Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_SI-1Er-1071-2009.pdf
PDF · 73.56 KB
Case nature
Subarea
SI-1Er/1071/2009
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: G. G., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXXX/XXX, P. XX/X, proti povinnému: G. G., L.. XX.XX.XXXX, L. J. XXX XX D., X.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnou exekútorkou: I.. W.. X. K., G.., R. Ú. D. D. D. J. XX, XXX XX D., o vymoženie výživného, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Súd súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu D. Č.. XXXX XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola súdna exekútorka I.. W.. X. K., R. Ú. D. poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov účinného do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu- O. M. D. D. Č..T. Z.X/XXXX- XX X. K. XX.XX.XXXX. Exekučné konanie začalo dňa XX.XX.XXXX doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke.
2. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX súdna exekútorka súdu oznámila, že povinný zomrel a žiadala zastaviť exekúciu podľa §57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný zomrel nemajetný. Súčasne si uplatnila náhradu trov exekúcie vo výške XXX eur.
3. Z uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. Z.XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
4. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania -povinného smrťou.
5. Podľa § 7 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne.
6. Podľa § 579 ods. 1 a 2 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
7. Podľa § 584 OZ, ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 61 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
10. Podľa § 161 ods. 1,2 CSP, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) z.č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ( ďalej len ,,EP“),exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
12. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko v posudzovanej veci je predmetom exekúcie vymáhanie výživného, pričom povinný zomrel, zanikla dňom jeho smrti jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenému, pretože táto je z povahy veci osobnou povinnosťou rodiča - povinného. Smrťou dlžníka alebo veriteľa záväzok zásadne nezanikne, lebo ich práva a povinnosti vo všeobecnosti prechádzajú na ich právnych nástupcov, väčšinou na dedičov. Smrť spôsobuje zánik záväzkov len vtedy, ak bol záväzok čo do svojho trvania viazaný výhradne na osobu dlžníka alebo veriteľa. Smrť dlžníka je teda výnimočným spôsobom zániku práva a povinnosti z uvedenej všeobecnej zásady o prechode práv a povinností na ich právnych nástupcov. Ide o zánik povinnosti viažuci sa s poukazom na ust. § 579 ods. 1 OZ na osobu dlžníka. A takouto povinnosťou je i platenie výživného. S poukazom na uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu z dôvodu úmrtia povinného zastavil ako neprípustnú, keďže smrťou povinného zanikla aj povinnosť platiť výživné. Súd nezastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného tak ako to navrhovala súdna exekútorka, nakoľko nemajetnosť nebola dôvodom na zastavenie exekúcie.
13. Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 37 ods. 1 posledná veta EP, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
15. Podľa § 243j EP v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
16. Podľa § 57 ods. 4 EP exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
17. Súd súdnej exekútorke nepriznal náhradu trov exekúcie s poukazom na § 243j EP, na základe ktorého môže rozhodnúť o nepriznaní trov exekúcie najmä v prípade ak sú tu dôvody osobitného zreteľa, ak súdny exekútor nepostupoval podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017 a nepredložil vec súdu bezodkladne po tom ako zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Dôvodom nepriznania náhrady trov exekúcie je to, že súdna exekútorka predložila súdu vec na zastavenie exekúcie až XX rokov po úmrtí povinného. Z toho dôvodu je zrejmé, že súdna exekútorka exekúciu nevykonávala riadne. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehota nemôže presahovať viac akoZ.D. mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS XXX/XX-XX, v ktorom sa okrem iného uvádza: „ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav,
kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. XX), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie“. Nakoľko odo dňa úmrtia povinného uplynulo už X rokov súd má za to, že súdna exekútorka nepostupovala v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, vec súdu bezodkladne nepredložila na zastavenie a teda jej súd trovy exekúcie n e p r i z n a l.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Senica, v dvoch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 C.s.p.) Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 C.s.p.)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 C.s.p.) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)