Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-190-2012.pdf
PDF · 93.9 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/190/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Senát Okresného súdu Trebišov v zložení z predsedu Mgr. Jozefa Nadzama a prísediacich Evy Bodnárovej a Márie Majkricsovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. 4. 2013
rozhodol:
Obžalovaný S. T., A.. XX.X.XXXX Q. O. I., S. W. Č., P. H. XXX/X, F. W. F.X. W. D. XXX/XX, S..Č.. Q. Ú. O.
j e v i n n ý , že ,
dňa 2.7.2012 v čase okolo 18.35 hod. v obci D.-O. počas cesty linkovým autobusom smerujúcim z Č.G. A. S. T. Q. O. fyzicky napadol mladistvého S. D., nar. XX.X.XXXX, a to takým spôsobom, že ho 1-krát udrel dlaňou do oblasti tváre, následne sa mu vyhrážal pobitím a povedal mu, aby mu dal všetky veci, ktoré má pri sebe, čo poškodený zo strachu urobil a vydal mobilný telefón zn.Nokia C2 so slúchadlami, 3 ks prsteňov z chirurgickej ocele a finančnú hotovosť vo výške 6,-eur, čím poškodenému neboli spôsobené zranenia vyžadujúce lekárske ošetrenie a odcudzením finančnej hotovosti vo výške 6,-eur, mobilného telefónu zn.Nokia C2 a 3 ks prsteňov z chirurgickej ocele spôsobil celkovú škodu vo výške cca 127,-eur,
t e d a
proti inému použil násilie, v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania- na chránenej osobe,
t ý m s p á c h a l
zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.d/ Tr.zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm.a/ Tr.zákona.
Z a t o h o o d s u d z u j e :
Podľa § 188 ods.2, § 37 písm.m/, § 38 ods.4 Tr.zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (sem) rokov, 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Tr.zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods.1 Tr.por. poškodeného H. D., A.. X.XX.XXXX, W. Q. O.Y., F..E..M. XX/XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný sa k spáchaniu skutku pri svojom prvotnom výsluchu po vznesení obvinenia dňa 3.7.2012 k jeho spáchaniu viacmenej priznal a uvádzal, že dňa 2.7.2012 cestoval autobusom z Č. A. S. T. D., nevie kto mu kúpil lístok ani nevie presne čo všetko sa v autobuse stalo, počas dňa popíjal v Č. A. S. Y. Y. Q. D. a celkovo počas dňa vypil asi 8 litrov červeného vína, pričom bol dosť opitý. K mobilnému telefónu sa dostal tak, že S. P., s ktorým sa pozná 3-4 roky mu povedal po cigánsky, že „ten chlapec má telefón“, tento od neho vypýtal, potom vybral kartu, ktorú mu dal a telefón si nechal. Uviedol, že je pravdou, že pýtal peniaze a to 1,- eur na víno a „ten chlapec“ mu dal asi 1,20 eur a potom si kúpil víno pre seba a pre S. P. N. D.. Popieral, že zobral od poškodeného nejaké prstene, pretože načo by mu boli a ešte také, ktoré boli zlé, potvrdil, že „ten chlapec z Q..O.“ mal prstene na ruke, ale kde ich dal to nevie uviesť. Uviedol, že pripúšťa, že na všetky okolnosti, vzhľadom k tomu, že vypil toľko vína si nepamätá a je možné, že „tomu chlapcovi z O.“. niečo aj povedal, ale nevie o tom. Uviedol, že teraz sa rozpamätal a pripúšťa možnosť, že „tomu chlapcovi z O.“ dal facku,ale určite nie nejakú silnú. Uviedol, že veľmi ľutuje čo urobil, ale stalo sa to preto, že bol opitý.
Obžalovaný pri svojom druhom výsluchu dňa 22.10.2012 spáchanie skutku už popieral a tvrdil, že mobilný telefón kúpil od „tohto chlapca“ za 6,-eur ešte na zastávke pred nastúpením do autobusu. V autobuse sa rozprávali, pričom s P. vystúpil v obci D. pri kaviarni a potom išiel domov. Neskôr sa dozvedel, že ho hľadajú policajti, volal na políciu prečo ho hľadajú, načo prišli k ním domov, pýtali sa na telefón, ktorý im dobrovoľne vydal.
Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčoval pri prvotnom výsluchu dňa 3.7.2012 svedok S. P., ktorý uviedol, že dňa dňa 2.7.2012 cestoval z Č. A. S. T. obce D. autobusovou linkou Č. A.-Q..O. v čase o 18.30 hod. na autobusovú zastávku prišiel spolu so svojou priateľkou asi 5 minút pred príchodom autobusu, kde na zastávke okrem nich boli ešte traja ľudia, z toho 2 chlapci, pričom jedného z nich z videnia poznal a vedel, že je z Q..O.. Po príchode autobusu si kúpil lístok, šiel úplne dozadu, chlapec z O. si sadol dopredu a ten druhý chlapec, ktorého nepoznal si sadol tak isto úplne dozadu na opačnú stranu. Pani si sadla dopredu za vodiča. Po pohnutí sa autobusu chlapec, ktorý sedel celkom vzadu pri ňom zavolal toho chlapca z O., aby išiel na chvíľu k nemu, povedal to v maďarčine, pričom on veľmi dobre maďarčinu neovláda. Chlapec z prostriedku autobusu prišiel dozadu a sadol si vedľa nich, druhý chlapec sa prisunul k nemu, začali sa spolu rozprávať po maďarsky, pravdepodobne si nadávali v maďarskom jazyku, ten chlapec z O. mu asi niečo povedal a ten druhý chlapec mu hneď udrel dlaňou po brade, nechcel mať žiadne problémy, preto si od nich odsadol asi 2 sedadlá pred nich, počul ako sa stále hádajú a nadávajú si po maďarsky, pričom videl, že vodič sa stále pozerá do spätného zrkadla a potom zakričal dozadu, aby sa ukľudnili, lebo ich vysadí. Na to o chvíľu chlapec z O. sa postavil a išiel k šoférovi a povedal mu, že ten chlapec v bielom tričku mu zobral veci a to mobil a prstene, na čo vodič mu povedala, že on nič nevidel a že ho to nezaujíma. Chlapec z O. si sadol dopredu, pričom už boli v D., kde vystúpil, spolu s ním vystúpil aj ten druhý chlapec, zapálil si cigaretu a išiel domov. Svedok uviedol, že videl, že ten chlapec z O. sa triasol a vyzeral byť veľmi nervózny. Svedok tvrdil, že obžalovaný udrel neznámeho chlapca iba raz, poprel, že by videl u obžalovaného nôž, ale videl, že niečo rukami ukazoval. Ďalej uviedol, že videl potom v D. nejakú bielu Felíciu a pravdepodobne to boli chlapci z O., ktorí hľadali chlapca, ktorý mal zobrať veci.
Svedok S. P. svoju prvotnú výpoveď zo dňa 3.7.2012 v čase o 01.15 hod. potvrdil aj pri druhom výsluchu toho istého dňa v popoludňajších hodinách.
Pri výsluchu dňa 13.8.2012 však svedok S. P. úplne zmenil svoju výpoveď keď uviedol, že všetko čo uvádzal 3.7.2012 nie je pravdou, vypovedal tak iba preto, pretože mal strach z chlapcov z Q..O., ktorí prišli vo večerných hodinách T. D. a mali sa mu vyhrážať bitkou pokiaľ nebude vypovedať proti obžalovanému. Tak isto ho trápilo, že S. sedí v base pre niečo čo neurobil, tiež ho trápilo, že ho podrazil a klamal pri svojej výpovedi. Svedok tvrdil, že nie je pravdou, že by sa v autobuse niečo stalo, že by obžalovaný poškodeného udrel, nič mu nezobral. Pokiaľ ide o mobilný telefón, ktorý obžalovaný vydal polícii, tvrdil, že poškodený sa ešte pri čakaní na autobus pýtal od neho a od obžalovaného či nechcú kúpiť nejaké telefóny, na to obžalovanému ukázal mobilný telefón Nokiu, s tým, že ho predá za 10,-eur, na čo mu obžalovaný povedal, že má iba 6,-eur, maloletý poškodený súhlasil a T. mu dal 6,-eur.
Obžalovaného zo skutku usvedčuje maloletý S. D., ktorý vypovedal rovnako v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom. Svedok uviedol, že dňa 2.7.2012 cestoval z Č. A. S. T. Q..O. kde býva, prečom videl, že na zastávke stojí asi 6 ľudí, z toho boli 2 chlapci, jedného z nich poznal (S. P.). Po nastúpení do autobusu si sadol do prostriedku ku dverám a za ním nastúpili 2 chlapci, ktorí si išli sadnúť celkom dozadu, pričom hneď za krátku chvíľu prišli za ním s tým, aby si išiel sadnúť dozadu medzi nich, čo on urobil, chlapci sa začali medzi sebou rozprávať po rómsky, pričom im nerozumel, zrazu z ničoho nič ten chlapec, ktorý ho volal dozadu udrel päsťou do operadla kde sedel a spýtal sa, čo má pri sebe, na čo mu povedal, že peniaze, pričom mu nepovedal akú sumu, ten chlapec povedal, aby mu ich dal a on mu peniaze dal, pretože mal strach. S. P. mu naznačoval, aby nerobil takéto veci, obžalovaný mu oboma rukami prešiel rukami po vreckách nohavíc či tam niečo má, potom sa ho pýtal, aby mu povedal koľko je hodín, on vybral svoj mobilný telefón, chcel sa pozrieť koľko je hodín, na čo mu obžalovaný zobral telefón z ruky aj so slúchadlami, dal dole zadný kryt, vybral SIM kartu a hodil ju do neho a telefón si dal do vlastného vrecka. S. P. sa robil, že sa zlostí, ale videl, že sa smial, obžalovaný spod trička potom vytiahol nôž a priložil mu ho na krk a povedal mu, aby o tom nikoho nehovoril, lebo ináč ho zbije, potom mu pozrel na ruky a zbadal, že tam má prstene a povedal mu, aby mu tieto dal a on zo strachu si prstene z prstov stiahol a dal mu ich a to 3 prstene, ktoré boli striebornej farby. Keď mu obžalovaný priložil na krk nôž, druhou rukou mu dal facku po líci, pričom mu povedal, že keď o tom niekomu povie, tak že ho zbije. Svedok tvrdil, že obžalovaný mal nôž zakrútený aj s puzdrom do trička, ktoré mal vedľa seba. Keď obaja chlapci vystúpili na D. na zastávke, ihneď išiel za vodičom a povedal mu, že uvedení chlapci mu zobrali všetky veci, na čo mu šofér povedal, že za chvíľu sú vo Q..O.. Po príchode do Q..O. išiel ihneď domov a povedal čo sa stalo, následne išli na políciu do Q..O. a potom do O..I., kde celú vec oznámil. Svedok tvrdil, že v ten večer nebol nikde a okrem svojich rodičov o skutku nikomu nepovedal. Svedok usvedčoval obžalovaného aj pri konfrontácii a rovnako aj pri konfrontácii so svedkom S. P..
Z výsluchu svedka N. D., ktorý v inkriminovaný čas riadil autobus vyplynulo, že v autobuse nebol žiaden problém, neregistroval žiaden krik ani nevidel žiadnu bitku. Svedok potvrdil, že v obci D. na druhej zastávke, potom čo vystúpili dvaja chlapci prišiel za ním chlapec a povedal mu, že tí dvaja, ktorí vystúpili pri kaviarni v D. od neho zobrali mobilný telefón a prstene, na čo on mu povedal, že v takom prípade treba volať políciu a nie rodičov, pretože ten neznámy chlapec žiadal od neho požičať telefón,aby mohol zavolať svojim rodičom.
Z výsluchu svedkyne Y. P., sestry svedka S. P. vyplynulo, že dňa 2.7.2012 vo večerných hodinách stála pred bránou ich domu spoločne s bratom S., rozprávali sa a na to prišlo nejaké veľké čierne auto, ktoré zastavilo pred ich domom, spustili sa okná, videla, že v aute sedia 4 chlapci, dvaja vpredu, dvaja vzadu, pričom chlapec, ktorý sedel vpredu pri vodičovi niečo kričal bratovi po maďarsky, videla, že brat sa vystrašil a hneď potom odišli do domu. Keď sa brata spýtala čo vlastne kričali, on jej povedal, že keď nebude hovoriť na S. T., tak že dostane. Ona vedela o čo ide, pretože brat jej predtým povedal, že sa mal stretnúť s S. T. na zastávke, spolu mali nastúpiť do autobusu a potom sa tam mala strhnúť bitka alebo niečo také. Po tejto udalosti jej už brat nikdy nehovoril, že by sa mu niekto v súvislosti s uvedenou vecou vyhrážal.
Svedkyňa Y. P., ktorá bola pri výsluchu maloletých svedkov tvrdila tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, že obaja svedkovia vypovedali dobrovoľne, bez násilia zo strany vypočúvajúcich osôb, neboli im kladené kapciózne ani sugestívne otázky.
Z výsluchu svedka poškodeného H. D., otca maloletého S. vyplynuli skutočnosti, ktoré uvádzal maloletý a o ktorých sa svedok dozvedel potom čo sa 2.7.2012 syn vrátil domov. Zo zmluvy o pôžičke ako aj z faktúry odberateľkou U. U. vyplýva, že tento mobilný telefón bol zakúpený dňa 5.12.2011.
Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 3.7.2012 vyplýva, že obžalovaný S. T. vydal polícii mobilný telefón zn.Nokia C2 so slúchadlami.
Zo správy o povesti na obžalovaného vydaného obcou Č. vyplýva, že v obci neboli riešené žiadne poklesky a neboli mu uložené žiadne opatrenia.
Z odpisu z registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ 7-krát súdom trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn.4T/88/11 zo dňa 29.9.2011.
Z rozsudku 4T/88/2011 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu krádeže a podľa § 212 ods.3, § 36 písm.l/, § 37 písm.h/, m/, § 38 ods.2, § 42 ods.1 Tr.zákona mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu OS Trebišov sp.zn.3T/24/2011, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.9.2011.
Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.d/ Tr.zákona, pretože proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe, maloletom S. D.. Obžalovaný sa pri prvotnom výsluchu hneď na druhý deň po skutku k spáchaniu tohto priznal a oľutoval ho, neskôr v prípravnom konaní svoju výpoveď zmenil s tým, že voči poškodenému maloletému nepoužil žiadne násilie ani mu nezobral žiadne veci, pretože mobilný telefón od neho zakúpil ešte na zastávke pred príchodom autobusu. Pritom obžalovaný priznal, že v ten deň vypil asi 8 litrov vína, bol dosť opitý a preto nevie presne čo sa v autobuse stalo. Za takýchto okolností sú zaujímavé výpovede obžalovaného tak priznávajúce sa ako aj popierajúce. Zo spáchania skutku je obžalovaný nepochybne usvedčovaný poškodeným, v tom čase maloletým S. D., ktorý podrobne popísal skutok, tak ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku, pričom tento svedok vypovedal zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Na hlavnom pojednávaní však už nevedel presne uviesť moment kedy došlo zo strany obžalovaného k fyzickému útoku na jeho tvár úderom otvorenou dlaňou.
Obžalovaného zo skutku pri svojej prvotnej výpovedi usvedčoval aj svedok S. P., ktorý potvrdil, že obžalovaný udrel poškodeného do tváre otvorenou dlaňou, následne podobne ako obžalovaný svoju výpoveď zmenil s tým, že mu bolo ľúto, že jeho kamarát, obžalovaný S. T. je za niečo, čo nespravil vo väzbe a tak isto, že zo strachu, že mu ublížia neznámi chlapci z Q..O., ktorí po skutku v ten večer sa mali dostaviť na Felícíi bielej farby k nemu pred rodinný dom a mali sa mu vyhrážať, že má vypovedať v neprospech obžalovaného S. T.. Túto skutočnosť mala potvrdiť v konaní aj svedkyňa Y. P., ktorá tvrdila, že skutočne v ten večer zastavilo pred ich rodinným domom, keď bola vonku s bratom S., veľké vozidlo čiernej farby, z ktorého sa v maďarskom jazyku mali jej bratovi vyhrážať s tým, aby vypovedal v neprospech S. T.. Vo výpovedi svedka ako aj svedkyne je zjavný rozpor, keď svedok S. P. tvrdil, že vozidlo, na ktorom prišli neznámi chlapci z Q..O.Š. bolo bielej farby a to konkrétne Felícia, pričom svedkyňa, jeho sestra tvrdila, že išlo o veľké auto čiernej resp. tmavej farby. Súd vôbec neberie do úvahy a nepovažuje za relevantnú zmenu výpovede svedka S. P., pretože sa domnieva, že ide z jeho strany a zo strany maloletej svedkyne o účelovú výpoveď, keďže vychádzajúc z časového sledu a z jednotlivých úkonov obsiahnutých v spise je zrejmé, že potom čo sa poškodený maloletý vrátil domov, asi hodinu na to, bol podať trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ v O. I., tvrdil, že o skutku v ten večer nikomu nepovedal. V konaní nebolo preukázané, že by maloletý poškodený nehovoril pravdu. Rovnako pokiaľ svedok S. P. tvrdí, že výpoveď zmenil z dôvodu, že mu bolo ľúto kamaráta S. T., ktorý sedí vo väzbe neprávom, súd poukazuje na jeho dosť neskorú ľútosť a výčitky svedomia, keďže, ak by to, čo uvádzal v konaní neskôr bola skutočne pravda, určite by nenechal kamaráta vo väzbe od začiatku júla až do 13.8. čo je 6 týždňov. Svedok N. D. síce tvrdil, že nevidel žiaden incident počas cesty z Č. A. S. T. D., potvrdil, že potom čo vystúpili dvaja chlapci v D. na zastávke pri kaviarni, potom za ním prišiel maloletý S. D., ktorý mu povedal, že uvedení chlapci mu všetko zobrali.
Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčený aj zápisnicou o vydaní veci keď vydal polícii mobilný telefón. Verzii o tom, že tento mobilný telefón obžalovaný od maloletého poškodeného kúpil neveril, pretože túto skutočnosť obžalovaný ani svedok S. P. pri svojich prvotných výpovediach vôbec neuvádzali.
Vychádzajúc z uvedených skutočností súd neuveril obrane obžalovaného, túto považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa trestu.
Podľa § 34 ods.4 Tr.zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd zobral do úvahy jednu priťažujúcu okolnosť a to, že bol už za trestný čin odsúdený, pričom v minulosti bol už 7-krát odsúdený a jeho posledné odsúdenie bolo v roku 2011 teda necelý rok pred spáchaním teraz prejednávaného skutku. Súd nezistil v konaní žiadnu poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného, preto podľa § 38 ods.4 Tr.zák. zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a po úprave predstavuje výsledná trestná sadzba odňatia slobody 8 rokov, 8 mesiacov až 12 rokov a obžalovanému uložil trest na celkom dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby.
Keďže obžalovaný bol pred spáchaním predmetného skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože do skončenia prípravného konania poškodený neuplatnil škodu zákonným riadnym spôsobom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.