov na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods.1,2 Zákona o rodine).